Denník N

Parlament odsudzuje Mečiarove amnestie, ale zrušiť ich nechce

Fico chráni Mečiarových ľudí, lebo sú už jeho, myslí si podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová z SaS.

Parlament ani po smrti prezidenta Michala Kováča nechce zrušiť Mečiarove amnestie na únos prezidentovho syna do Rakúska.

Parlament 77 hlasmi posunul návrh do druhého čítania, ale v ňom sa na budúcej schôdzi veľmi pravdepodobne nenájde potrebných 90 hlasov na schválenie. O návrhu sa bude hlasovať už deviatykrát od roku 2002. Za to, aby sa o návrhu rokovalo v druhom čítaní, hlasovalo 77 poslancov. Za hlasovali poslanci SaS, OĽaNO, Mosta-Híd, Beblavý a spol., kotlebovci a Sme Rodina.

Návrh nepodporili poslanci Smeru ani SNS.

Deklaráciu schválili

Parlament schválil deklaráciu vlády na návrh Roberta Fica, ktorá „odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky“ a odsudzuje aj  „amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov“.

Za bolo 88 poslancov. Poslanci SaS a OĽaNO vytiahli karty, pretože si myslia, že deklarácia nič nerieši a dôležité je zrušenie amnestií.

Vládny návrh predkladala namiesto Fica ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd. Povedala, že preto, lebo odsúdenie sa nijako nebije s návrhom na zrušenie amnestií, za ktorý Most-Híd hlasoval tiež.

„Najvyšší počet hlasov v minulosti za zrušenie amnestií bolo 78, hľadá sa 90 hlasov. Na to, aby sa v tejto snemovni dosiahlo 90 hlasov, musí 90 poslancov byť presvedčených o tom, že je to rozhodnutie, ktoré je aj politicky, aj právne v súlade s ich svedomím. Zatiaľ sa tak zjavne nestalo,“ povedala Žitňanská.

Okrem hlasovania v roku 2002 amnestie doteraz neprešli vždy pre Smer. Ak by Smer kedykoľvek za posledných jedenásť rokov dodal potrebné hlasy pri ôsmich hlasovaniach, amnestie mohli byť zrušené. Prokuratúra už dávno skutok vyšetrila a napísala aj obžalobu na bývalých pätnástich príslušníkov SIS vrátane riaditeľa Ivana Lexu. Súd však stíhanie zastavil pre amnestie.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová si myslí, že Smer odmieta zrušiť amnestie, lebo potrebuje chrániť Mečiarových ľudí, ktorí sú teraz jeho. „Smer založili a držia pri živote špinavým spôsobom špinavými peniazmi tí, čo podporovali HZDS… Juraj Široký, Jozef Brhel, Ján Gabriel, Ivan Kiňo, Vladimír Poór, Fedor Flašík, akokoľvek sa chce dnes zo všetkého vyviniť.“

Nicholsonová si myslí, že keby išli do väzenia tí, čo spáchali únos, mohli by začať svedčiť práve proti údajným mecenášom Smeru. Lexa má podľa Nicholsonovej plný šuflík materiálov, ktoré môžu skompromitovať ľudí z „VIP balíčka“. Vládna deklarácia má podľa nej hodnotu „smradu vo vesmíre“.

Zo Smeru nikto nevystúpil v rozprave a neprihlásil sa ani s faktickou poznámkou.

Prvýkrát sa pri hlasovaní v druhom čítaní na budúcej schôdzi môže stať, že by stačili iba hlasy SNS – bez Smeru. Ani tá ich však nechce dodať. Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko hovorí, že amnestie sa zrušiť nedajú, lebo by to podľa neho vyvolalo právny chaos. Danko zároveň kritizoval prezidenta Andreja Kisku, ktorý žiadal zrušenie amnestií na pohrebe prezidenta Michala Kováča. „Ja som bol šokovaný, že na omši a v kostole sme vyzývaní len my Národná rada, aby sme niečo robili s amnestiami.“ Podľa Danka to bolo „vysoko nedôstojné“.

Video: Andrej Danko kritizuje Andreja Kisku

Autorka: Martina Koník

Danko povedal, že sám počul výbuch auta svedka v kauze únos Róberta Remiáša, pretože býval na internáte Družba. „Bol som tam na mieste a videl, ako to bolo celé upratané. Mal som bezprostredný zážitok. Bol som na pár demonštráciách, kde som videl, ako sa s týmito vecami ťažko bojovalo, a vnímal som to ako študent veľmi citlivo,“ hovorí Danko. Zároveň však podľa neho platí, že „keď riadite štát, musíte dodržiavať istý právny postup“. Zrušenie amnestií je podľa neho „zložitý právny problém“.

Kiska poslal každému poslancovi list, v ktorom požiadal o zrušenie amnestií. „Cítim však povinnosť požiadať vás aspoň takouto formou, aby ste ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti. Dlhujeme to sami sebe, právnemu štátu, úsiliu obnoviť dôveru v spravodlivosť v našej krajine,“ napísal prezident.

Michala Kováča mladšieho v roku 1995 uniesla do Rakúska SIS. Bola to najťažšia skúška prezidenta v jeho spore s vládou Vladimíra Mečiara. foto - TASR
Michala Kováča mladšieho v roku 1995 uniesla do Rakúska SIS. Bola to najťažšia skúška prezidenta v jeho spore s vládou Vladimíra Mečiara. foto – TASR

To sa nepáčilo poslancovi SNS Antonovi Hrnkovi. Ten tvrdí, že únos nie je prípad pre politikov, ale pre historikov, hoci trestné činy má vyšetrovať polícia, prokuratúra a súdy. Hrnko hovorí, že dnes už „nikto nevie povedať, čo bolo, ako bolo“. Ako únos prezidentovho syna prebiehal, pritom spísali policajti a prokurátori v obžalobe, ktorú podali na súd. „Sú tam vecné dokumenty alebo sú tam len výpovede?“ pýtal sa Hrnko.

Okrem SaS, OĽaNO-Nova a Mosta-Híd hlasovali za to, aby išiel návrh do druhého čítania, aj kotlebovci a strana Borisa Kollára.

„Dvadsaťpäť rokov tu ľudia trpia tým, že je tu nejaká dvojkoľajnosť. Jeden ukradne 25 kíl cementu, ide do basy, druhý ukradne sto miliónov, je na titulke Trendu – podnikateľ roka,“ hovoril Kollár v rozprave a pýtal sa poslancov, ktorí nehlasovali za zrušenie, ako to vysvetlia svojim voličom. „Viete, nálada je už veľmi zlá.“ Kollár hovoril o tom, ako sa v roku 1998 tešil, že prišiel Dzurinda: „Prestal som sa báť, že ma môže zabiť vládna moc, že už to môžu urobiť len mafiáni.“

Kotleba zase hovoril, že návrh podporil len teraz. V druhom čítaní by ho podporil iba vtedy, ak by sa zrušila aj milosť prezidenta Kováča jeho synovi v kauze Technopol. Peter Kresák z Mosta-Híd mu povedal, že v tom nevidí problém.

V prípade milosti Michala Kováča staršieho už došlo k rozhodnutiu právoplatného orgánu, ktorý nesúhlasil s obžalobou Michala Kováča mladšieho,“ povedal Kresák. Vravel, že stíhanie Kováča mladšieho sa začalo v Nemecku na základe svedectva osoby vo výkone trestu.

Kováča kvôli nemeckému stíhaniu stíhali aj na Slovensku, zobrali mu pas a nemohol vycestovať a v Nemecku svedčiť.
Tesne predtým, ako ho mal prísť na Slovensko vypočuť nemecký prokurátor, Kováča mladšieho uniesli.
Kresák hovorí, že vycestovať do Nemecka a svedčiť sa mu podarilo až po tom, čo mu jeho otec – prezident – udelil milosť a bol mu vrátený pas. V Nemecku potom Kováča mladšieho zbavili stíhania.

Bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Foto - TASR
Bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Foto – TASR

Bez Smeru alebo SNS však ani Kotlebove alebo Kollárove hlasy na zrušenie nebudú stačiť. SaS, OĽaNO, Most-Híd, Sme Rodina, kotlebovci a šiesti opoziční poslanci nezaradení v žiadnom klube (Beblavý a spol.) majú spolu 83 hlasov. Ak by aj všetci z nich hlasovali, na ústavnú väčšinu stále chýba 7 hlasov. Tie by mohol dodať tak Smer (má 49 poslancov), ako aj SNS (má 15 poslancov).

„Ak niet práva pre matku Roberta Remiáša, kto si môže byť istý?“ hovorí predkladateľ návrhu Ján Budaj. „Máme dejinnú škvrnu, ktorú si pamätá každý jeden občan.“

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie