Denník N

Obranu v tichosti ovládol Dankov muž, ktorý s ním zakladal rodinnú firmu

Vysoký úradník ministerstva obrany Ján Hoľko tají komunistický titul, podnikal s posledným veliteľom ŠtB a môže mať problém so získaním previerky na stupeň Prísne tajné. Predseda SNS sa k nemu nehlási, hoci spolu podnikali v Dankovej rodinnej firme.

Vedúci služobného úradu na ministerstve obrany je pre bežných ľudí neznámou postavou. Nevystupuje na tlačových konferenciách, nechodí klásť vence k pamätníkom, zdanlivo je len jedným z dlhého zástupu vyšších úradníkov. V skutočnosti má človek na tomto poste väčšiu moc než štátny tajomník.

Z titulu funkcie je najvyšším personalistom, podpisuje menovanie či odvolávanie väčšiny zamestnancov ministerstva. Okrem toho zodpovedá za sekcie, ktoré robia vojenské nákupy v objeme desiatok miliónov eur ročne. Kontrolu nad ním nemá ani minister, odvolať ho môže jedine vláda.

Pokiaľ chce nejaký politik ovládnuť ministerstvo obrany, môže použiť jednoduchý model. Ako ministra dosadiť politicky neutrálneho kandidáta, zatiaľ čo post vedúceho služobného úradu zveriť „svojmu človeku“.

Tlaèová konferencia Slovenskej národnej strany (SNS) na tému Predstavenie nominantov na ministrov za SNS 22. marca 2016 v Bratislave. Na snímke z¾ava nominantka na ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Mateèná, predseda SNS Andrej Danko, nominant na ministra obrany SR Peter Gajdoš a nominant na ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavèan. FOTO TASR – Štefan Puškáš
Dva týždne po voľbách predstavil Danko svojich nominantov na posty ministrov, medzi nimi i dovtedajšieho zástupcu náčelníka generálneho štábu Petra Gajdoša (druhý sprava). Jeho moc však výrazne obmedzuje málo známy Ján Hoľko. Foto – TASR

Súčasné mocenské pomery na ministerstve obrany, ktoré dostala na starosť SNS, tomuto modelu presne zodpovedajú. Funkciu ministra zastáva generálporučík Peter Gajdoš, ktorého predseda strany Andrej Danko predstavil s legendou, že ho spoznal ako vojak základnej služby.

Mimo pozornosti už zostal príchod nového vedúceho služobného úradu, ktorým sa v lete stal Ján Hoľko (62). S predsedom Dankom ho spája nielen spoločná adresa – obaja boli susedmi v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy –, ale aj spoločný biznis.

Hoľka sprevádza viac nevysvetlených vecí z minulosti. Tají napríklad komunistický titul RSDr. Po revolúcii dlhé roky podnikal s posledným šéfom ŠtB Alojzom Lorencom, s ktorým pracoval napríklad pre skupinu Penta.

Na svojom pôsobisku už teraz zanecháva výraznú stopu. V októbri začala platiť nová organizačná štruktúra ministerstva, vďaka ktorej získal Hoľko väčší dosah na oddelenia, ktoré hospodária so štátnymi peniazmi. V novembri zase v tichosti odvolal z Bruselu dlhoročného úradníka Dalibora Pavolku, ktorý bol kľúčovým zástupcom ministerstva pri NATO.

Prečo sa tak stalo, Hoľko ani ministerstvo nevysvetľujú. Neprezradili ani to, koho na tento dôležitý post teraz vyšlú.

Danko: Je len jedným z davu

Súčasný vzostup Jána Hoľka ukazuje viac než len jeden úspešný príbeh. Je to zároveň ukážka, akí ľudia by sa mohli dostať do dôležitých funkcií v štáte, pokiaľ by moc v krajine získal Andrej Danko.

Ten dostal po voľbách možnosť ovplyvniť obsadenie troch ministerstiev (obrana, školstvo, pôdohospodárstvo) a podľa neoficiálnych informácií aj vedenie tajnej služby SIS. So stúpajúcimi preferenciami by však mohol pomýšľať aj na funkciu premiéra, ktorý by už mal dôležité slovo takmer v každej oblasti.

K Hoľkovi sa predseda SNS príliš nehlási. K písomným otázkam poslala jeho hovorkyňa len krátke stanovisko, že Andrej Danko sa vyjadrovať nebude.

Denník N sa ho preto na Hoľka spýtal na tlačovej konferencii. Danko reagoval svojou obvyklou frázou: ako advokát mal mnoho klientov a zastupoval rôzne firmy, je preto prirodzené, že sa pozná s rôznymi ľuďmi.

„Do politiky som išiel s tímom mnohých ľudí, k nikomu z nich nemám bližší vzťah. Bol som pätnásť rokov advokátom, zastupoval som asi 120 spoločností a asi 500 klientov. Jedným z nich bol aj pán Hoľko,“ odpovedal.

Video: Hoľko bol vraj len jedným z 500 Dankových klientov
Autor: Martina Koník

Nedodal, že v jednej veci sa Hoľko od jeho bežných klientov odlišuje. V septembri 2007 spolu založili bratislavskú firmu S&D House. Táto spoločnosť má pre predsedu SNS zvláštny význam; je jediná, v ktorej si aj po marcových voľbách nechal vlastnícky podiel.

Hoľko vo firme pôsobil ako konateľ a jeden zo spoločníkov do mája 2008, o niečo neskôr sa S&D House premenila na rodinnú firmu Dankovcov. Spoločníkom v nej bol niekoľko rokov Dankov otec Ondrej, po Dankovom zvolení do parlamentu sa konateľkou stala jeho mama Júlia.

Čomu všetkému sa firma S&D House venuje, nie je známe, predseda SNS na otázky o tejto téme nereagoval. Z dostupných zdrojov sa dá zistiť, že je na ňu napísaná menšia kancelárska budova blízko bratislavského Prístavného mosta.

V nej mal Danko svoju advokátsku kanceláriu, stretávali sa tu aj špičky SNS, Danko tu prijímal rôzne návštevy.

Menšia kancelárska budova v bratislavskej časti Mlynské nivy je napísaná na Dankovu firmu S&D House. Foto - Maps Google
Menšia kancelárska budova v bratislavskej časti Mlynské nivy je napísaná na Dankovu rodinnú firmu S&D House. Foto – Maps Google

Tajomný plukovník

Inou kapitolou v živote Jána Hoľka je jeho minulosť. Pri svojom mene si dodnes píše titul Dr. V skutočnosti ide o titul RSDr. (doktor sociálnych vied), ktorému sa posmešne hovorilo „rozhodnutím strany doktor“.

Hoľko ho podľa svojho oficiálneho životopisu získal na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda, ktorá do roku 1990 fungovala v Bratislave. Na škole mohli študovať len preverené socialistické kádre.

„Ostatné vojenské školy boli predsa len zamerané na vojenskú vedu a prax, ale vojenská politická akadémia bola skutočne politická. Tam ani v roku 1988 nedochádzalo k žiadnym liberalizačným procesom. Študenti museli mať vhodné kádrové predpoklady na to, že budú môcť byť straníckymi funkcionármi a politickými pracovníkmi,“ vysvetľoval pred časom český vojenský historik Prokop Tomek.

Absolventi tejto školy pracovali ako politrukovia na útvaroch Československej ľudovej armády. Išlo o politických dôstojníkov, ktorí robili vojakom prednášky o komunistickej strane, dohliadali na ideologickú pevnosť radových vojakov a presviedčali, že hlavného nepriateľa predstavujú štáty NATO.

České ministerstvo obrany sa od takýchto ľudí postupne očisťovalo. „Na dôležitých postoch v súčasnosti nemáme ani jedného človeka s takouto minulosťou,“ potvrdzuje hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.

Ján Hoľko (druhý zprava) v ministerskej delegácii na výstave vojenskej techniky. Foto - MOSR
Ján Hoľko (druhý sprava) v ministerskej delegácii na výstave vojenskej techniky. Foto – MOSR

Hoľko mal v čase Nežnej revolúcie 35 rokov. Čo presne v tom čase robil, zostáva nejasné. Známe je, že do civilu odchádzal s dôstojníckou hodnosťou plukovník. V životopise nepíše nič o tom, na akých postoch robil kariéru.

Denník N poslal Hoľkovi priamu otázku, či pred novembrom 1989 pôsobil ako politruk. Žiadna odpoveď nedorazila.

Do úvahy prichádzajú aj ďalšie možnosti, napríklad že Hoľko pracoval v tajnej službe po roku 1989 a ešte aj pred Nežnou revolúciou.

Morálny profil nie je pri previerke podstatný

Z pohľadu zákona Hoľkova komunistická minulosť nemusí byť na získanie previerky problémom.

„Pri previerke sa neposudzuje morálny profil kandidáta. Podstatné je, či v súčasnosti nehrozí riziko, že by dotyčný vyzradil nejakú utajovanú informáciu,“ hovorí Ján Mojžiš, bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu, ktorý tieto previerky vydáva.

Zákon uvádza len toľko, že dotyčný nesmel aktívne spolupracovať s ŠtB. V zväzkoch, ktoré spravuje slovenský Ústav pamäti národa a český Archív bezpečnostních složek, Hoľko evidovaný nie je.

Isté však je, že sa Hoľko dobre poznal s generálom Alojzom Lorencom, najvyšším náčelníkom ŠtB, ktorého krátko po revolúcii stíhali pre udalosti z roku 1989, keď ŠtB pod jeho vedením nelegálne zadržiavala disidentov a po udalostiach 17. novembra vo veľkom skartovala dôležité dokumenty.

Súd v českom Tábore Lorenca v októbri 1992 poslal do väzenia na štyri roky, nakoniec tam však nenastúpil. Krátko potom sa stal občanom Slovenskej republiky, kde boli k nemu súdy miernejšie – po dlhoročných ťahaniciach dostal len podmienečný trest.

Alojz Lorenc pred Vojenským súdom v roku 2002, v tom čase už ôsmy rok podnikal so súčasným vedúcim služobného úradu na ministerstve obrany. Foto -TASR
Posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc pred vojenským súdom v roku 2002, v tom čase sedem rokov podnikal so súčasným vedúcim služobného úradu na ministerstve obrany. Foto – TASR

Hoľko s Lorencom už v septembri 1995 založili firmu Alfa VS, ktorá sa venovala ochrane dát. Táto téma oboch mužov spájala, Hoľko sa špecializoval na bezpečnostné informačné systémy, Lorenc bol okrem iného expertom na šifrovanie.

Hoľko a Lorenc podľa obchodného registra spoločne podnikali až do novembra 2011, teda celých šestnásť rokov. Ich firma Alfa VS sa za tento čas preslávila hlavne tým, že pracovala pre finančnú skupinu Penta: robila pre ňu bezpečnostný audit, pomáhala jej s ochranou pred odpočúvaniami či počítačovými hackermi.

Toto spojenie si novinári všímali už od roku 2004, pozornosť sa však sústredila na Lorenca. „Odborná verejnosť Lorenca dlhodobo rešpektuje ako uznávaného experta na šifrovacie systémy,“ vysvetľoval vtedy spolumajiteľ Penty Marek Dospiva. Hoľka, ako druhého spoločníka firmy, si v tom čase nikto príliš nevšímal.

Nekomunikatívne ministerstvo

Či spoločný biznis s Lorencom môže Hoľkovi komplikovať cestu za previerkou, je otázne. V dotazníku musia záujemcovia detailne rozpísať všetky svoje kontakty. Bezpečnostný úrad by mal na základe toho zisťovať, či takýto človek môže byť niekým vydierateľný.

„Pokiaľ uchádzač transparentne uvedie, s kým všetkým podnikal a s kým sa pozná, nemusí byť podnikanie s Alojzom Lorencom a priori prekážkou,“ tvrdí Mojžiš.

Konateľmi vo firme S&D House boli podľa obchodného registru ľudia z Dankovej rodiny a potom Hoľko so svojím spoločníkom z viacerých firiem Jánom Rauszom.
Konateľmi vo firme S&D House boli podľa obchodného registra ľudia z Dankovej rodiny a potom Hoľko so svojím spoločníkom z viacerých firiem Jánom Rauszom.

V prípade rezortu obrany je situácia o niečo citlivejšia. Človek s previerkou na stupeň Prísne tajné by mohol mať nárok aj na previerku NATO Top Secret, ktorá by ho oprávňovala čítať si tajné materiály Aliancie a pohybovať sa po sídle NATO v Bruseli.

Členské štáty zvyčajne ľudí v Hoľkovej pozícii neriešia, partnerom je pre nich minister, prípadne štátny tajomník. Funguje medzi nimi dôvera v to, že spojenecká krajina by nedala bezpečnostnú previerku pochybnej osobe.

Hoľko by mohol byť iný prípad. Fakt, že sa s citlivými dokumentmi NATO zoznamuje osoba, čo podnikala s posledným šéfom Štátnej bezpečnosti, ktorá bola pod dohľadom sovietskej KGB, by už mohli registrovať aj v Bruseli.

Nová centrála NATO leží cez ulicu oproti tej pôvodnej, ktorú zriadili ešte v 60. rokoch, kedy sa sídlo NATO sťahovalo z Paríža do Bruselu. Foto - NATO
Bez previerky sa človek nemôže voľne pohybovať ani po sídle NATO v Bruseli. Foto – NATO

Zistiť, ako to dnes vyzerá s Hoľkovou previerkou, nie je ľahké. Denník N sa na to koncom novembra spýtal ministra obrany Petra Gajdoša po rokovaní vlády.

Na priamu otázku, aké problémy spôsobuje chýbajúca Hoľkova previerka, Gajdoš povedal, že všetko je podľa zákona. „Zákon o ochrane utajovaných skutočností dodržiavame,“ konštatoval minister a nastúpil do služobného auta.

Čo to znamená? Požiadal už Hoľko o previerku? Nedostáva dnes na stôl tajné dokumenty? Musí pri rokovaniach o citlivých veciach vyjsť za dvere?

Gajdošova hovorkyňa Danka Capáková vyzvala Denník N, aby sme otázky poslali písomne. Ani po ich zaslaní žiadne stanovisko neposkytla.

Je to napokon práve Hoľko, kto dnes na ministerstve rozhoduje, komu hovorkyňa odpovie a komu nie. Po jeho nástupe ministerstvo svoju komunikačnú stratégiu výrazne sprísnilo a nepohodlným médiám už neposkytuje žiadne stanoviská.

Odborník na obranu i zákazky

Do svojej funkcie sa Hoľko dostal menšou okľukou. Krátko po zostavení tretej Ficovej vlády bol menovaný za poradcu nového ministra Gajdoša.

„Keďže ide o bývalého profesionálneho vojaka, plukovníka vo výslužbe, prijal ponuku stať sa odborníkom plniacim úlohy pre ministra a využiť svoje odborné a profesionálne skúsenosti pre ďalšiu službu v rezorte obrany,“ komentovala to pre denník Plus 1 Deň hovorkyňa Capáková.

Vedúcim služobného úradu bol v tom čase iný Dankov sused z Miloslavova, 53-ročný Jozef Hudák, ktorý za SNS neúspešne kandidoval aj do parlamentu.

danko176x97-01
Miestna časť Alžbetin Dvor v obci Miloslavov má viacerých prominentných obyvateľov. Okrem súčasného a bývalého vedúceho služobného úradu na ministerstve obrany tu býva aj Miroslav Guman, ktorého SBS Dynasty podozrievala SIS podľa spisu Gorila z obchodovania s odpočúvaniami a napojenia na organizovaný zločin. Grafika N

Hudák sa však profiloval primárne ako ekonóm, v SNS viedol hospodársku komisiu, s obranou nič spoločné nemal. To bol zrejme aj dôvod, prečo ho v auguste nahradil Hoľko.

Ten má skúsenosti nielen s obranou, ale aj so štátnymi zákazkami. Okrem Lorenca či Danka podnikal donedávna aj v IT firme Sofos.

Tá v roku 2014 získala štvormiliónovú zákazku od ministerstva práce za viac než štyri milióny na dodávku 3620 osobných počítačov, 1600 snímačov čiarových kódov a desiatok notebookov a tlačiarní.

„Na základe vyhodnotenia predložených ponúk bola ponuka predávajúceho vybraná ako ponuka úspešného uchádzača,“ píše sa v zmluve. Zákazka bola pre Hoľkovu spoločnosť Sofos zásadná, za rok 2014 pokryla viac než polovicu jej tržieb.

V tandeme s Výbohom

Okrem rezortu ministra Jána Richtera pracovali Hoľkove firmy aj pre štátny Transpetrol, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Letové prevádzkové služby a, samozrejme, pre armádu.

Jedna z nich, spoločnosť R-sys, kde bol Hoľko donedávna konateľom, dodala v tandeme s niekdajšou firmou Ficovho kamaráta Miroslava Výboha systém, ktorý zaznamenáva komunikáciu pri riadení prevádzky na štyroch vojenských letiskách.

Ministerstvo obrany zaň počas druhej Ficovej vlády zaplatilo zhruba 1,4 milióna eur, podľa zistení servera Aktuality.sk mohol byť dvojnásobne predražený.

Dnes pôsobí Hoľko na opačnej strane a má dôležité slovo pri výbere firiem, ktoré budú získavať armádne zákazky – či už priamo, alebo cez menovanie vhodných ľudí do čela odborov, ktoré majú nákupy na starosti.

Len do oblasti IT, v ktorej Hoľko dlhé roky podnikal, investuje ministerstvo ročne milióny eur. Ešte za éry exministra Martina Glváča tieto peniaze často končili vo firme Sevitech, v ktorej podnikala rodina Jozefa Brhela, považovaného spolu so zbrojárom Výbohom za takzvaného akcionára Smeru.

Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií zase radi spolupracujú s firmou Sevitech.
Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií v poslednom čase rady zadávali IT zákazky firme Sevitech, kde podľa oficiálnych vyjadrení firmy drží 40-percentný podiel rodina Jozefa Brhela.

To hlavné sa však očakáva v oblasti vyzbrojovania. Rezort obrany má v ďalších rokoch rozhodnúť o použití desiatok miliónov eur, ktoré by mal investovať do nových obrnených vozidiel alebo radarov na protivzdušnú obranu. Akým spôsobom ich využije, sa doteraz nerozhodlo.

Ambasáda pre trafikantov

V oblasti personálnej politiky už Hoľko začal konať naplno. Zo svojich postov boli v posledných týždňoch odvolaní viacerí dôležití úradníci. Niektorí z nich, napríklad riaditeľ pre vyzbrojovanie Milan Čelko, boli spojení s érou exministra Martina Glváča, ich odvolanie preto môže byť logické.

Iným prípadom je kariérny úradník Dalibor Pavolka, ktorý pôsobil ako šéf obrannej sekcie na stálom zastúpení pri NATO. Zúčastňoval sa najvyšších rokovaní na úrovni ministrov obrany, bol v priamom kontakte s vysokými úradníkmi Aliancie.

Hoľko ho podľa informácií Denníka N dal odvolať takmer zo dňa na deň – Pavolka dostal len dva týždne, aby sa zbalil a vrátil aj s rodinou na Slovensko. V diplomatických kruhoch je takáto vec nevídaná a musela v centrále NATO vyvolať pozornosť.

Ministerstvo k tomuto kroku neposkytlo žiadne vysvetlenie. Neoficiálne sa tu špekuluje o tom, že Hoľko chce na tento významný post poslať nejakého svojho favorita.

Posty ministerstva obrany v Bruseli sa už za exministra Glváča premenili na miesta vhodné na rozdávanie trafík.

Tesne pred voľbami nechal Glváč na stále zastúpenie pri EÚ vyslať svoju hovorkyňu Martinu Ballekovú a na delegáciu pri NATO zase istú Dominiku Salámovú, bývalú zamestnankyňu Národnej rady, ktorú si dovtedy všímali skôr bulvárni novinári.

Pikantné odhalenie Vieme kto je ďalšia sexi kosť v parlamente
Dominiku Salámovú vyslalo ministerstvo na post hlavného radcu na sekcii obrany Stálej delegácie Slovenska pri NATO. Akú má naň kvalifikáciu, zostáva záhadou, doteraz si ju všímal hlavne slovenský bulvár.

Obe tieto zamestnankyne mali na pôsobenie v postoch pri NATO len minimálnu kvalifikáciu, na rozdiel od dlhoročného apolitického úradníka Pavolku.

Na otázku, či na svojich postoch zostanú, Hoľko, podobne ako ministerstvo obrany, neodpovedal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie