Elity musia zaangažovať populistov, inak s nimi prehrajú

Veľkou časťou domácej úlohy, ktorú si musí urobiť politický stred po hlasovaní o brexite, triumfe Donalda Trumpa a náraste nacionálneho populizmu po celej Európe, je, že musí definovať zdroje rastúceho ľudového odporu proti „elitám“. Táto nedôvera totiž stojí za nedávnymi volebnými prekvapeniami a za tým, čo sa začalo nazývať „postpravdivým“ prístupom k informáciám. Napraviť to by mohlo byť kľúčom k stabilite.

Tri zdroje

Odpor k elitám má tri zdroje. Jeden je ekonomický a spája sa s príjmovou nerovnosťou. Ale populisti by neuspeli, ak by sa zamerali len na ňu. V USA neuspel Bernie Sanders, v Británii sa Jeremymu Corbonovi tiež veľmi nedarí a ľavicoví buriči toho tiež veľa nedosiahli, ak teda nerátame Grécko.

Druhý zdroj má veľa spoločné s vnímaním elít ako uzatvorenej siete, založenej viac na spoločných záujmoch a prepojeniach než na vzdelaní a úspechoch. Dokonca, aj keď ste šikovní a chodili ste na najlepšie školy, do tohto klubu sa nedostanete, ak ste sa doň nenarodili. A tretím zdrojom odporu je názor, že elity stoja proti národnej identite.

Čerstvá správa, ktorú vypracoval Zsolt Darvas so svojimi kolegami z bruselského think tanku Bruegel, ukazuje, že viac hlasov za odchod z EÚ bolo v tých oblastiach Spojeného kráľovstva, kde je vyššia príjmová nerovnosť. Darvas ukázal podobný vzorec aj pri amerických voľbách. Je zaujímavé, že absolútne príjmy domácností alebo, povedzme, prevaha imigrantov a farebných ľudí, nebola pre výsledky volieb dôležitá, ale príjmová nerovnosť áno. Hnev ľudí nespôsobuje ani tak chudoba, ale blízkosť bohatstva, ktoré nedosiahnu. Ako píšu Darvas a jeho kolegovia, toto je argument pre inkluzívnejší rast, ktorý by mal zmenšiť šance populistov, a pre reformu, ktorá by nakopla sociálnu mobilitu.

Aj tak narazíte

Seth Zimmerman z University of Chicago zverejnil tento týždeň článok, ktorý ukazuje, že v Chile majú absolventi elitných vysokých škôl väčšiu šancu dostať sa do vrcholových manažerských pozícií vo veľkých spoločnostiach, ale len vtedy, keď predtým navštevovali exkluzívne súkromné stredné školy. Nedá veľkú prácu zistiť, že podobný princíp funguje aj v Európe či v Spojených štátoch. Inými slovami, elitné vzdelanie slúži len na zdôraznenie elitného pozadia. Ľudia so znevýhodneným pozadím, samozrejme, tiež benefitujú z dobrého vzdelania, ale je pravidlom, že nakoniec nevyrastú tak vysoko ako ich privilegovaní vrstevníci.

Ľudia, ktorí volia populistov, si uvedomujú, že strop, ktorý ich delí od vyššej sociálnej vrstvy, nie je len čisto ekonomický alebo meritokratický, ale skôr oddeľuje insiderov od outsiderov. Preto tie pokriky ako „Vysušte ten močiar“ a otázky ako „Kto potrebuje expertov?“ Ľudia z intelektuálnych, akademických, odborných a mediálnych častí „elity“ sú premiešaní s bohatými a s bosmi korporácií. Ich exkluzívne kruhy ostatní vnímajú ako nepriedušné a reprodukujúce sa len medzi sebou. To je voda na mlyn populistickým kandidátom a ich volebným štábom, ktorí si to uvedomujú lepšie ako ich voliči, ktorí o týchto vrstvách spoločnosti nevedia veľa a ani sa veľmi nestarajú, aby sa do nich dostali.

Nie sú to len peniaze

Jimmie Akesson, líder Švédskych demokratov – populistickej strany, ktorá vedie švédske prieskumy verejnej mienky – nedávno povedal, že úspech populistických hnutí „nie je vo väčšine o peniazoch,“ ale je „predovšetkým o hodnotách… je o tom, ako zvládneme udržať spoločnosť pokope“.

Akessonove hodnoty majú veľa spoločného s národným štátom a národnou identitou. Jeho strana, ako aj podobné hnutia inde vo svete spochybňujú vlastenectvo elít. Na túto tému existuje množstvo variácií: od antisemitských výpadov voči Židom, že nie sú lojálnymi obyvateľmi svojej krajiny, po antiglobalistické útoky na slobodný obchod. V USA bolo mnoho komentátorov prekvapených, že sa e-maily Hillary Clintonovej stali takou dôležitou témou kampane, ale podľa mnohých Američanov bolo používanie jej súkromného účtu hrozbou pre národnú bezpečnosť. Keď som písal o predvolebnej kampani, počul som to mnoho krát. Počul som to tak často, ako som zachytil rozhorčenie nad clintonovskou schopnosťou ustáť každý problém, pretože sa poznajú so všetkými.

Čo s tým?

Aby túto populistickú revoltu odrazili, musia sa centristi zamerať na všetky tri zdroje nespokojnosti.
Hovoriť iba o zmenšovaní ekonomickej nerovnosti by bolo povýšenecké. Napokon, vo väčšine európskych štátov to nie je taký akútny problém ako v Amerike či v Británii.

Omnoho ťažšie je vysporiadať sa s dvomi ďalšími zložkami protielitných nálad. Hoci Trumpa mnohí kritizujú za to, že do svojho tímu berie ľud s elitným pozadím, ako je napríklad bývalý investičný bankár, taktiež dáva vládne posty ľuďom, ktorí nemajú skúsenosti s riadením veľkých úradov a ktorí majú len malú podporu establišmentu. Jeho nekonvenčný prístup k zahraničným štátnikom je tiež signálom, že sa nebude riadiť radami elít, ako by sa veci mali robiť. Tento chlapík z Queensu, nech už zdedil akékoľvek peniaze, sa v manhattanských kruhoch vždy trochu cítil ako outsider. Tieto signály jeho voličov tešia viac, ako ich môže sklamať, že do jedného úradu posadí boháča.

V európskom kontexte by bolo ekvivalentom prizvanie populistov, aby sa podieľali na vláde. Britská premiérka Theresa Mayová do vlády pritiahla stúpencov brexitu. Pre európske centristické strany by bolo dobré, keby sa o moc podelili s populistami: či už v Škandinávii, vo Francúzsku, v Taliansku a dokonca aj v Nemecku. Politická elita nemôže byť vnímaná tak, že sa uzatvára pred silami, ktoré majú v spoločnosti veľkú podporu. Je možné, že nebude taká veľká, keď tieto sily nebudú len nadávať, ale pokúsia sa aj niečo riadiť.

Najťažšia úloha

Pre centristov bude možno najťažšie vysporiadať sa s problémom národnej identity. Silnejšia ochrana hraníc a tvrdý postoj k etnickému zločinu môžu ísť proti liberálnym inštinktom. Ale tu môže zohrať svoju rolu stredopravica, ako to vo Francúzsku dokazuje Francois Fillon. Pokus Angely Merkelovej stať sa po štvrtýkrát nemeckou kancelárkou bude spojený aj s pripomienkou jej konzervatívneho pozadia. Merkelová už oznámila, že očakáva, že Nemecko už čoskoro opustí stotisíc migrantov, mnohí z nich prostredníctvom dobrovoľných repatriačných návratov, ale veľké množstvo tiež deportujú, ako ukázali už tohtoročné rekordné čísla. V utorok sa na straníckej konferencii kancelárka postavila aj za zákaz zakrývania tváre na verejnosti.

Pomôcť môžu aj plány na integráciu imigrantov, ktoré Nemecko prijalo tohto roku: Voliči musia vedieť, aké pravidlá platia pre príchodzích, a nemali by mať pocit, že štát dáva pred nimi prednosť imigrantom.

Ak by stredoví politici ignorovali populistickú vlnu, len utvrdia nahnevaných voličov v ich pohŕdaní elitami. Populistov nejde eliminovať, ale možno ich zaangažovať. Snaha zaangažovať týchto ľudí a ich voličov je najlepšou šancou pre politický stred, ako si rozšíriť svoju volebnú základňu.

© Bloomberg