Veľký obal a vnútri maličkosť. V obchodoch často nakupujeme aj vzduch

To domino má 28 herných kameňov. Nezaberú ani desatinu škatule, do ktorej ho výrobca zabalil.

Ak sa rozložia na dno škatule, nezaplnia celú plochu. Obal je aj dosť hlboký, preto keď sa 28 bodkovaných doštičiek uloží na seba do jedného úplného radu, vzduch ostane nad nimi a väčšina škatule je prázdna. Ak sa uložia po vrch krabice, je ich málo aj na vyskladanie jedného radu.

Na naplnenie škatule by bolo treba vložiť 310 kameňov.

Raz toľko kociek, než je, by malo byť aj v škatuli, v ktorej tá istá firma Dino & Ravensburger dodáva na trh drevené kocky. Aj v nej však tvorí veľkú časť vzduch.

Spoločenské hry sa snažia výrobcovia baliť do farebných a veľkých škatúľ, aby zaujali deti aj rodičov. Nie sú to však jediné výrobky v neprimerane veľkých obaloch.

Vzduchom sú naplnené tiež mnohé nádobky s vitamínmi, no aj dózy s potravinami či čistiacimi prostriedkami, ako aj škatuľky s krémami.

Dôvodov vidia niekoľko

Prečo je to tak? Lukáš Zelený z českého spotrebiteľského časopisu dTest, ktorý na webe vedie databázu nadmerných obalov, tvrdí, že dôvod výrobcov a dodávateľov je zrejmý.

„Väčší obal je na pultoch nápadnejší, je na ňom viac miesta na informácie a hlavne budí zdanie, že si spotrebitelia za peniaze odnášajú výrazne viac, ako je to v realite,“ tvrdí Zelený.

Otázne je, koľko z nich si už druhýkrát výrobok v neprimeranom obale nekúpi. Analytik obchodu Ľubomír Drahovský hovorí, že časť z nich si zrejme pomyslí, že to nie je od výrobcu celkom seriózne.

„Mohli by sa zamyslieť, kto ten väčší obal asi zaplatí. Najvyspelejší spotrebitelia vedia, že ho zaplatia napokon oni,“ dodal.

Výrobcovia vravia, že aj pri požiadavke na čo najmenšiu možnú hmotnosť a objem obalu musia rešpektovať ochranu výrobku, spôsob jeho použitia, logistiku, proces výroby obalu. Nie zanedbateľná je aj prezentácia výrobku pri predaji a informácie pre spotrebiteľov, ktoré sa musia na obal vojsť.

„Určité kritériá preto ovplyvňujú, prečo je obal konkrétneho výrobku práve taký veľký, prečo má ten či onen tvar,“ vraví Andrea Brožová z firmy Nestlé.

Veľkosť obalu potravín závisí napríklad od spôsobu ich balenia. „Je rozdiel v tom, či sú balené vákuovo alebo v ochrannej atmosfére inertného plynu. V prvom prípade obal tesne obopína výrobok, pretože z priestoru sa vzduch podtlakom odstráni. V druhom prípade sa používajú technické plyny, napríklad dusík, oxid uhličitý, kyslík, argón alebo hélium,“ vraví Jarmila Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska.

Argument, že obal musí byť väčší, aby niektoré výrobky dostatočne chránil, považuje Zelený za oprávnený. To sa napríklad týka čipsov. Pri nich treba, aby bolo vrecko nafúknuté tak, aby sa čipsy nerozdrvili.

Zdôvodnenie veľkej dózy cereálneho prášku Caro Active má aj Nestlé. Podľa Brožovej sa totiž skladá z veľmi jemných častíc, medzi ktorými je v okamihu plnenia výrobku značný podiel vzduchu.

„Po naplnení dochádza postupom času pohybom dózy k zosadnutiu sypkej hmoty – vzduch sa z priestoru medzi časticami uvoľňuje,“ dodala.

Uznala, že v čase plnenia siaha prášok v rámci dózy oveľa vyššie, než keď spotrebiteľ výrobok po dlhšej dobe otvorí.

Do menších obalov ich tlačia?

Český spotrebiteľský časopis sa snaží ľudí nabádať, aby tlačili výrobcov do zmenšovania obalov. Na webe tak napríklad uvádza nielen výrobcu či dodávateľa, ale aj telefónne číslo, kam môžu zavolať.

Zelený si však nemyslí, že ich zverejňovanie má dostatočne odstrašujúci efekt, pretože výrobkov s veľkými obalmi neubúda. „Výrobcovia sa obvykle snažia nájsť argumenty na obhajobu nadmerných obalov,“ reagoval pre Denník N.

Oslovení výrobcovia tvrdia, že sa snažia obaly minimalizovať. Zdôraznil to aj Henkel, no neodpovedal, prečo má niekoľko jeho výrobkov neprimerane veľký obal.

Natálie Lorencová z koncernu len povedala, že sa snažia znižovať vplyvy výrobkov na životné prostredie – a to aj zmenšovaním balenia pracích prostriedkov a zvýšením ich účinku. „Vyperú rovnaké množstvo bielizne, ale ich balenie je o 20 percent menšie,“ doplnila.

Spoločnosť Nestlé, ktorá má v databáze nadmerných obalov niekoľko výrobkov, tvrdí, že sa snaží prihliadať na podnety spotrebiteľov. Ako príklad uviedla čokoládové tyčinky Margot Mini: ich obal od marca firma zmenšila o 23 percent.

Zmenšenie obalu sa však nezaobišlo bez zmeny gramáže.

Brožová priznala, že v novom obale už nie je 210 gramov, ale len 189 gramov čokoládových tyčiniek. „Je v ňom o jednu tyčinku menej,“ dodala s tým, že sa jej nepodarilo zistiť, ako sa zmenila cena.

U nás to zákon nerieši

V Česku musí ten, kto uvedie obal na trh, zaistiť, aby boli jeho hmotnosť aj objem čo najmenšie. Túto povinnosť Česi zahrnuli do zákona o obaloch, aby znížili množstvo odpadov.

Primeranú veľkosť obalu zakotvili do legislatívy aj v Nemecku.

Na úrovni Európskej únie však táto oblasť nie je upravená, hoci sa europoslanci snažili zaviesť aspoň zoznam výrobcov, ktorí môžu obalmi výrobkov spotrebiteľov zmiasť.

V našom zákone o obaloch nie je priamo uvedená povinnosť vyrábať obaly čo najmenšie, povedal hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.

„Rozšírené vnímanie zodpovednosti výrobcu však v praxi znamená, že je povinný sa postarať o všetok odpad, ktorý v podobe výrobku umiestnil na trh,“ vraví Halgašová. Preto považuje za logické, že sa výrobca bude snažiť minimalizovať náklady súvisiace so zberom a likvidáciou odpadu z obalov.

Výška nákladov závisí aj od hmotnosti vyprodukovaného odpadu z obalov. „Sú to náklady, ktoré sa premietajú do výslednej ceny výrobku. Z pohľadu podnikateľov, ktorých snahou je optimalizácia nákladov, nedáva logiku baliť produkty do enormne veľkých obalov, pretože tým zbytočne zvyšujú cenu svojho produktu,“ vraví Halgašová.

Ten, kto uvedie na trh výrobky v obaloch, čo presahujú 10 ton ročne, musí podľa Stana zo zákona vypracovať program prevencie – teda znižovania množstva materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a odpadoch z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie.

Dodal, že uvádzanie obalov na trh dozoruje Slovenská obchodná inšpekcia.

Dôležitý je údaj na obale

Ani inšpekcia však neskúma, či je obal výrobku priveľký, pretože na ňom musí byť aj informácia o hmotnosti výrobku.

V prípade potravín by mal spotrebiteľ dostať na obale informáciu o čistom množstve v obale, a to skôr, než si ich kúpi. „Ak je potravina v náleve, výrobca je povinný uviesť okrem celkového množstva aj hmotnosť pevného podielu. A to aj v prípade mrazených potravín s ľadovou glazúrou – pri nich v označení musí byť informácia o celkovej hmotnosti a hmotnosti pevnej zložky bez ľadového obalu,“ doplnila Halgašová.

Ak bol spotrebiteľ o hmotnosti riadne informovaný, veľkosť obalu výrobku podľa hovorkyne inšpekcie Danuše Krkošovej nie je podstatná. „Žiadny právny predpis nestanovuje pomer veľkosti obalu k veľkosti zabaleného výrobku,“ vraví.

Inšpekcia poukazuje na to, že práve „veľký“ obal je v niektorých prípadoch potrebný na to, aby spotrebiteľ dostal všetky zákonom stanovené informácie. Od polovice decembra totiž musia napríklad výrobcovia potravín zmeniť obaly tak, aby ich označenie bolo v súlade s nariadením Bruselu – teda zabezpečiť aspoň 1,2-milimetrovú veľkosť písma..

Pokiaľ ide o bielu techniku či iný výrobok predávaný na kusy, tvrdí, že jeho skutočnú veľkosť si môže spotrebiteľ overiť na predajnom mieste.