Denník N

Môžeme sa vyhovárať na Fica, alebo sa starať o naše deti

Výber ministra školstva bol hanebný, ale ignorovať preto jeho plány je nezodpovedné.

Deň po celonárodnom zhrození zo slabých výsledkov slovenských žiakov v PISA testoch by sa už patrilo pýtať, čo konkrétne, pomerne rýchlo a účinne sa dá urobiť. Jedna generácia našich detí už s veľkou pravdepodobnosťou bude oproti rovesníkom napríklad zo Singapuru, Japonska, Estónska, Fínska, Kanady či Nemecka hendikepovaná, lebo chodila do školy o pár líg horšej. Teraz sa už preto rozhoduje skôr o ročníkoch, ktoré sa možno ešte len narodia, ale vykašľať sa preto na to nemôžeme.

V prvom rade si treba priznať, že to zhrozenie z výsledkov našich žiakov, v porovnaní s deťmi z iných krajín OECD, nie je a nebude celonárodné. Deti máme radi všetci a všetci chceme, aby mali dobré školy, ale prirodzene len menšina uverí, že na PISA testoch záleží. Lebo pomerne presne ukazujú, v ktorých krajinách bude bohatstva a šťastia pribúdať viac ako v iných.

Oplatí sa vysvetľovať, že v medzinárodných PISA testoch sa deti testujú v tom, čo sa na slovenských školách učí málo. No s tým, že to nie je výhovorka, ale príčina, prečo sú na tom naše deti tak zle. S pripomenutím, že OECD testy sú vyrobené najlepšími svetovými odborníkmi tak, aby zisťovali, ako sú deti nachystané napríklad na život v roku 2025.

Skupina ľudí, ktorá už nežije v bludoch, že „máme školstvo, ktoré nám celý svet závidí“, ostane napokon aj tak v menšine. Preto každý, kto rozumie, aký je problém so školstvom akútny, by mal okrem starostlivosti o vlastné deti a vlastné projekty urobiť čo najviac pre podporu súčasného ministra školstva a jeho tímu.

Sedí výhrada, že ministerstvo v súčasnosti vedie necharizmatický karierista, ktorý dokáže zmeny možno pochopiť, ale určite ich nedokáže vysvetliť, ba ani presadiť. Platí, že politicky je na reformu školstva najhoršia možná klíma. Lebo SNS zaujímajú eurofondy a nechce mať pre nejaké školstvo problémy. Smer zas kontroluje rozpočet, nenávidí SNS a väčšina jeho voličov podceňuje váhu školy pre úspech v živote.

V realite to však je Peter Plavčan a jeho podriadení, kto každý deň svojimi malými rozhodnutiami významne ovplyvňuje, či sa slovenské školstvo aspoň nezhorší, alebo zhorší veľmi. Po polroku vlády sa zdá, že to väčšina bystrých ľudí okolo školstva zobrala na vedomie, a nástrely Plavčanových reforiem nebombardujú z princípu. Chce to síce žalúdok, ale druhá možnosť je len písať koncepcie, hundrať a veriť, že po rokoch príde osvietená vláda.

Prvá skúška spoločného pragmatického prístupu (pre deti) by mohol byť pokus o jednotný hlas školskej komunity v otázke, ako rýchlo a podľa akých princípov dvíhať platy učiteľom základných a stredných škôl. Znie to ako banalita, ale práve výsledky PISA testov túto otázku problematizujú. Ako pripomenul komentár IFP, vzťah medzi peniazmi vloženými do školstva a výsledkami žiakov zďaleka nie je automatický.

Napríklad Slovensko patrí za posledných desať rokov v OECD medzi štáty s najväčším rastom výdavkov prepočítaných na žiaka, zatiaľ čo v PISA testoch sme sa prepadali takmer najrýchlejšie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie