Slovensko je od eurofondov závislé najviac spomedzi všetkých členov Únie
Predstavte si, aké je vysvetľovať voličom, že majú posielať peniaze niekam do iných krajín, hoci doma ich tiež nie je dosť. Presne toto musia robiť politici v bohatších krajinách Únie.
Autorka je politická radkyňa Európskych konzervatívcov a reformistov
Pred niekoľkými dňami vystúpil v Bruseli slovenský vicepremiér Peter Pellegrini. Spolu s eurokomisárkou hovorili o tom, aká je kohézia dôležitá a ako treba zjednodušiť a zefektívniť jej financovanie. Spomenuli aj prvé rokovania o viacročnom finančnom rámci po roku 2020.
Ak ste dočítali tieto prvé tri vety, ste poctivý a trpezlivý čitateľ a v súčasnosti teda tak trochu aj hrdina. Úlohou tohto článku je vás za to odmeniť. Po jeho prečítaní by ste mali vedieť, prečo je táto povinná tlačovková jazda kdesi v Bruseli dôležitá pre lepší život na Slovensku, a rovnako dostanete do rúk niekoľko argumentov, ktorými môžete zlepšiť kvalitu rozhovoru, ak sa vám niekedy pritrafí rozprávať so susedom o „peniazoch z Bruselu“.
Kohézia. Dá sa z nej najesť?
Kohézia, známa v slovenčine aj ako súdržnosť, je jedným zo základných princípov fungovania Európskej únie. Máme na to dokonca zmluvu! Kým bolo Európske spoločenstvo ešte len spolkom niekoľkých štátov, príliš veľa energie kohézii nevenovalo. Pôvodné zakladateľské štáty si boli podobné a spozorneli najmä po prijatí krajín, ktoré sa od zakladateľov výrazne odlišovali.
Dnes máme v Únii regióny odlišné tak veľmi, ako sa len môže odlišovať ostrov Reunión od východného Slovenska. Máme výkonné regióny, plné uplatniteľných, vzdelaných mladých ľudí, ale aj regióny, kde sa ťažko dostanete hoci aj k všeobecnému lekárovi a vaša cesta k spokojnému životu je ťažká až nemožná.
Ak sú rozdiely príliš hlboké, ľudia sú, pochopiteľne, nespokojní. Niekedy takí nespokojní, že to prerastie až do násilností alebo v absolútnu nedôveru v schopnosti štátu niečo na tom meniť. Ak máte možnosť ovplyvňovať veci okolo seba (ako napríklad politici), snažíte sa tomu zabrániť.
Rozdiely tu síce budú vždy – sú dobré, ak stimulujú napríklad súťaživosť –, no ak sú priveľké, veľa toho nenasúťažíte. Kohézia je preto označením pre stav, keď sú prirodzené rozdiely ešte stále tolerovateľné. No a na to, aby sme ju pomáhali udržovať, potrebujeme peniaze.
Peniaze. Odkiaľ tie peniaze vlastne sú?
Začnime hádankou: je to veľké, užitočné, ale lacné – čo to je? Európsky rozpočet. Možno niekedy nadobúdate pocit, že rozpočet Európskej únie musí byť nepredstaviteľne veľký, keď už je tá Únia všade. Je to mýtus. Európska únia stojí presne jedno percento HDP svojich členských krajín. Rozpočet EÚ sa nezvyšuje, vždy ostáva na jednom percente a je vyrovnaný. V porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým obdobím sa znížil.
Slovensko je čistým príjemcom a dostávame viac peňazí, ako platíme. Fungovanie všetkých inštitúcií EÚ, vrátane platov a administrácie všetkých programov, z rozpočtu ukrajuje šesť percent. Aj preto je dobré, ak otázky o prebujnenosti administratívy chápeme šesťpercentne, a teda proporcionálne. Rovnaké percento dávame na zahraničnú politiku a medzinárodnú pomoc.
Ak si myslíme, že finančne podporovať zaostalé regióny je niečo, čo sa daňovým poplatníkom v Európskej únii predáva ľahko, skúsme si predstaviť, ako by ste asi reagovali, keby sa peniaze, ktoré viete použiť doma a zabaliť ich do emotívnych argumentov (Na našich chorých! Na naše deti!), začali namiesto toho posielať na miesta, kde väčšina vašich voličov nikdy nebola.
Vie to aj náš premiér, preto vo veľmi zmierlivom prejave v júli Štrasburgu spomenul európskym zákonodarcom, že si veľmi dobre uvedomuje, koľko veľa percent verejných investícií na Slovensku pochádza z Európskej únie. Volá sa to aj vnútroeurópska solidarita – transfer peňazí od bohatších smerom k chudobnejším.
Kohézia + rozpočet = eurofondy?
Značná časť európskeho rozpočtu ide na poľnohospodárstvo – je to 39 percent. Ak si však tieto výdavky rozoberieme podľa krajín, dostaneme iný obraz. Pre Slovensko nie je poľnohospodárstvo až takou prioritou ako napríklad pre Španielsko či Francúzsko. 63 percent všetkých európskych výdavkov na Slovensku ide na našu prioritu – regionálnu politiku. A tu sa dostávame späť k pojmu kohézia, ktorá je cieľom práve regionálnej politiky. Ak by ste chceli regionálnu politiku vysvetliť jedným slovom, pravdepodobne použijete síce zjednodušené, ale zato trefné slovo: eurofondy.
Ak teda vicepremiér Pellegrini v Bruseli hovoril o tom, že prvýkrát neformálne diskutoval o nejakom finančnom rámci a kohézii, v skutočnosti hovoril o eurofondoch. Európsky rozpočet funguje v „rámcoch“. Ak ste pamätník, tak možno viete, že v súčasnosti sme v piatom, určenom na roky 2013 – 2020. Rámec určuje každoročné stropy a dáva rozpočtu obsah. Aby sme nemuseli každý rok visieť na neistej politickej dohode, máme viacročné plány, ktoré určujú celkové smerovanie Únie v čase po kríze.
Prioritou toho súčasného je rast. Európski technokrati nemajú radi len taký obyčajný rast, takže máme rast inteligentný a inkluzívny. Autori takýchto názvov signalizujú nasledovné: vieme, že členské štáty trpeli krízou, chceme hospodársky rásť, mať výkonnejšie úrady, uplatniteľnejšie zručnosti, podporovať podnikanie a nezabúdať pri tom na tých najslabších. To sme, mimochodom, aj my a naše chudobnejšie regióny.
Dve dôležité poznámky namiesto záveru. Investície z eurofondov predstavujú väčšinu verejných výdavkov na Slovensku. V rokoch 2010-2013 sme viedli (pdf str. 155) celoeurópsky rebríček v podiele eurofondov na verejných investíciách. Za nami Litva, Maďarsko, Bulharsko. A ako hovorí platné nariadenie o eurofondoch: „Na zabezpečenie skutočného vplyvu na hospodárstvo by podpora z fondov nemala nahrádzať verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky členských štátov (…).“
Pripusťme, že celý nápad pomoci slabším regiónom je fajn, no dobrá myšlienka pomohla vytvoriť nepríjemnú vrstvu vybavovačov a k občanom sa niekedy dostane zle použitý a málo hodnotný produkt. Je to dôležitá a potrebná výčitka. Dobrá správa je, že nie sme odkázaní na výber zrušiť alebo nechať tak, ale naše možnosti sú o niečo farebnejšie.
Existuje aj cesta lepšieho manažmentu a pochopenia eurofondov tak, aby sa maximalizoval verejný úžitok. Manažujeme si ich totiž my sami. Prvé rozhovory o tom, ako to bude po roku 2020, už prebiehajú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].