Denník N

Lektorka slovenčiny: Cudzinci si „y“ a „i“ nemýlia

Ypsilon paradoxne nie je pre zahraničných študentov najväčším problémom slovenčiny. Foto – Ilustračné TASR
Ypsilon paradoxne nie je pre zahraničných študentov najväčším problémom slovenčiny. Foto – Ilustračné TASR

Juliana Beňová pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na zahraničných univerzitách. Aké má skúsenosti s osvojovaním si našej gramatiky u cudzincov?

S čím majú cudzinci najväčší problém, keď sa učia po slovensky? Je to aj ypsilon?

Za väčší problém v slovenskom pravopise, pokiaľ ide o cudzincov, považujem písanie kvantity (dĺžňov) a rozlišovanie spoluhlások „h“ a „ch“. Cudzinci učiaci sa slovenčinu nemajú vo fonologickej výbave spomínané hlásky, preto ich ani nerozlišujú, a tak často napíšu „hudobný človek“ namiesto „chudobný“ alebo „horí ľudia“ miesto „chorí“. Takýchto príkladov je veľa a často v komunikácii spôsobujú humorné situácie.

V ktorých slovách si cudzinci najčastejšie mýlia „y“ a „i“?

Cudzinci si „y“ a „i“ nezvyknú mýliť, pretože už počas štúdia jazyka sa učia slovenský pravopis a základné gramatické pravidlá. Jednoducho, učia sa nielen význam slova, ale aj jeho formu. Zároveň si osvojujú aj pravidlá časovania a skloňovania, takže sa naučia, že v podstatných menách ženského rodu patriacich do vzoru „žena“ sa v genitíve singuláru píše „y“ alebo že v slovesách v minulom čase je vždy „i“, a tak nikdy nenapíšu „spievaly sme“.

Slovenčina bez ypsilonov

Ypsilon a slovenčina: Mohli by sme „y“ zrušiť?
Najčastejšie chyby: Kedy sa mýlime pri písaní „i“ a „y“

Existujú univerzálne rady, ktoré by mohli pomôcť ľuďom, čo sa trápia s ypsilonom?

Univerzálne sa naučiť gramatiku. To stačí. Ovládať vybrané slová, tvrdé a mäkké spoluhlásky, pravidlá časovania a skloňovania, písanie cudzích slov. V slovenčine nie je toľko výnimiek či iných problematických pravidiel, aby sme sa nedokázali naučiť princípy pravopisu. Oveľa náročnejšie ako písanie „i“ a „y“ je podľa mňa napríklad zvládnutie všetkých lokálových prípon pri podstatných menách mužského rodu. Ja sama si často musím overiť, či som niečo čítala v „žurnále“ či „žurnáli“, alebo v ktorom „semestri“ či „semestre“ študuje môj synovec.

Majú s „y“ a „i“ problém aj v iných jazykoch?

Vari najjednoduchšie to majú južní Slovania. Známy srbský filológ a reformátor jazyka Vuk Stefanović Karadžić zaviedol veľmi jednoduché pravidlo: „Piši kao što govoriš, čitaj kao je napisano“, čo možno preložiť ako naše známe „píš, ako počuješ“. Uplatňujúc spomínané pravidlo čítate dnes v srbských novinách o tom, čo urobil „Majkl Džekson“ či „Džastin Timberlejk“ a učíte sa „srpski jezik“. Na prvý pohľad to môže vyzerať jednoducho, ale v skutočnosti to zas až také jednoduché nie je. Z iných slovanských jazykov uvediem ešte príklad poľštiny, ktorá rovnako ako slovenčina rozoznáva dve grafémy pre jeden zvuk „i“. V poľštine však „y“ vyslovujete tvrdo, preto nie je problém vedieť, kde ho napísať. Ale keď sa Poliak učí slovenčinu, často sa pri písaní „y“ mýli najmä v takých slovách, kde len máloktorý Slovák urobí chybu. Ide o písanie „y“ po mäkkých spoluhláskach – v poľštine píšete „życie“, čo znamená „život“, a tak Poliak akosi mechanicky aj v slovenčine napíše „žyvot“.

Niektoré národy ypsilon v jazyku nemajú. Dokážu si ho osvojiť pri štúdiu slovenčiny?

Určite dokážu, rovnako ako sa Slováci dokážu naučiť akýkoľvek cudzí jazyk a osvojiť si jeho hláskoslovný či pravopisný systém. Vždy to závisí od konkrétneho človeka, od jeho usilovnosti a schopnosti zvládnuť cudzí jazyk. Učila som napríklad jednu Japonku, ktorá v diktátoch neurobila ani jednu chybu, ale s výslovnosťou slovenských spoluhlások mala obrovské problémy. Vtedy sa musíte zamerať na problematické miesta a tie donekonečna precvičovať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie