utorok

15-roční žiaci sa prepadli v matematike, čítaní aj prírodných vedách. V testovaní PISA sme opäť pod priemerom OECD

V testovaní PISA, ktoré sa robilo vlani, si naši žiaci opäť pohoršili. Vo všetkých kategóriách sú horší ako pred tromi rokmi, keď sa robilo testovanie naposledy.

Medzinárodné testovanie PISA sa robí každé tri roky. Pätnásťroční žiaci píšu testy z matematiky, prírodných vied a preveruje sa aj ich čitateľská gramotnosť. Naposledy naši žiaci písali testy vlani, dnes zverejnili výsledky. Sú ešte horšie ako pred tromi rokmi a vo všetkých troch kategóriách sme pod priemerom krajín OECD.

Slovensko je v testovaní PISA od roku 2003, vlani sa teda u nás testy robili piatykrát. Celkovo sa do PISA zapojilo 72 krajín a približne 540-tisíc žiakov z celého sveta. U nás sa zapojilo 292 škôl, medzi nimi odborné školy aj gymnáziá, celkovo išlo o 6350 žiakov.

Naše výsledky sú vo všetkých oblastiach horšie ako pred tromi rokmi. Inštitút vzdelávacej politiky zverejnil graf, kde vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD.

„Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín (aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári k výsledkom PISA.

15338776_718299275002908_8130044141224549160_n

Prírodovedná gramotnosť

Hlavnou oblasťou v tomto testovaní bola prírodovedná gramotnosť. V nej naši žiaci dostali v priemere 461 bodov, priemer OECD bol 493. Porovnateľný výkon s nami dosiahli žiaci z Izraela, Malty a Grécka. V rámci krajín OECD dosiahli nižší výkon ako Slovensko tri krajiny – Čile, Turecko a Mexiko.

Slovenskí žiaci dosiahli menej bodov ako pred tromi rokmi – pohoršili si o osem bodov. Priemer krajín OECD sa zhoršil o desať bodov.

„Pri porovnaní cyklov 2015 a 2006 môžeme vidieť významný pokles výkonu slovenských žiakov (28 bodov). Pokles výkonu je však od posledného cyklu PISA 2012 menší (10 bodov) ako medzi cyklami 2009 – 2012 (19 bodov),“ napísal v správe Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.

priloha_1_vysledky_krajin_pisa_2015-1

Matematická gramotnosť

Priemer OECD v matematickej gramotnosti je v poslednom testovaní 490 bodov, slovenskí žiaci dosiahli 475. Výkon porovnateľný so Slovenskom dosiahla Malta, Litva, Maďarsko, Izrael a USA, štatisticky významne nižší výkon ako Slovensko dosiahli 4 krajiny OECD – Grécko, Čile, Turecko a Mexiko.

Oproti výsledkom spred troch rokov si naši žiaci pohoršili o šesť bodov, teda je to porovnateľný výkon ako v predchádzajúcom testovaní. „U slovenských žiakov nebol medzi chlapcami a dievčatami zaznamenaný štatisticky významný rozdiel. Pri porovnaní s predchádzajúcimi cyklami je v matematickej gramotnosti u slovenských žiakov vidieť postupné zmenšovanie rozdielov medzi výkonom chlapcov a dievčat (v cykle 2009 bol zaznamenaný menší rozdiel ako v roku 2015),“ napísal v správe NÚCEM.

priloha_1_vysledky_krajin_pisa_2015-2

Čitateľská gramotnosť

Slovenskí žiaci dosiahli v testovaní čitateľskej gramotnosti 453 bodov. Podobne skončilo Čile a Malta, horšie výsledky dosiahlo Turecko a Mexiko. Slovenskí žiaci skončili horšie, ako je priemer OECD, ktorý bol 493 bodov.

V čitateľskej gramotnosti sú dlhodobo najväčšie rozdiely medzi výsledkami chlapcov a dievčat. Aj v poslednom testovaní dosiahli dievčatá viac bodov ako chlapci – v OECD je to 27 bodov, na Slovensku o 36 bodov viac ako chlapci. Rozdiel medzi nimi sa však zmenšuje, a to preto, že dievčatá sa zhoršujú a chlapci mierne zlepšujú.

 

 

Bohatstvo ovplyvňuje výsledky

O tom, aké výsledky budú deti dosahovať na Slovensku, rozhoduje aj ich sociálno-ekonomické zázemie. Teda to, kde pracujú rodičia, aké majú vzdelanie, ale aj či sa deti môžu dostať ku knihám a učebniciam. „Slovenská republika sa stále zaraďuje medzi krajiny s relatívne vysokou mierou vplyvu socioekonomického zázemia na výkon žiaka,“ napísal NÚCEM.

„Slovensko patrilo v roku 2012 medzi krajiny s najvyšším vplyvom nepriaznivého socioekonomického zázemia žiakov na ich výsledky. V roku 2015 sa však rozdiel medzi výsledkami socioekonomických skupín zmenšil. Avšak nie kvôli zlepšeniu znevýhodnených žiakov, naopak, výsledky ostatných žiakov sa zhoršili, a teda priblížili k  znevýhodneným,“ napísal inštitút finančnej politiky.

pisa

Testovanie PISA podľa nich ukazuje, že kvalitný vzdelávací systém dokáže deťom zo znevýhodneného socioekonomického prostredia výrazne pomôcť. Krajiny ako Estónsko a Fínsko s malou variáciou v skóre študentov potvrdzujú, že dobré výsledky môže dosiahnuť celá populácia študentov. „Znevýhodnené deti profitujú z predškolskej
dochádzky. Zaškolenosť napríklad rómskych detí na Slovensku je však zhruba polovičná oproti majorite, pričom aj celkový podiel zaškolených detí 4+ v MŠ je nízky (77,4 % oproti 94,3 % v EÚ),“ píše inštitút finančnej politiky.

Zlepšovanie výsledkov znevýhodnených pritom podľa inštitútu nemusí nutne ísť na úkor priemerných či najlepších. V rokoch 2003 až 2012 Taliansko, Poľsko a Portugalsko zvýšili podiel najvýkonnejších žiakov a zároveň znížili podiel najslabších žiakov v matematike.

Viac horších, menej top žiakov

Výsledky testovania PISA ukazujú, že počet slabších žiakov sa zväčšuje a počet žiakov v top skupine s najlepšími výsledkami sa zmenšuje. V rizikovej skupine sa v poslednom hodnotení v čitateľskej gramotnosti nachádzalo 32 percent žiakov, čo je porovnateľné ako v roku 2012 (28). Ak by sa však pozreli na rok 2009, počet študentov je omnoho vyšší – o takmer desať percent.

Máme omnoho viac žiakov v rizikovej skupine, ako je priemer OECD – o 12 percent. Počet najlepších žiakov sa u nás výrazne nezmenil. Najviac žiakov v rizikovej skupine je z nematuritných odborov stredných odborných škôl (69,4 %) a zo základných škôl (42,1 %).

„V štvorročných gymnáziách sa počet žiakov v rizikovej skupine dokonca štatisticky významne zvýšil, nielen oproti cyklu 2012, ale aj oproti 2009,“ napísal NÚCEM. Podobne je to aj v matematike a prírodných vedách.

V prírodných vedách rastie počet detí v rizikovej skupine a o 2,2 percenta klesol počet žiakov v top skupine. „Do dvoch najvyšších výkonnostných úrovní sa tak zaradilo 3,6 % slovenských žiakov, čo je o 4,1 % menej ako v priemere krajín OECD (7,7 %),“ píše NÚCEM.

V matematike sa počet žiakov v rizikovej skupine významne nezvýšil, je o 4,3 percenta vyšší ako v krajinách OECD, ale znížil sa počet žiakov v najlepších skupinách – z 11 percent na 7,8.

priloha_1_vysledky_krajin_pisa_2015-4

Len peniaze nepomôžu

Slovensko podľa inštitútu finančnej politiky výrazne zvýšilo objem peňazí, ktorý ide na jedného žiaka na základnej alebo strednej škole. „Pri zvyšovaní výdavkov do školstva je dôležité vedieť, akú hodnotu nám prinesie, alebo aké
reformy sa prijali, aby sa výdavky premietli aj do lepších výsledkov. V rokoch 2005 – 2013 Slovensko signifikantne zvýšilo výdavky na študenta regionálneho školstva (z 3,5 tis. USD v roku 2005 na 5,9 tis. USD v roku 2013), ale neodrazilo sa to na zlepšení výsledkov v testoch PISA, naopak, výsledky sa zhoršili,“ píše inštitút.

Pozitívnym príkladom pre nás môže byť podľa nich Portugalsko (zvýšenie výdavkov z 6,4 tis. USD v roku 2005 na 8,7 tis. USD v roku 2013), kde sa zvýšenie výdavkov premietlo aj na výraznom zlepšení výsledkov. „V mnohých krajinách sa podobne ako na Slovensku aj po zvýšení výdavkov na študenta zhoršili výsledky testovania,“ dodali.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |