Admirál Kuznecov má problémy, Rusom do mora padajú lietadlá

Keď jediná ruská lietadlová loď počas plavby do Sýrie zadymila Lamanšský prieliv a Stredozemné more, bola to veľká sláva. Admirál Kuznecov sa vtedy stal nezaslúženou mediálnou hviezdou. Nezaslúženou preto, lebo je to zastaraná loď s veľmi obmedzeným počtom lietadiel na palube.

Aj z toho mála navyše museli Rusi za krátky čas nasadenia nad Sýriou odpísať dva kusy. V oboch prípadoch bola na vine rovnaká technická chyba.

Ako prvý padol moderný MiG-29K. Je to výrazne upravená námorná verzia lietadla, ktoré dobre poznáme zo slovenskej armády. Ruské námorníctvo ju však ešte nemá dostatočne vyskúšanú, na Kuznecovovi prvýkrát pristála iba v lete tohto roku.

Rôzne opisy toho, čo sa 14. novembra vlastne stalo, sa v detailoch líšia. Zhodujú sa však v tom, že za zničenie lietadla nepriamo môže zlyhanie záchytného lana na palube Kuznecova.

Lietadlové lode sú príliš krátke na to, aby na nich mohli lietadlá pristávať klasickým spôsobom. Štandardom sa preto stali systémy záchytných lán, o ktoré sa pri pristávaní lietadlá zachytávajú špeciálnym hákom.

Na Kuznecovovi sú štyri (toľko ich majú aj americké lode, ale tie sú väčšie, vďaka čomu sú medzi lanami väčšie rozostupy a pristátia sú tak o čosi bezpečnejšie). Ideálne je, ak pilot trafí druhé alebo tretie lano. Pri prvom a štvrtom je zvýšené riziko havárie.

Práve jedno z týchto štyroch lán v novembri pri pristávaní poškodil jeden z troch migov, ktoré sa vracali z misie nad Sýriou. Kým sa posádka lode pokúšala o opravu pristávacieho zariadenia, ďalší MiG počas čakania na pristátie padol do mora. Jedna verzia vraví, že mu zlyhali motory pre technickú chybu, druhá a pravdepodobnejšia, že pilota nechali čakať príliš dlho a v nádržiach mu nezostalo dosť paliva, aby doletel na najbližšie letisko na pevnine.

Hoci sa pilot dokázal zachrániť, incident poukázal na to, že Rusi môžu mať nedostatky v plánovaní a zabezpečovaní letov počas bojovej plavby. Boje v Sýrii sú totiž prvým ostrým nasadením Kuznecova a jeho posádka sa v podstate iba učí, ako ho efektívne využívať.

O tom, že chyba bola vážnejšia, svedčí, že Rusi vzápätí dočasne presunuli palubné lietadlá na svoju hlavnú leteckú základňu v sýrskej Latákii. Satelitné zábery pár dní po havárii zverejnil špecializovaný vojenský magazín IHS Jane’s.

O druhé lietadlo prišlo ruské námorníctvo v sobotu 3. decembra. Tentoraz prišlo o jeden kus Su-33. Na rozdiel od skutočne moderného MiG-u ide o typ, ktorý podľa pôvodných plánov už mal byť vyradený zo služby. Aj v tomto prípade je to námorná verzia iného známeho lietadla – Su-27.

Za víkendovú stratu už môže priamo prasknuté lano, ktoré sa roztrhlo počas pristávania. Lietadlo tak nestihlo zabrzdiť a prepadlo cez palubu do mora (na videu je podobná nehoda rovnakého typu lietadla na Admirálovi Kuznecovovi z roku 2005). Informáciu dva dni po nehode potvrdilo ruské ministerstvo obrany s tým, že pilot sa rovnako ako jeho kolega v novembri katapultoval.

Lietanie z lietadlových lodí je náročnejšie ako štarty a pristátia na pozemných základniach, preto podobné situácie nie sú až také výnimočné a netreba ich preceňovať. Na Admirálovi Kuznecovovi však počas plavby bolo len 12 (niektoré zdroje spomínajú ešte menší počet) kusov lietadiel Su-33 a MiG-29 a strata dvoch z nich predstavuje takmer 20-percentný úbytok za približne mesiac nasadenia.

V situácii, keď ruské lietadlá nečelia žiadnemu nebezpečenstvu zo zeme či od nepriateľského letectva, je to príliš veľa. Keby rovnakým tempom o svoje lietadlá prichádzali napríklad Američania, za rovnaký čas by pri nebojových nehodách stratili na jedinej lodi približne desať strojov, čo je nepredstaviteľné číslo.

Také percentuálne straty zďaleka nemali ani počas prvej vojny v Iraku, počas ktorej čelili odhodlanému nepriateľovi, ktorý im aspoň spočiatku kládol reálny odpor.

Šéfredaktor ruského časopisu Arzenál vlasti Viktor Murachovskij za príčinu nehôd považuje zlý technický stav lode, ktorý pripisuje jej pôsobeniu v Severnej flotile. „Podľa mňa dlhodobé vystavenie drsným severským podmienkam – dá sa povedať polárnym – negatívne ovplyvnilo stav lodného zariadenia,“ napísal.

Za vinníkov považuje tých, čo mali v roku 2015 zabezpečiť opravu poškodených zariadení.

O tom, že sa podobné prípady nevyhýbajú ani Američanom, svedčí priam zázračná záchrana lietadla včasnej výstrahy E-2C z júla tohto roka. Pilot síce zachytil hákom jedno z lán na USS Dwight D. Eisenhower, no to sa uvoľnilo a lietadlo nedokázalo zabrzdiť. Na konci paluby sa na pohľad neovládateľne prepadlo do mora a zmizlo z dohľadu.

Námorníci sa rozbehli k okraju lode, aby sa pozreli na výsledok havárie, keď sa zrazu lietadlo opäť objavilo v zábere, ako prudko stúpa takmer od hladiny mora. Tragédii zabránilo obrovské šťastie a najmä rýchla reakcia kvalitne vycvičeného pilota, ktorý pohotovo stihol zvýšiť výkon motorov.

Vyšetrovanie zistilo, že chybu urobil palubný personál, ktorý pri príprave lán na pristátie ďalšieho lietadla vynechal dva dôležité kroky. Roztrhnuté lano zranilo osem námorníkov, jedného z nich ťažko. Pilot bol za záchranu lietadla a posádky vyznamenaný.

O tom, či sú nejakí zranení aj na ruskej lodi, nie je nič známe. Jej nasadenie by malo trvať maximálne do začiatku budúceho roka, keď má naplánované spoločné cvičenie s egyptským námorníctvom. Po ňom sa Admirál Kuznecov vráti do dokov, kde ho čaká dvojročná modernizácia a ruské námorníctvo kopa času na analýzu odhalených nedostatkov.