Denník N

Merkelová mení rétoriku, odmieta burky aj šaríu. Populisti tvrdia, že je neskoro

Angela Merkelová na zjazde CDU. Foto - TASR/AP
Angela Merkelová na zjazde CDU. Foto – TASR/AP

„Budúcoročné voľby budú najťažšie od zjednotenia Nemecka. Leto 2015 sa už nesmie opakovať,“ povedala nemecká kancelárka na sneme CDU, ktorý ju znova zvolil za líderku.

Keď v roku 2015 naplno prepukla migračná kríza, Angela Merkelová sa rozhodla, že v Nemecku privíta utečencov. Vyslúžila si rešpekt mnohých mimovládnych organizácií, politikov, ale aj bežných Nemcov, ktorí utečencov vítali priamo v uliciach nemeckých miest.

Postupom času sa však nálada v Nemecku začala meniť a spoločnosť sa čoraz viac rozdelila na odporcov imigrácie, ktorí proti Merkelovej politike protestovali, a skupinu, ktorá nemeckú kancelárku podporovala aj napriek rekordnému počtu žiadateľov o azyl. Merkelovú dokonca začali verejne kritizovať aj jej vlastní ministri.

Protiimigrantské nálady postupne zosilneli a podpora Angely Merkelovej v priebehu celého roku 2015 padala. Aktuálny prieskum Deutsche Welle dokonca ukazuje, že iba 36 percent Nemcov si praje, aby Merkelová pokračovala ako nemecká kancelárka, hoci jej strana je najväčším favoritom budúcoročných volieb.

Prekvapujúci prejav Merkelovej

Zmena v spoločnosti sa napokon ukázala aj v utorok na sneme Merkelovej Kresťanskodemokratickej únie. Nemecká kancelárka vo svojom prejave zaujala neočakávane tvrdé stanovisko voči migrácii aj islamu v Nemecku.

Postavila sa proti burkám a nikábom a vyhlásila, že „zakrývanie celej tváre je nevhodné a malo by byť zakázané všade, kde to je z právneho hľadiska možné“. Dá sa tak očakávať, že v Nemecku zakrývanie tváre zakážu v školách, na súdoch a úradoch či v cestnej premávke. Celkový zákaz v Nemecku nie je možný, podľa odborníkov by bol protiústavný.

Gabriele Boos-Niazy, jedna z líderiek Nemeckej asociácie pre moslimské ženy, pre Guardian hovorí, že zakrývanie celej tváre sa v Nemecku týka iba približne stovky žien z celej niekoľkomiliónovej moslimskej komunity v krajine.

Navyše dodáva, že na súdoch už sudca môže ženu požiadať o to, aby odhalila svoju tvár. To potvrdzuje, že Merkelová prostredníctvom svojho prejavu chcela pred dôležitými voľbami osloviť najmä konzervatívnejších členov a voličov strany, ktorí sú už dlhšie nespokojní s jej migračnou politikou.

Aj prieskumy totiž ukazujú, že nemecká spoločnosť je proti zakrývaniu tvárí. V auguste až 81 percent respondentov povedalo, že sú proti zahaľovaniu na niektorých verejných miestach, 51 percent by dokonca burky zakázalo úplne.

Okrem zakrývania tváre Merkelová odmietla aj šaríu – islamské právo. „Naše zákony majú prednosť pred kmeňovými, rodinnými pravidlami aj pred šaríou – to musíme povedať veľmi jasne,“ povedala.

V stredu napokon strana schválila uznesenie s názvom Orientácia, v ktorom okrem spomínaného zákazu buriek a nikábov sľúbila aj sprísnenie azylovej politiky, tvrdší postup voči zamietnutým žiadateľom o azyl a zaviazala sa, že nebude zvyšovať dane.

Merkelová padá, populisti rastú

Zmena v Merkelovej rétorike súvisí najmä s klesajúcou podporou súčasnej vládnej koalície. CDU/CSU v predvolebných prieskumoch padá, rovnako ako jej koaličný partner Sociálnodemokratická strana(SPD). Naopak, podporu voličov získava Alternatíva pre Nemecko (AfD), antiimigrantská a krajne pravicová strana, ktorá vznikla v roku 2013.

Predstavitelia AfD tvrdia, že „islam nie je kompatibilný s nemeckou ústavou“, a svoju kampaň postavili najmä na kritike Merkelovej a jej migračnej politiky. V prieskumoch z konca novembra má AfD 13,5-percentnú podporu, kým CDU/CSU má 31,5 percenta, teda o 10 percent menej, ako získala vo voľbách v roku 2013.

AfD pred troma rokmi získala 4,7 percenta, ocitla sa tak tesne pod hranicou zvolenia do nemeckého Bundestagu.

V septembrových regionálnych voľbách však už populisti Merkelovú porazili dokonca v jej domácom Meklenbursku-Predpomoransku.

Predstavitelia AfD na sociálnych sieťach Merkelovú hneď po sneme kritizovali za to, že používa ich návrhy, a najznámejší britský euroskeptik, bývalý predseda strany UKIP Nigel Farage, na Twitteri na Merkelovej návrhy reagoval: „Príliš neskoro. Tento vlak už odišiel.“

Nespokojní s Merkelovou sú však aj v jej sesterskej bavorskej strane – Kresťanskosociálnej únii (CSU), ktorá v celonárodných voľbách kandiduje v koalícii s CDU. Bavori Merkelovú dokonca začiatkom novembra nepozvali ani na svoj stranícky zjazd, prvýkrát od roku 2000.

Dôvodom boli najmä Merkelovej postoje v otázkach migrácie, ktoré kritizoval aj predseda strany Horst Seehofer.

Práve na tomto zjazde sa CSU, podobne ako teraz CDU, snažila zdôrazniť svoj konzervatívny profil a schválila program s názvom „Poriadok“. Hovorí v ňom, že presadzuje „kultúru vychádzajúcu z tradícií kresťanstva, judaizmu a antiky“.

Merkelovú napokon v utorok na sneme vo funkcii predsedníčky CDU potvrdilo 89,5 percenta delegátov – najmenej, odkedy je kancelárkou. Pred dvoma rokmi za ňu hlasovalo 96,7 percenta delegátov.

Podpora pre predsedníčku strany bola teda nižšia, ako dúfala, hoci delegáti jej po skončení prejavu podľa agentúry ČTK desať minút tlieskali postojačky.

Už nechce prílevy migrantov

Merkelová zároveň dodala, že ani ona si nepraje, aby Nemecko bolo vystavené ďalším veľkým prílevom migrantov.

V roku 2015 do Nemecka prišlo približne 890-tisíc ľudí (predbežný údaj, ktorý hovoril o 1,1 milióna žiadateľov, nemecké ministerstvo vnútra upravilo), ktorí požiadali o azyl, za prvý polrok 2016 to bolo približne 220-tisíc žiadateľov o azyl. Počet prichádzajúcich žiadateľov sa znížil najmä v súvislosti s dohodou o výmene migrantov s Tureckom a uzavretím takzvanej balkánskej trasy.

Merkelová v utorok povedala, že nechce, aby sa situácia z roku 2015 opakovala. „To bol a stále je náš aj môj politický cieľ,“ dodala nemecká kancelárka.

Prieskumy ukazujú, že okrem nárastu počtu ľudí, ktorí sympatizujú s populistickou Alternatívou pre Nemecko, sa zvyšuje aj počet Nemcov, ktorí si migračnú krízu spájajú s negatívnymi javmi, ako napríklad terorizmus alebo preťaženie sociálneho a vzdelávacieho systému.

Deutsche Welle urobil prieskum, podľa ktorého si 58 percent opýtaných myslí, že pre Merkelovej migračnú politiku bude v Nemecku viac teroristických útokov. Myslí si to dokonca aj 56 percent voličov CDU/CSU a 61 percent voličov vládnej SPD. U podporovateľov AfD je toto číslo omnoho vyššie – 89 percent.

Zároveň si 52 percent voličov Merkelovej strany myslí, že sociálny systém bude pre prílev migrantov preťažený. Z celkového počtu Nemcov si to myslí 51 percent, z voličov AfD až 84 percent.

Aj preto sú budúcoročné parlamentné voľby pre Merkelovú veľkou výzvou. Jej strana síce je najväčším favoritom a pravdepodobne voľby vyhrá, no ak podpora pre Alternatívu pre Nemecko bude aj naďalej rásť a podpora pre sociálnych demokratov klesať, CDU/CSU môže mať problém pri zostavovaní vlády.

„Voľby v roku 2017 budú najťažšie zo všetkých doteraz, minimálne od zjednotenia Nemecka,“ povedala na sneme Merkelová.

Ak by sa však 62-ročnej Merkelovej podarilo štvrtýkrát v rade získať post kancelárky, vyrovnala by sa najvýznamnejším nemeckým lídrom – Konradovi Adenauerovi (kancelár v rokoch 1949 – 1963) a Helmutovi Kohlovi (1982 – 1998).

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Olaf Scholz

Svet

Teraz najčítanejšie