Ministerstvo ustupuje provinčným vysokým školám s chabou vedeckou produkciou

Autor je sociálny antropológ,
vyučuje na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK

Veda na slovenských vysokých školách nepochybne potrebuje reformu. Účinným spôsobom, ako podporiť isté reformné kroky, sú kritériá určujúce, koľko peňazí z verejných zdrojov dostanú vysoké školy za jednotlivé výkony.

Racionálni hráči sa v takom prípade zamerajú na to, aby zvýšili tie výkony, ktoré sú dotované vyššie. V tom je však skryté aj isté riziko deformácie, preto je dôležité určovať kritériá rozpisu financií na vedu rozumne.

No návrh, s ktorým nedávno prišlo Plavčanovo ministerstvo, je buď čistý výsmech, alebo ústupok provinčným vysokým školám s chabou vedeckou produkciou. Najnovší návrh z dielne ministerstva totiž uprednostňuje kongresovú turistiku a vydávanie pochybných zborníkov medzi kamarátmi.

Pravidlá sa čudne menia

Internetová stránka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je ešte neprehľadnejšia ako jeho názov. Je však užitočné naučiť sa na nej aspoň trochu orientovať. Koncom každého roka sa tam objavuje aj metodika rozpisu dotácií na verejné vysoké školy na nasledujúci rok.

Štát si u verejných vysokých škôl „objednáva“ určité služby (napríklad vyučovanie študentov alebo vedecký výskum), takže konkrétnej škole odkrojí väčší alebo menší kus koláča podľa toho, akú mala daná škola produkciu za uplynulé dva roky.

To by bolo v poriadku, pokiaľ by sa pravidlá každoročne nemenili, a to často veľmi čudným spôsobom. Problémom je, ktoré výsledky sa zohľadňujú akou váhou a ako sa prejavia v pridelených peniazoch.

Zohľadňovanie vedeckých prác

Okrem notoricky známych počtov študentov prepočítaných pomocou rôznych koeficientov je to spôsob, akým sa zohľadňujú rôzne druhy vedeckých publikácií. Návrh metodiky na budúci rok, ktorý sa nedávno zjavil na stránke ministerstva, tu prináša niektoré absurdné prekvapenia.

Metodika rozpisu dotácií za minulé roky nastúpila na cestu, ktorá mnohým nevonia, no mala šancu smerovať k očiste slovenskej akademickej produkcie od balastu. Výrazne sa totiž zvýšila váha článkov v zahraničných takzvaných karentovaných časopisoch (vo vedeckých žurnáloch registrovaných v databáze Current Contents Connect).

Pomerne vysoko hodnotené boli aj publikácie v časopisoch zaradených do iných databáz v rámci systému Web of Science, ako aj do databázy Scopus. Články vydávané v zahraničných časopisoch z týchto databáz mali takmer polovičnú váhu oproti „karentom“, no stále bola pomerne vysoká. Ostatné texty (napríklad príspevky z konferencií) boli ocenené oveľa nižšie.

Prečítajte si

Profesorom v tridsiatich šiestich: dá sa to aj s nemeckými doktorandmi a čudnými publikáciami

Isteže, tento model nebol ideálny. Napríklad vedecké monografie, teda knihy, na ktorých autori pracovali často aj niekoľko rokov, mali váhu necelej polovice „karentu“. Tento model uprednostňoval prírodovedcov pred humanitnými a sociálnymi vedami, no v slovenskom prostredí sa dal pochopiť.

Je oveľa ťažšie publikovať kvalitný text v prestížnom karentovanom časopise, než vydať pochybnú monografiu v schránkovom vydavateľstve so sídlom v Zakopanom.

Komplikovaná metodika

Niektoré zmeny najnovšieho návrhu ministerstva sú dobré, hoci je otázka, ako sa pretavia do praxe. Dá sa súhlasiť napríklad s rozlíšením váh podľa toho, aká je priemerná citovanosť článkov z daných časopisov. Ak sa napríklad časopis nachádza v prvom kvartile podľa citovanosti, článok v ňom má získať váhu 6. Ak v treťom, má váhu 1.

Vo všeobecnosti je však metodika rozdeľovania financií podľa publikačných výstupov veľmi komplikovaná a obsahuje niektoré „čarovné zákutia“ pôsobiace diskutabilne či priam absurdne.

Diskutabilné môže byť rozlíšenie vedných odborov na skupiny, pričom každá z nich má odlišnú metodiku pripisovania váh rôznym typom publikácií.

Kým v prírodných a lekárskych vedách majú podľa novej metodiky absolútnu prevahu „karentované“ publikácie, v iných vedách – napríklad spoločenských a humanitných – je to inak.

Nové podmienky pre sociálne vedy (vrátane ekonómie) sú nastavené tak, že neúmerne zvyšujú váhu publikovaných príspevkov na zahraničných konferenciách a v recenzovaných zborníkoch vydaných v zahraničí.

Beallov zoznam

Ani „karenty“ sa nemôžu cítiť „bezpečne“: nová metodika navrhuje vyradiť tie publikácie, ktoré sú v časopisoch uvedených na takzvanom Beallovom zozname.

Obsahuje periodiká podozrivé z „predátorských“ praktík (za poplatok publikujú čokoľvek), ale nachádza sa na ňom aj pomerne veľké množstvo serióznych vedeckých časopisov s otvorenými článkami (open access). S „predátormi“ majú spoločné to, že autori musia zaplatiť redakcii vysoký poplatok (často vyše 1500 eur). Čítať ich môže ktokoľvek bez potreby zakúpiť si prístup k článku.

Dosah na spoločenské vedy

Najabsurdnejšia časť novej metodiky sa týka spoločenských vied. Ak chceli vedci doteraz vyvážiť jeden „karent“ konferenčnými príspevkami, museli ich nazbierať za predchádzajúce dva roky až 11. Podľa návrhu na budúci rok však jeden povedzme štvorstranový príspevok v zborníku z konferencie na moravskej Pálave zaváži toľko, čo dve hrubé vedecké monografie.

Vedecká štúdia v „karentovanom“ sociologickom časopise z tretieho kvartilu (to sú časopisy síce s podpriemernou, no nie úplne slabou citovanosťou) zaváži približne ako dva príspevky na zahraničnej konferencii.

Až články publikované v špičkových svetových časopisoch zameraných na sociálne vedy získajú podľa novej metodiky výraznejšie vyššiu váhu než príspevky na zahraničných konferenciách.

To, či je konferencia „domáca“ alebo „zahraničná“, sa ráta podľa krajiny, kde sa koná. Konferencia, na ktorej prednášajú kapacity z celého sveta, no koná sa na Slovensku, sa počíta ako „domáca“, kým tá na Pálave, na ktorej sa zúčastnia členovia dvoch spriatelených katedier, sa vedie ako „zahraničná“.

Vedecky bezcenné texty

Na rozdiel napríklad od informatiky neexistuje v spoločenských vedách žiaden rozumný dôvod, prečo v nich zvýhodniť konferenčné príspevky voči monografiám aj „karentom“. Publikovanie v zborníkoch z konferencií je vo väčšine prípadov oveľa pohodlnejšie a ľahšie.

Pri oveľa menej prísnom recenznom konaní je často omnoho ľahšie publikovať vedecky bezcenné texty. To, samozrejme, neznamená, že sa niekedy nepodarí niektorým autorom prepašovať nekvalitnú prácu aj do medzinárodného „karentu“: táto pravdepodobnosť je však omnoho nižšia než publikovať nekvalitnú prácu v konferenčnom zborníku.

Nové pravidlá tak prinajmenšom v sociálnych vedách zvýhodnia kongresovú turistiku na úkor serióznych publikácií.

Návrh metodiky rozpisu dotácií vysokým školám na budúci rok majú do 15. decembra prerokovať orgány reprezentácie vysokých škôl, teda Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl.

Tajne dúfam, že aspoň zástupcovia týchto organizácií uprednostnia rozum pred úzkymi záujmami a nepodporia tento paškvil.

Aktualizované 12. 12. 2016