Denník N

Ja som premiér, a kto je viac?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda vlády riadi najdôležitejší úrad na Slovensku, ale predsa len je to len vedúci úradu. Plní pri tom iba svoje úradné povinnosti, podľa toho by sa mal správať.

Autor je politológ

Odkedy sa stal premiérom, snaží sa nám pán Fico vsugerovať, že je najdôležitejšou persónou tejto krajiny. A tak by si mal každý patrične uvedomiť KTO to s ním hovorí! Naposledy o tom v priamom prenose vehementne poúčal predminulú sobotu napoludnie aj moderátora Slovenského rozhlasu.

Myslím, že sa premiér Fico preceňuje. Nie je ničím viac než šéfom jedného z úradov Slovenskej republiky. Áno, najvyššieho úradu. Ale stále len menovaným šéfom, tak ako všetci ostatní šéfovia vládnych úradov. Do funkcie ho menuje a z funkcie ho odvoláva prezident republiky. Do jeho rúk skladá sľub, že svoje povinnosti bude plniť v záujme občanov. Vláda, ktorej je predsedom, sa za svoju činnosť zodpovedá Národnej rade SR, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru, na čo ju prezident odvolá.

Premiéri v zabudnutí

Premiér je teda dvojnásobne funkčne podriadený: prezidentovi i Národnej rade. Navyše, na rozdiel od neho je prezident občanmi priamo volený, jeho mandát je teda podstatne silnejší ako mandát menovaného premiéra. To isté platí aj pre Národnú radu, ktorá si volí svojho predsedu ako druhého muža mocenskej hierarchie. Premiér je teda až tretí.

Hlavou štátu u nás nie je premiér, ale prezident. Aj preto tu premiéri upadajú oveľa viac do zabudnutia ako prezidenti. Každý náš občan vám vymenuje spamäti aspoň troch prezidentov tejto krajiny od vzniku Československa až po dnešok, ale horko-ťažko nejakého toho premiéra. Je to prirodzené, hlava štátu reprezentuje krajinu dovnútra i navonok, premiér však iba plní svoje úradné povinnosti.

Náš premiér sa vystatuje svojou veľkou zodpovednosťou za štát. Áno, má pravdu. Ale to máte tak ako keď si profesionálny vodič auta uvedomuje svoju veľkú zodpovednosť za to, ako plní svoje povinnosti, ako spoľahlivo a komfortne slúži svojim klientom. Pokiaľ sú v jeho opatere, rozhoduje o tom a zodpovedá za to, ako ich čo najbezpečnejšie dopraví do cieľa cesty. Lenže preto predsa nikomu nenapadne tvrdiť, že tí klienti sú v tom voze kvôli vodičovi, a nie naopak.

Žiaľ, táto demokratická deľba moci u nás po roku 1989 až doteraz nefungovala najlepšie a dochádzalo v nej k rôznym zvrátenostiam. Najprv za Mečiara, ktorý ašpiroval na rolu samovládcu, svojvoľne určujúceho svojich poskokov za partnerov v mocenskej trojici: Gašparoviča za predsedu parlamentu, Kováča za prezidenta. Obaja sa mu však napokon vzbúrili a vymkli z rúk.

Potom sa to zopakovalo za Fica, keď mu ako predsedovi vlády svoju vazalskú poslušnosť sľúbili všetci jeho predchádzajúci predsedovia parlamentu i prezidenti vrátane Gašparoviča, ktorý sa verejne priznal, že sa považuje za člena Smeru.

Áno, kým mu mocenskí partneri papali z ruky, dovtedy sa Fico mohol považovať za najdôležitejšiu persónu krajiny – pravda, len za cenu pošliapania demokratických pravidiel deľby moci. Voči prezidentovi to však prestalo fungovať, odkedy sa ním stal Andrej Kiska, ktorý sa ujal svojich právomocí a dal jasne najavo, že si ich bude dôsledne strážiť a uplatňovať. To isté sa potom odohralo, keď sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. Už len tým, že obaja vzali svoj post vážne a dôsledne, dali predsedovi vlády najavo, kde sú hranice jeho obmedzených právomocí vo vzťahu k nim.

Iskrenie je v poriadku

Je len prirodzené, že začalo dochádzať k iskreniu medzi premiérom Ficom a prezidentom Kiskom na jednej strane, ako aj medzi Ficom a predsedom parlamentu Dankom na druhej. Tak to má byť, pre štát je len dobre, keď sa navzájom kontrolujú a strážia. A keď si navzájom nedajú kafrať do svojich kompetencií.

Ešte si pamätám, ako na Slovensku prebiehal intenzívny zákulisný spor komunistických papalášov o to, kto z nich má právo používať na svojom služobnom aute číslo 1. Bolo to trápne a úbohé. Dúfam, že pre spor tohto druhu už Fico nenájde partnerov.

Mimochodom, v médiách sa diskutuje o tom, či ten Danko ašpiruje na post premiéra. Danko si doteraz len upevňoval svoje postavenie predsedu parlamentu a darí sa mu to dobre. Dosiahol postavenie druhého muža štátu, ktoré mu patrilo, aj keď o to musel bojovať na úkor premiéra. Prečo by sa mal usilovať o post muža tretieho? Jemu stačí, keď si svoje postavenie zafixuje.

A Fico bude mať čo robiť, aby doslúžil na poste, ktorý mu demokratická deľba moci vyhradila.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie