Denník N

Bratislava má novú mapu, nájdete s ňou industriálne pamiatky

Na mape nájdete asi stovku miest a stavieb, pri ktorých sa oplatí zastaviť. Foto - Jana Makroczy
Na mape nájdete asi stovku miest a stavieb, pri ktorých sa oplatí zastaviť. Foto – Jana Makroczy

Čierne diery pripravili špeciálnych sprievodcov po miestach, ktoré často prechádzame bez povšimnutia. Mapa technických pamiatok je určená nadšencom, laikom aj zahraničným turistom.

Už skoro dva roky chodia po Slovensku a objavujú zabudnuté miesta. Industriálne pamiatky, panstvá, kaštiele, pomníky, spustnuté a ťažko prístupné budovy s fascinujúcou históriou. Že to robia dobre, si okrem fanúšikov na Facebooku myslí aj Rada mládeže Slovenska, ktorá im nedávno udelila cenu Most.

Teraz prichádzajú s ďalšou novinkou. Nie je to nový článok ani fotky na Instagrame. V spolupráci s Klubom ochrany technických pamiatok a dizajnérmi zo štúdia KAT, ktorí vlastnia zázračný stroj menom Risomat, vytvorili mapu bratislavských pamiatok, ktoré stoja za povšimnutie. Hotová bude v piatok, kúpiť si ju môžete budúcu sobotu na Dobrom trhu, neskôr aj v štúdiu KAT, v kníhkupectvách alebo cez internet. K vzniku jej dopomohol aj Bratislavský samosprávny kraj.

„Je na nej vyznačených a opísaných asi sto miest – od televíznej veže na Kamzíku až po vodárenské veže v Dynamitke. Chceli sme, aby mapu mohol využiť ktokoľvek – úplní laici, nadšenci aj zahraniční turisti. Aj preto mapa neponúka už zaniknuté fabriky či budovy, sú tam iba tie, na ktoré sa dá reálne ísť podľa súradníc pozrieť a čosi si o nich aj prečítať,“ hovorí Martin Lipták zo združenia Čierne diery.

Mapa je už v tlačiarni, kúpiť sa bude dať napríklad na Dobrom trhu 17. decembra. Foto – Jana Makroczy

Na mape sú existujúce budovy a pamiatky, spolu ich je tam asi stovka, no Čierne diery rátajú aj s ďalšou edíciou. Foto – Jana Makroczy

Každý pamiatka má svoj príbeh, prečítať si ho môžu v angličtine aj zahraniční turisti. Foto – Jana Makroczy

Zabudnuté miesta, zabudnutý stroj

Okrem toho, že mapa človeka zorientuje, bude to aj pekná vec, ktorá vám môže visieť doma na stene. Za jej dizajnom stojí Ondrej Gavalda zo štúdia KAT, ktoré vlastní Risomat – jedinú risografickú tlačiareň na Slovensku, s ktorou Čierne diery úzko spolupracujú, a preto aj mapa čerpá z vizuality tohto špeciálneho prístroja.

„Je to pomerne zvláštna, zabudnutá vec, slepá ulička tlačových technológií. Vznikla niekedy v 80. rokoch v Japonsku, kde sa vtedy nazdávali, že risograf je technológia budúcnosti pre bežné tlačové a kopírovacie služby. Nevyšlo to. Okrem iného aj pre chybovosť, ktorú má risograf. Napríklad sa pokrčí matrica z tenkého banánového papiera a zanechá bielu stopu. Alebo sa farebné vrstvy posunú aj o tri milimetre. Alebo vznikajú šmuhy, prípadne celé pásy nechceného nánosu farby. V tom je tá krása momentu, že neviete celkom presne, čo dostanete. Dnes si túto technológiu osvojili umelci a dizajnéri, lebo grafiky tlačené risografom majú v sebe istú spontánnosť a takisto majú veľmi špecifický vzhľad, jasné, žiarivé kombinácie sójových farieb,“ hovorí Martin.

S Risomatom ich dal dohromady festival Bratislava Design Week, ktorý chcel, aby sa Risomat prostredníctvom workshopu a výstavy viac predstavil divákom. Spoločne hľadali tému, ktorá by bola dobrá, a to bol už len krok k tomu, aby sa zabudnutá technika dala dohromady s Čiernymi dierami, mapujúcimi zabudnuté miesta. Oslovili umelcov, ilustrátorov a dizajnérov a vznikla prvá séria grafík s motívmi industriálnych pamiatok od Daniely Olejníkovej, Matúša Maťátka či Mareka Cinu. Takmer všetky sú už vypredané, nikdy sa nerobí dotlač. Ak sa nejaká séria minie, máte smolu. Získať však môžete nové grafiky od ďalších autorov, venované budovám, ktoré si zaslúžia pozornosť.

„Peniaze z grafík delíme na tri diely – jeden ide ako honorár autorom, druhý ide Risomatu, a tretí buď využívame na ďalšiu činnosť Čiernych dier, alebo ho posielame priamo na pomoc pamiatkam, ktoré sú na grafikách. Človek má tak možnosť ich kúpou získať originálne dielo od domácich autorov a zároveň pomôcť konkrétnej pamiatke,“ hovorí Martin.

Autorská grafika od Daniely Olejníkovej pre Čierne diery.
Autorská grafika od Daniely Olejníkovej pre Čierne diery.
Grafika od Mareka Cinu pre Čierne diery.
Grafika Daniely Olejníkovej pre Čierne diery.
Grafika Mareka Cinu pre Čierne diery.
Grafika Mareka Cinu pre Čierne diery.

Aby každý rozumel

„Sme radi, že to, čo robíme, má odozvu. Priemyselnej minulosti sa venuje viac ľudí, nadšencov aj odborníkov. Nie sme jediní a radi s ostatnými spolupracujeme,“ hovorí Martin.

Rozdiel medzi Čiernymi dierami a ostatnými vidí akurát v tom, že ich prioritou nie je iba vyhľadávať zabudnuté miesta na mape Slovenska, ale najmä zväčšovať povedomie o ich existencii v radoch širokej verejnosti všetkými možnými spôsobmi.

„Naším cieľom je hovoriť o pamiatkach, architektúre a miestach, ktoré stoja za pozornosť jazykom, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých. Nechceme písať technickým či architektonickým slovníkom, naopak, láka nás písať o nich tak, aby sa s naším textom mohol ktokoľvek stotožniť a aby ho to, o čom píšeme, malo šancu zaujať,“ hovorí Martin Lipták.

Zapojiť široké publikum je podľa neho kľúčové, lebo práve verejné povedomie je rozhodujúce, ak ide o záchranu alebo ochranu mnohých pamiatok. „Veľa cenných stavieb sa už zbúralo bez širšieho ohlasu verejnosti, a to len preto, lebo o týchto budovách neexistovalo dostatočné povedomie založené na faktoch. A povedomie, žiaľ, niekedy chýba aj na strane investorov a developerov, ktorí majú možnosť pretvárať tieto pamiatky na progresívne miesta, aké vídame kdekoľvek za hranicami Slovenska.“

Doteraz rozširovali Čierne diery obzory článkami, fotkami, vlastným webom, grafikami, najnovšie aj spomínanou mapou – ale už pomýšľajú aj nad knihou. Ak ju urobia, nebude to vraj obyčajná kniha, tak ako ani grafiky a mapa nie sú obyčajné. Ale všetko má svoj čas, lebo aj ich voľný čas, v ktorom sa venujú tomuto projektu, je obmedzený. „Ak sa niekomu páči, čo robíme a má chuť pomôcť nám, najlepšia možnosť je písať texty spolu s nami – dať miestam, ktoré spracúvame, formu textu, ktorý má hlavu aj pätu. Ale vopred upozorňujeme, že sme prísni editori.“

Miroslav Beňák, Andrej Sarvaš a Martin Lipták s cenou Most.
Miroslav Beňák, Andrej Sarvaš a Martin Lipták s cenou Most.

Teraz najčítanejšie