Kotlebovci medzi utečencami

Tridsaťštyri percent mladých ľudí zo Slovenska podľa prieskumu IVO sympatizuje s programom a aktivitami „kotlebovcov“, 30 percent s ich vodcom. 66 percent súhlasí so znížením sociálnych dávok pre Rómov, 52 percent nie je spokojných s naším štátnym zriadením. Tieto čísla nutne neznamenajú, že tretina mladých na Slovensku sú neonacisti a polovica odmieta demokraciu.

Mnohým nedochádza, že menej peňazí pre Rómov ich vlastné problémy nevyrieši už len preto, lebo na Rómov toľko nemíňame, a že pod vládou kotlebovcov by nemuselo držať hubu a krok len zopár neprispôsobivých z osád. Nie každý dokáže rozlišovať medzi demokraciou ako štátnym zriadením a tým, ako konkrétne na Slovensku funguje. Boli by to však znepokojivé čísla, aj keby za nimi bola skôr nevedomosť a bezradnosť než aktívna, vedomá podpora náckov.

Ide pritom o mladých, ktorí majú určite dôvody na nespokojnosť, málokto z nich však trpí skutočnou biedou či hladuje, nikto ich neutláča a neohrozuje na živote. Často je to skôr naopak. Extrémisti síce majú viac voličov v upadajúcich regiónoch, hojne ich však volí aj stredná trieda. Radikalizácia sa týka všetkých spoločenských vrstiev, bieda mladých ku kotlebovcom ženie rovnako účinne ako nuda.

Títo mladí majú možnosť demokraticky vyjadriť názor a meniť svoje okolie – väčšina z nich to však ani neskúsi. Jednou z príčiny radikalizácie mladých smerom ku kotlebovcom bude i to, že tu nemáme dôveryhodnú ľavicovú stranu, ktorá by im ponúkla možnosť meniť svet, a ich revolučný zápal, v tomto veku prirodzený a prirodzene skôr ľavicový, by udržala v demokratických mantineloch.

Je zaujímavé, že sa práve časť týchto mladých radikálov tak pohoršuje, že sa toľko mladých ľudí z tretieho sveta vydáva za lepším životom do Európy. A že sa niektorí ich vrstovníci – utečenci priklonia k radikálnemu islamizmu, znenávidia západný svet, odmietnu demokraciu, toleranciu a slobodu, ktorá sa im tu ponúka. Mladí Kotlebovi sympatizanti a radikálni islamisti predsa zmýšľajú a cítia dosť podobne.

Hlavný rozdiel medzi nimi je, že našu radikálnu mládež nikto nevyhnal z domova, nechcel pozabíjať, netopila sa v mori, nemrzla na Balkáne pred plotom či v prepchaných utečeneckých táboroch, nemusela sa prispôsobovať inej kultúre a čeliť rasizmu. Čiže pre svoju radikalizáciu nemá ani také chabé výhovorky, ako mladí islamisti.