Hlavný ekonóm VÚB: Treba sem dotiahnuť viac ľudí z Rumunska a z Ukrajiny

Hlavný ekonóm VÚB banky ZDENKO ŠTEFANIDES hovorí, že nie vláda, ale nepriaznivý demografický vývoj bude znižovať našu nezamestnanosť. Ubúda pracovných síl.

Taký rast zamestnanosti, ako sme mali v tomto roku a toľko vytvorených pracovných miest, sme na Slovensku ešte nikdy nemali. Môže si to myslieť aj niekto, kto žije v Prešove alebo v Košiciach, alebo máme stále značné rozdiely medzi regiónmi?

Čísla ukazujú, že regionálne rozdiely na Slovensku sa skôr zväčšujú. Jedným z dôvodov sú aj nedostavané diaľnice.

Vláda sa vždy rada pochváli, keď sú nové čísla o poklese nezamestnanosti. Do akej miery je to jej zásluha?

Zásadný vplyv na pokles nezamestnanosti má demografia a súkromný sektor. Vytváranie nových pracovných miest je čisto záležitosťou firiem v priemysle a zamestnávateľov v službách. Počet zamestnaných stále rastie vďaka tomu, že mnoho ľudí, ktorí boli doteraz mimo pracovného trhu, začína znova pracovať. To sú niektorí dôchodcovia, ženy po materskej dovolenke. Ekonomická aktivita obyvateľov je momentálne vyššia, ako bola v posledných rokoch. Na druhej strane počet ľudí v pracovnom veku, teda od 15 do 64 rokov, klesá. Ich maximálny počet bol asi pred piatimi rokmi. Aktuálne je ich o 100-tisíc menej, ako to bolo vtedy. Ekonomická populácia starne a tak je menej ľudí schopných nastúpiť do práce.

To znamená, že nepriaznivý demografický vývoj je hlavný dôvod, prečo nezamestnanosť u nás klesá?

Je to hlavný dôvod, prečo bude klesať odteraz. Doteraz bol hlavný faktor, že rástli pracovné miesta, odteraz bude nezamestnanosť klesať, aj keby pracovné miesta nerástli. Aj keby nepribudlo ani jedno pracovné miesto v čistom, nezamestnanosť bude klesať na historické minimá samospádom, lebo do dôchodku odchádzajú ľudia zo silných ročníkov a na trh prichádzajú ľudia z veľmi slabých ročníkov. Po zmene režimu sa rodilo okolo 50-tisíc detí ročne, aktuálne odchádza do dôchodku okolo 100-tisíc ľudí. Vzniká tam medzera. Pracovných síl ubúda a nezamestnanosť bude klesať.

Koľko sa vytvorí v tomto roku pracovných miest?

Asi 70-tisíc. Budúci rok to bude menej.

Už dlhší čas máme na Slovensku problém s nedostatkom zamestnancov. Je to veľké riziko pre ekonomiku?

Áno, pretože momentálne firmy indikujú, že nedostatok pracovníkov ich začína výrazne obmedzovať vo výrobných aktivitách, niektoré aj v investičných aktivitách. Podiel takých firiem je ešte vyšší ako v čase boomu pred ôsmimi rokmi, keď naša ekonomika rástla okolo 10 percent.

Čo je riešením? Treba sem dotiahnuť viac ľudí z Rumunska a z Ukrajiny?

Určite. Rovnaký problém však majú aj okolité krajiny.

Prečo? Súvisí to aj s tým, že aj v Maďarsku a Česku má veľký podiel automobilová výroba?

Do veľkej miery to s tým súvisí, ale aj s tým, že v Maďarsku aj Česku je nezamestnanosť historicky najnižšia od zmeny režimu.

Prečo v Česku a Maďarsku už majú nezamestnanosť pod 5, respektíve 6 %?

Mali predovšetkým náskok. U nás je aj väčšia skupina ľudí neuplatniteľných na trhu.

Bude priemerná slovenská domácnosť vnímať rok 2017 podobne ako tento rok, alebo bude cítiť nejaké zlepšenie?

Bude cítiť zlepšenie. Práca a pláca sa budú vyvíjať v prospech domácností. Mzdy reálne stúpnu asi o 3 percentá.

Do akej miery pomáha rastu ekonomiky naša vláda svojou politikou?

Hlavne je to vplyv externého prostredia, nie opatrenia vlády. Podobný ekonomický vývoj ako u nás majú aj okolité krajiny. U nás je teraz síce o niečo vyšší rast HDP, ale principiálny príbeh je podobný. Takisto ako my, aj oni mali boom v eurofondoch a s tým spojených investícií. Rozdiel u nás je, že príspevok spotreby domácností bude výraznejší, ako to zvyklo byť v minulých rokoch. Objem peňazí, ktoré verejná správa získa navyše na príjmoch oproti predpokladom a minie, pomôže ekonomike budúci rok k rastu, ale stúpne riziko, že sa viac zadlžíme.

Podobne ako ďalší ekonómovia odhadujete, že naša ekonomika si aj v budúcom roku udrží rast okolo 3,5 %. Kedy to nemusí platiť?

Zmeniť to môže predovšetkým neistota. Stále nevieme, či predvolebné sľuby o protekcionizme v Spojených štátoch, teda zníženie ekonomickej roly USA vo svete a sústredenie sa na domáce veci, sa budú týkať aj eurozóny, teda či sa obmedzia obchodné dohody. Neistota odďaľuje investičné plány a podniky robí opatrnejšími.

Už to vidieť?

Zatiaľ nie.

Keby Európa brala vážne Trumpove slová a začala by si budovať vlastnú armádu, čo by zvýšené výdavky na obranu znamenali pre európsku ekonomiku?

Neviem to ešte zatiaľ analyzovať.

To, že Angela Merkelová obhájila svoju pozíciu v CDU, znižuje celkovú neistotu, alebo aký to má vplyv?

Zdá sa mi, že tieto politické veci vnímajú trhy čoraz viac ako len krátkodobú záležitosť. To sme videli už v prípade referenda vo Veľkej Británii. Stúpla neistota, pár dní potom sa to vrátilo naspäť. Po víťazstve Trumpa, ktoré sa vnímalo ako zlý scenár, sa vývoj zrazu otočil a neistota znovu spadla na historické minimá. Po referende v Taliansku sa síce euro krátkodobo prepadlo, ale aktuálne je silnejšie, ako bolo predtým. Trhy sú presvedčené, že vlak je v prípade eurozóny nastavený tak, že len ťažko sa dá z neho vystúpiť.

Prečo začali rásť úroky?

Hlavný dôvod je, že sa rozmrazili inflačné očakávania vo svete. Doteraz ceny ropy a ďalších komodít klesali a tým klesali náklady podnikov, dopyt bol nízky, lebo ekonomika rástla pod svoj potenciál, takže neboli žiadne inflačné tlaky. Teraz sa situácia otočila, ceny ropy už nie sú na minimách a aj očakávania sú, že by mali pokračovať v raste. Ďalší faktor je, že svetová ekonomika rastie silnejšie ako historicky. Tým, ako rastie inflácia, ekonomika, aj očakávania investorov sa zvyšujú a požadujú vyššie výnosy.

Aktuálny rast úrokov je teda dobrá správa pre ekonomiku. Tak?

Áno. Zvýšila sa dôvera v to, že svetová ekonomika porastie.

Na druhej strane zdražejú úvery pre podniky a domácnosti. Ako ďaleko sme od toho, že by podniky mali v dôsledku toho obmedziť investície?

Veľmi ďaleko. Ešte ani nehovoríme o veľkom zvyšovaní úrokov. Sme v bode zlomu, keď sa to začína otáčať, asi sa to otočí, ale akým tempom, dnes nevie nikto povedať.

To znamená, že ani úroky na hypotéky sa tak rýchlo nezvýšia a ešte dlho budú okolo 2 až 2,5 %?

Slovenské hypotéky sú už tam, kde je priemer eurozóny. Konvergencia sa skončila. Odteraz bude vývoj viac-menej taký istý ako v eurozóne. Momentálne je predčasné hovoriť, kam úroky stúpnu. Videli sme prehodnotenie očakávaní, za posledných pár mesiacov výnosové krivky stúpli, ale či toto bude dlhodobý trend, dnes ťažko odhadnúť. Napríklad v Spojených štátoch plánujú na jednej strane veľkú fiškálnu expanziu, na druhej strane sa tam výrazne posilnil výmenný kurz, Fed bude zrejme budúci týždeň zvyšovať úroky. Už toto môže byť dostatočný impulz na to, aby to americkú a následne svetovú ekonomiku spomalilo.

Ekonóm Vladimír Baláž predpokladá, že budeme mať dlhé obdobie nízkych úrokov, podobne ako v Japonsku, kde to trvá už 20 rokov. Súhlasíte s ním?

Dá sa súhlasiť, že naozaj situácia je taká, že úrokové sadzby budú dlhodobo nízke, ony v podstate už také aj sú. Už niekoľko dekád klesajú. Jeden faktor je ten, že populácia v Európe naozaj starne, čo platí aj v prípade Japonska. Aj perspektívy rastu spotreby sú výraznejšie utlmené, ako to bolo v minulosti. Boom, ktorý sme mali v 70., 80. rokoch, sa už nezopakuje.