Denník N

Hlávková dva týždne po zverejnení kauzy: Slovensko je ešte stále krajina, kde stojí za to žiť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Hlávková pred dvomi týždňami upozornila na praktiky ministerstva zahraničných vecí. Aj napriek tejto zlej skúsenosti by stále chcela pracovať pre štát. „Lajčák nie je Kaliňák,“ hovorí dnes bývalá zamestnankyňa ministerstva.

Ako sa Zuzana Hlávková zmenila za posledný mesiac?

Stále sa cítim normálne, necítim sa ako iný človek. To, čo sa stalo, je pre mňa veľké, ale stále to spracovávam. Je to ešte príliš čerstvé, aby som povedala, ako ma to ovplyvnilo.

Takže sa necítite ako celebrita? Keď ste prišli do Žiliny na vlakovú stanicu, ľudia vám tlieskali.

Rozhodne nie. Žilina mala byť skôr kamarátska iniciatíva, ale prišli tam aj ľudia, ktorých som nepoznala. Bolo to veľmi milé a príjemné.

Aký je to pocit, keď sa za noc stanete človekom, ktorého pozná veľká časť Slovenska?

Až tak som to nevnímala. Ten týždeň bol veľmi vypätý. Bolo toho veľmi veľa a nestíhala som sledovať všetky články a reakcie. Sústredili sme sa na našu prácu, aby sme zvládli parlamentné výbory, pripravovali sme sa na tlačovky. Sústredila som sa na veci, ktoré potrebujem dorobiť a dotiahnuť do úspešného konca.

Mnohí vedia, že ste magistra študovali v Škótsku. Kde ste študovali bakalára?

Bakalára som študovala v Brne, robila som Mediteránne štúdiá. Viacerí sa ma pýtajú, čo to je. Študovala som jazyky so zameraním na španielčinu a gréčtinu, kultúru a históriu stredomorského priestoru – od staroveku po novodobé dejiny.

Prečo ste nechceli študovať na Slovensku?

Brno sa mi zdalo ako veľmi dobrá univerzita, študovala tam aj moja sestra, takže som to poznala. Páčilo sa mi mesto, ako funguje univerzita aj jej atmosféra. Chcela som spoznať aj niečo iné – na Slovensku som vyrastala, chcela som sa posunúť niekam inam.

Ako dlho ste študovali v Škótsku?

Robila som magistra, ktorý sa volá Erasmus Mundus Master. Je to program, ktorý je podporovaný Európskou úniou. V rámci dvojročného magistra idete do troch rôznych štátov na tri rôzne univerzity, pričom jedna je hlavná. Pre mňa bola hlavná University of St. Andrews, kde som strávila rok. Pol roka som bola v Španielsku v Santiagu de Compostela a pol roka v Mexico City.

Ktorá sa vám najviac páčila?

V latinskoamerických krajinách je to voľnejšie, dajú vám väčší priestor pre kreativitu a nové myšlienky. V Škótsku, a platí to pre väčšinu britských univerzít, sa dbá na tradíciu, rigoróznosť, máte tam menší priestor na kreativitu ako napríklad v Mexico City, kde to veľmi podporujú a hovoria vám, aby ste prichádzali s novými myšlienkami, nápadmi, experimentujte.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Hlávková (26)

študovala v Brne, neskôr na zahraničných univerzitách. Cez program LEAF získala prácu na ministerstve zahraničných vecí, kde mala na starosti akcie spojené so slovenským predsedníctvom Rady EÚ. Koncom februára 2016 z ministerstva odišla, kvôli praktikám, ktoré sa jej nepáčili. Keď o nich povedala ministrovi Miroslavovi Lajčákovi (Smer) nič podľa nej neurobil. Pred dvomi týždňami o tom spolu s Transparency International zverejnili blog, neskôr k tomu zvolali tlačovú konferenciu. Ministerstvo jej slová nevyvrátilo, pochybnosti nevysvetlili.

Ako vyzerá univerzita v Mexiku?

Študovala som na Universidad Iberoamericana – je to normálna univerzita. Viacerí na Slovensku budú skôr poznať UNAM, čo je asi najslávnejšia univerzita v latinskoamerickom svete. Na mojej univerzite boli profesori svetového formátu aj lokálnejšieho. Oproti Česku majú omnoho uvoľnenejšie vzťahy medzi študentmi a profesormi. Robila som tam síce magisterský stupeň, ale študovala som s ľuďmi, ktorí si robili doktorát. V Mexiku je omnoho bežnejšie, že si ľudia po štyridsiatke robia magistra alebo doktorát. U nás je to výnimočné. Máte priestor tak do dvadsaťpäťky si všetko dorobiť a potom len pracujete. V Mexiku ani Španielsku to tak nebolo. Boli tam ľudia, ktorí sa po 20 rokoch vrátili na univerzitu, alebo predtým študovali prírodné vedy a chceli sa niečo dozvedieť o humanitných, tak si spravili magistra alebo doktorát z humanitných vied.

Vraveli ste, že ste nerozmýšľali, že by ste sa nevrátili na Slovensko. Cez program LEAF, cez ktorý ste si našli prácu na ministerstve zahraničných vecí, sa dá nájsť práca aj inde, napríklad pre prezidenta či Inštitút finančnej politiky. Prečo ste si vybrali ministerstvo zahraničných vecí?

Hlásila som sa aj do Kancelárie prezidenta, ale tam ponúkajú len stáže. Ministerstvo zahraničných vecí bolo jedno z mála, ktoré ponúkalo pracovný pomer. A ja som mala pocit, že už nechcem stážovať, chcela som sa posunúť a mať naozajstnú prácu, byť súčasťou pracovnej sily. Aj preto prevážilo ministerstvo.

Neuvažovali ste nad súkromnou sférou?

Viac ma ťahá verejný sektor, vždy som k tomu viac inklinovala. Chcela som, aby moja práca bola prospešná pre ľudí. Aby prinášala verejné dobro. Preto to bola pre mňa automatická voľba, ísť do štátnej správy. Môžete sa pýtať, prečo som nešla do neziskovky, ale chcela som byť vo vnútri systému, mať možnosť svojou troškou ovplyvniť smerovanie verejnej politiky, predsedníctva.

Nemali ste v hlave hypotekárnu kalkulačku, že ak si chcem kúpiť byt, tak v súkromnej firme to bude ľahšie?

Nie, nad tým som neuvažovala. Asi tak neuvažujem.

Zmenil sa váš názor, že chcete pracovať pre štát? Ak by dnes prišla ponuka od nejakého ministerstva či štátnej inštitúcie, prijali by ste ju?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Predražené predsedníctvo

Teraz najčítanejšie