Asad má po štyroch rokoch Aleppo na dosah, môže sa poďakovať Rusom aj Američanom

„Je pravda, že získanie Aleppa bude pre nás víťazstvo, ale buďme realisti – nebude to znamenať koniec vojny v Sýrii. Ale pravdou je, že je to obrovský krok smerom k jej ukončeniu,“ vyhlásil sýrsky prezident Bašár Asad po tom, čo sa protivládni rebeli stiahli zo starého mesta, čím opustili ďalšiu zo svojich bášt.

Guardian píše, že provládne jednotky zložené aj z irackých šiítských milícií a libanonského Hizballáhu už ovládajú 75 percent mesta, kedysi považovaného za centrum odporu voči Asadovi.

Jeho definitívny pád do rúk sýrskeho režimu sa dá očakávať v priebehu týždňov, možno aj skôr. Zrejmé je, že hlavne Rusom, ktorí bezohľadným bombardovaním mesta pomohli vytlačiť povstalcov z Aleppa, kedysi pre Asada nedobytného mesta, ide o to, aby sa to stihlo pred inauguráciou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tá bude 20. januára budúceho roka.

Američania verzus Rusi

Kontrola nad druhým najväčším sýrskym mestom Asadovi a s ním Moskve a čiastočne aj Teheránu umožní vstúpiť do éry Trumpovej administratívy s významnými územnými aj psychologickými ziskmi. „Vladimir Putin si jednoducho nemyslí, že vyhral len v Aleppe. Myslí si, že vyhral spor s Američanmi,“ napísal komentátor servera Middle East Eye.

Američania spolu so Saudskou Arábiou podporovali aj trénovali protivládnych rebelov a otvorene pracovali na Asadovom páde. Ich spolupráca s rebelmi však viazla pre ich neochotu zbaviť  sa radikálnych elementov vo svojom vnútri aj preto, že Sýria nebola prioritou Obamovej zahraničnej politiky.

A to aj napriek tomu, že sa v nej odohráva jedna z najväčších humanitárnych kríz od konca 2. svetovej vojny. Alebo inak: Obama sa natoľko sústredil na boj s Dáišom, že na iné nezostával čas.

Výsledkom totálnej vojny proti rebelom v Aleppe, ktorá pripomína ruské akcie v Groznom, a ich slabej podpory zo strany Američanov je to, že diktátor Bašár Asad si upevnil svoje pozície a viac-menej sa počíta s tým, že sa ešte udrží pri moci. Asad sa cíti silný, a tak odmieta volanie po humanitárnom prímerí, ktoré by umožnilo odchod do relatívneho bezpečia civilistom, ktorí uviazli medzi rebelmi a jeho podporovateľmi.

Sýrsky prezident nemá dôvod: chce rebelov čo najskôr „zašliapať do zeme“ a jeho počínanie v celom konflikte ukazuje, že podobne ako jeho otec Hafíz nemá výčitky svedomia, keď masakruje svoje vlastné obyvateľstvo.

Navyše, medzinárodné spoločenstvo sa k situácii v Sýrii síce vyjadruje rozhorčene, ale inak je prakticky bezmocné a hanbu z totálneho zlyhania zmierňujú mimovládne organizácie a obetaví jednotlivci.

Prečo práve Aleppo

Význam Aleppa pre Asada výstižne zhrnul blízkovýchodný korešpondent izraelského denníka Haarec Zvi Barel: „Mesto je dôležité nielen pre svoju veľkosť a geografickú polohu: leží na kľúčovej križovatke medzi Sýriou a Tureckom a na ceste do Rakká, čo je de facto hlavné mesto Dáišu. Je symbolom odporu voči režimu a skúškou schopnosti rebelov diktovať priebeh konfliktu. Je tiež križovatkou bitky medzi Ruskom a USA, a víťazstvo režimu v tomto meste bude signalizovať americké zlyhanie pri vedení vojenskej kampane a podpore rebelov.“

Jeden výstižný bonmot ponúkol aj Antoun Issa z Inštitútu pre Blízky východ: „Aleppo je New Yorkom Sýrie.“

Dobytie mesta však bude Asadovým trpkým víťazstvom, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Aleppo, či jeho veľká časť, podľa očitých svedkov fakticky neexistuje, respektíve mesto sa zmenilo na hromadu trosiek z rozbombardovaných budov aj celých štvrtí.

Asad nedostane späť pulzujúce obchodné centrum celej krajiny, kde žili ľudia s nadpriemernými príjmami, ale mesto duchov bez fungujúcej infraštruktúry, nemocníc, škôl, so zdecimovaným obyvateľstvom, ktoré nebude roztáčať ekonomiku, ale naopak, bude roky odkázané na pomoc štátu.

Aj keď Asad mesto dobyje, neznamená to, že sa mu podarí zabiť, chytiť či vyhnať všetkých rebelov. Zostanú malé skupinky odporu, ktoré však vedia narobiť veľa škody. Na provládne sily môžu nasadiť samovražedných atentátnikov, prepadové komandá a sabotérov.

Američania v Iraku aj v Afganistane či Rusi v Čečensku veľmi dobre vedia, čo je to gerilová vojna. Navyše, z Aleppa prichádzajú správy, že provládne sily sa tam správajú ako barbari. „Pozatýkali stovky mladých mužov, o ktorých sa nič nevie. Ženy, ktoré si najviac odniesli blokádu mesta, znásilňujú v odporných aktoch pomsty,“ tvrdí opozícia.

Takéto konanie neprinesie Asadovi sympatie obyvateľstva a ani imidž osloboditeľa.  Na to, aby v meste udržal poriadok a svoju moc, bude potrebovať veľa vojakov a tých evidentne nemá.

Aj preto sám opatrne hovorí, že pádom Aleppa sa nekončí vojna v Sýrii. Dostáva sa len do novej fázy.