Denník N

Belgický filozof: Pravda sa vzchopí a udrie

Maarten Boudry. Foto – Otakar Horák
Maarten Boudry. Foto – Otakar Horák

Veda je najlepší nástroj na opis sveta, ale aj ten najlepší nástroj má množstvo chýb. 90 percent vedy nestojí za nič, ale to platí pre všetky ľudské činnosti, aj 90 percent hudby obyčajne nestojí za veľa, vraví filozof Maarten Boudry.

Sú veriaci vedci schizofrenici? Sú kreacionizmus, psychoanalýza, homeopatia alebo zážitky blízkej smrti pseudoveda? Prečo je Trump nebezpečný? Ako funguje veda a ako sa líši od pseudovedy? Je myseľ nedokonalý produkt evolúcie plný chýb a omylov? Na tieto a podobné otázky sme sa pýtali známeho belgického filozofa Maartena Boudryho. 

Je kreacionizmus – predstava, že svet vznikol zásahom nadprirodzenej bytosti – pseudoveda?

Áno. Na jednej strane má náboženský rozmer, vychádza z Biblie, na strane druhej má aj pseudovedecký rozmer, podobne ako homeopatia. Prečo je to pseudoveda? Lebo kreacionizmus sa tvári ako veda, ale nedodržiava zavedené vedecké štandardy.

Pseudoveda je náboženská, sem patrí viera v bohov, duchov a rôzne nadprirodzené bytosti. Je aj sekulárna, sem sa radí psychoanalýza alebo komunizmus. Všetko to pramení z rovnakých psychologických príčin, len sa rôzne prejavujú. Niekedy vo forme náboženstva, inokedy ako povery a niekedy zase ako pseudoveda.

Na Slovensku alebo v Česku je niekoľko vedcov, ktorí opakujú známy citát, že „Biblia nič nehovorí o tom, ako fungujú nebesá, ale ako sa máme do neba dostať“. Existuje rozdiel medzi vedou, ktorá nám hovorí, ako funguje svet, a náboženstvom, ktoré vraví, ako sa máme správať?

Ide o myšlienku, ktorú hlásal aj paleontológ a biológ Steven Jay Gould v podobe NOMA (non-overlapping magisteria, neprekrývajúce sa magistériá). Spočíva v myšlienke, že veda hovorí, aký svet je, a náboženstvo vraví o morálnych hodnotách. Má ísť o dve celkom odlišné veci.

Myslím, že táto koncepcia má mnoho problémov, jeden z nich je, že morálka je údajne exkluzívnym výdobytkom náboženstva. Ale čo všetci tí politickí a morálni filozofi a sekularisti, ktorí o morálke premýšľajú a morálne sa správajú bez potreby náboženstva?

O viacerých oblastiach morálky nemá veda moc čo povedať, to je pravda. Ale to neznamená, že morálka spadá výhradne pod náboženstvo. Hovorili ste o nebi. Ale predstava o posmrtnom živote a nebi, kde sa má odohrávať, je faktuálne tvrdenie o tom, aký je svet. To nie je tvrdenie o hodnotách a morálke. Také veci sa dajú vedecky testovať.

MAARTEN BOUDRY (1984) je belgický filozof, pôsobí na univerzite v Gente. Zaoberá sa filozofiou vedy, vzťahom vedy a náboženstva a pseudovedou. S biológom a filozofom Massiom Pigliuccim vydal známu publikáciu o pseudovede Philosophy of Pseudoscience: Reconsidering the Demarcation Problem. V decembri po prvý raz navštívil Česko, na Univerzite Palackého v Olomouci mal tri prednášky.

Vedec nemôže povedať, že existuje nejaká častica či sila, o ktorej nemá žiadne dôkazy. Z môjho pohľadu je celkom zvláštne, keď vedec vyhodí prísne vedecké princípy von z okna vo chvíli, keď sa reč zvrtne od častíc a fyzikálnych síl k posmrtnému životu. Prečo na danú otázku neaplikuje úplne rovnaké vedecké princípy a zásady kritického myslenia?

Vo vede by neprešiel názor, že niekto akceptuje posmrtný život, lebo si prečítal nejakú knihu, verí tomu a tak to je. Takého vedca by vysmiali. Je zvláštne pozorovať ľudí, ktorí veci delia na tie, čo posudzujú prísne vedecky, a tie, čo tak neposudzujú. Nespochybňujem fakt, že veľa vedcov, ktorí sú veriaci, robí skvelú vedeckú prácu. Ale skvelými vedcami sú iba vďaka tomu, že vo svojej práci nechávajú vieru bokom. Ak spoja vedu s vierou, výsledkom je úplný neporiadok, či už je reč o pseudovede, či rôzne ohýbanej vede.

Povedali by ste, že chemici, ktorí veria na homeopatiu, a fyzici, ktorí veria na kreacionizmus, sa správajú schizofrenicky?

Áno. Na všeobecnej úrovni platí, že existujú vedci, ktorí veria aj na tie najbláznivejšie veci, veď aj oni sú len ľudia. Keď hovoria o tom, čo nespadá do oblasti ich expertného záujmu, veľakrát sa mýlia. Mnohí význační vedci, aj nobelisti, podliehajú ilúzii, že keď rozumejú svojej malej časti vedy, rozumejú všetkému. Ak sa pozriete na ľudí, ktorí pochybujú o globálnom otepľovaní, mnohí z nich sú vedci, ale nie sú to klimatológovia. Ľudia by nemali dôverovať vedcom, ktorí sa vyjadrujú k veciam, v ktorých nie sú odborníci. Výnimkou sú filozofi, tí si myslia, že rozumejú všetkému. (smiech)

Myslíte si, že povery, náboženstvo či pseudoveda sú iba produktom nedokonalej ľudskej mysle plnej omylov a chýb?

Áno.

Pre veľa ľudí to bude asi silné tvrdenie, ak poviete, že viera v Boha, respektíve Boh samotný, je iba produktom mysle, ktorá je náchylná na omyly a chyby.

Viera v Boha nie je nič neprirodzené, nie je to žiadna porucha alebo choroba. Po väčšinu ľudskej histórie väčšina ľudí verila a verí v bohov či na nadprirodzené bytosti. Je proste dispozíciou našej mysle hľadieť na svet takýmto spôsobom. Aj ateistov myseľ zvádza k tomu, aby do sveta zavádzali nadprirodzené činitele. Ale dokážu im vzdorovať.

Súhlasíte s tým, že ateisti či agnostici proste nepodľahnú tomu, čo im napovie ich chybujúca myseľ, a so svojimi omylnými intuíciami bojujú?

Áno. Sú veci, ktoré sa neprijímajú ľahko, ako ťažká choroba alebo prírodná katastrofa. Je lákavé prísť s vysvetlením v zmysle účelov a zámerov (teleológia je predstava, že veci existujú na určitý účel, napríklad deti si myslia, že kamene sú špicaté, aby sa o ne mohli lesné zvieratá poškrabať, pozn. red.). Je to univerzálna výbava ľudskej mysle. Ak cunami zasiahne pobrežie Japonska alebo hurikán poničí New Orleans, ľudia si začnú hovoriť: „prečo teraz?“, „prečo práve my?“, „čo sme spravili, že si zaslúžime takú pohromu“? Vtedy sa obraciame k rôznym nadprirodzeným vysvetleniam. Aj neveriaci majú podobné intuície, len niektorí ľudia im podľahnú a vytvoria okolo nich celú náuku alebo ich potlačia a vzdorujú im. Považujú za nepravdepodobné, nevedecké či iracionálne, že by cunami či zemetrasenie boli formou Božieho trestu. Lebo na to nemáme žiadne dôkazy.

polis
Maarten Boudry. Foto – Polis

Dali by ste človeku radu, aby nedôveroval všetkému, čo mu jeho omylná myseľ poradí?

Áno, to je výborná rada. Je dobré mať na pamäti chyby, skreslenia a limity svojho mozgu. Psychológovia hovoria o naivnom realizme, predstave, že svet je presne taký, aký sa nám javí. Údajne len stačí otvoriť oči alebo nastražiť uši a všetko je nám hneď jasné. Ľudia si dajú homeopatický liek, zaznamenajú zmenu a hovoria si: „veď to je úplne samozrejmé, že funguje“. Alebo majú zážitok blízky smrti a myslia si: „Zažili sme to na vlastnej koži, takže je to určite pravda.“ Lenže veci bývajú často oveľa komplikovanejšie. Najlepší recept na všetky iracionálne presvedčenia je znalosť nedokonalosti mozgu. Mozog je výsledkom evolúcie a ako taký nie je dokonalý. Sú veci, ktoré vie, a sú také, pri ktorých zlyháva.

Nenahovárame si, keď robíme deliacu čiaru medzi vedou a pseudovedou, že veda je akási dokonalá ľudská činnosť? Nevytvárame si z vedy akýsi neexistujúci ideál a nesprávame sa tu aj my pseudovedecky? Veď vieme, že recenzné konanie dobre nefunguje a že vedecké časopisy nezriedka publikujú úplné nezmysly.

Veda je najlepší nástroj na opis sveta, ale aj ten najlepší nástroj má množstvo chýb. Povedal by som, že až 90 percent vedy nestojí za nič. Ale to platí pre všetky ľudské činnosti, aj 90 percent hudby obyčajne nestojí za veľa. Keď hovorím o vede, ktorá sa líši od pseudovedy, na mysli mám mainstreamovú vedu, pri ktorej panuje všeobecná zhoda. Lebo máme tak veľa dôkazov, že by bolo iba ťažké spochybniť ich, ako je to pri evolučnej teórii alebo vplyve ľudských aktivít na globálne otepľovanie.

Krása vedy spočíva v tom, že sa opravuje sama. Ak máte hypotézu, ktorá je chybná, skôr či neskôr na to niekto príde. Spraví experimenty, získa nové dôkazy a mylnú hypotézu vyvráti. Ak nejakú vedeckú problematiku skúmame opakovane a máme pre ňu množstvo dôkazov, potom sa dostane do učebníc, ako gravitácia vo fyzike. Tam nepanujú rozpory.

Niekedy sa hovorí, že psychológia je v kríze. Ani klasické štúdie sa nedarí zopakovať. Je vôbec psychológia veda?

Vo všeobecnosti platí, že psychológia je veda. Jej problémy pramenia z toho, že študuje ľudskú myseľ, a tá je veľmi komplikovaná, ešte viac ako chemické častice. Prečo? Lebo také molekuly CO2, ktoré skúmate, aby ste zistili niečo o globálnom otepľovaní, nijako nereagujú na skutočnosť, že ich skúmate. Ak sa na ne dívate, nezačnú sa zrazu správať odlišne. U ľudí je to inak. Ľudia vstupujú do experimentu s odlišnými motiváciami, myslia na rôzne veci. Je veľmi ťažké také faktory kontrolovať. Preto to majú psychológovia ťažké. Kríza určite existuje, ale myslím si, že sa preceňuje. V psychológii máme veľa teórií, ktoré stoja na pevných základoch.

Je to napríklad teória kognitívnej disonancie (zastávanie dvoch vzájomne protichodných či disonantných názorov je pre našu myseľ problém, takže svet celkom zámerne ohýbame do podoby, kde disonancia zmizne)? Tam sa spravilo viac ako 2-tisíc štúdií.

Presne, to je dobrý príklad. Alebo teleológia, čiže tendencia vidieť vo svete účely a zámery. Považujem za nepravdepodobné, že sa týchto teórií niekedy vzdáme.

Opäť sa vrátim k myšlienke, že veda sa opravuje sama. Boli to samotní vedci, ktorí spravili nové experimenty a pôvodné údaje opravili. Tak veda napreduje. Psychológia ako taká nepatrí do odpadkového koša pseudovedy. Na druhej strane, aj v psychológii je pseudoveda, patrí tam napríklad Freudova psychoanalýza.

Prečo je psychoanalýza pseudoveda?

Lebo ústredné myšlienky psychoanalýzy o tom, ako funguje nevedomie, či o vytesnení nepríjemných myšlienok či fantázií, sa nikdy nepodarilo vedecky overiť. Aj teória o potlačených spomienkach je pseudoveda.

A čo Carl Jung, Freudov žiak?

Aj jeho by som označil za pseudovedca. Znakom pokroku v psychológii je, že Freuda alebo Junga už neberie väčšina psychológov vážne.

Existuje vo vede skutočne pokrok alebo len jedna prevládajúca paradigma strieda druhú?

Vo vede určite existuje pokrok. V niektorých disciplínach to ide lepšie, v iných horšie. V chémii, kde je reč o veľmi malých objektoch, existuje veľká vedecká zhoda. V učebnici fyziky nenájdete veľa kontroverzného materiálu. V učebnici psychológie je ho oveľa viac. Nezriedka sa dočítate, že ide o presvedčenia, ku ktorým sa hlási nejaká škola, zatiaľ čo iná ich odmieta.

Je homeopatia pseudoveda?

Áno, to by som rozhodne povedal.

Prečo?

Pseudoveda je, ľudovo povedané, falošná veda. V čom spočíva faloš? Homeopatia vyzerá ako veda, lebo homeopati majú svoje publikácie, používajú v nich komplikované pojmy, majú firmy na výrobu homeopatík, majú články. Ale keď sa pozriete na dôkazy, zistíte, že neexistujú. Dôkazy odlišujú skutočnú vedu od tej falošnej. Antibiotikum, ktoré sa predáva v lekárni, funguje: vedci to zistili tak, že spravili dvojito zaslepené štúdie. To znamená, že máte dve skupiny ľudí s nejakou chorobou. Jednej z nich dáte skutočný liek, druhej nie. Lekári ani pacienti nevedia, kto dostal skutočný liek. U doktorov sa to robí preto, aby ich znalosť neovplyvnila správanie sa k pacientom. Na konci porovnáte výsledky.

Uvedený postup predstavuje vo vede zlatý štandard. Čo sa týka homeopatie, nemáme žiadne hodnoverné štúdie, ktoré by dokazovali, že funguje. Homeopatia je založená na takých princípoch, že je veľmi nepravdepodobné, aby fungovala. Homeopatický liek sa riedi toľkokrát, že v roztoku už nemôže byť žiadna účinná látka. Homeopatia vychádza z poznatkov z 18. storočia, ktoré predchádzali moderným poznatkom chémie a fyziky. To, čo si ľudia v lekárni kupujú, je buď čistá voda, alebo cukor.

Keď napíšete článok, že homeopatia nefunguje, ľudia sa na vás obrátia s osobnou skúsenosťou, anekdotickou evidenciou a príbehmi, že opak je pravdou.

Často sa stáva, že ľudí vedeckými dôkazmi neohúrite. Osobná skúsenosť, že ste si dali homeopatický liek a potom vám bolo lepšie, je veľmi silný zážitok. Keď ľudia majú takú skúsenosť, je veľmi ťažké vysvetliť im, že existujú iné vysvetlenia toho, prečo sa ich zdravotný stav zlepšil. Jedno z nich je placebo: ak dáte ľuďom údajný liek bez účinnej látky, o ktorom si však myslia, že účinkuje, naozaj sa im polepší. Aj ja som efekt placeba zažil na vlastnej koži: dali mi homeopatické lieky proti bolesti, myslel som, že účinkujú, a naozaj som sa cítil lepšie. Taký silný je placebo efekt. S obsahom lieku však nemá nič spoločné, ide o výsledok pôsobenia našej mysle. Tiež vieme, že farebné a väčšie lieky vyvolávajú lepší placebo efekt. Injekcie fungujú úplne najlepšie. Lebo to vyzerá ako „špičková“ veda.

Druhé vysvetlenie spočíva v tom, že ľudia často idú k doktorovi, keď im je najhoršie. Potom si dajú lieky a cítia sa lepšie. Ale oni by sa cítili lepšie, aj keby si žiadne lieky nedali. Choroba jednoducho prirodzene ustúpila. Pre ľudí je veľmi ťažké nespraviť si medzi podaním lieku a vyliečením sa spojenie. Lenže následnosť javov neznamená príčinnosť. Ak chcete zistiť, či liek naozaj účinkuje, musíte spraviť kontrolované experimenty. Tak sa robí veda. A tá nám ukazuje, že homeopatia nefunguje.

Ľudia si môžu všelikde prečítať, že homeopatia a iné pseudovedecké disciplíny fungujú. Ako sa má v tomto zmätku rozporuplných správ zorientovať laik?

To je veľmi ťažké. Aj o homeopatii existujú články, ktoré majú dokazovať jej účinnosť, ale vedci ich dodatočne vyvrátili. V Belgicku máme Národný inštitút zdravia, ktorý ohodnotil všetky dôkazy, čo sa týkajú homeopatie. Záver je, že homeopatia nefunguje.

Je jasné, že všetko si nemôžeme overovať. Niekomu musíme dôverovať. Ale komu? Ľuďom s osobnou skúsenosťou? Nie, musíme si nájsť tú pravú autoritu. Sú ňou vedci, ktorí sú v danom odbore najviac fundovaní. Psychológa sa nebudete pýtať na homeopatiu, to nie je jeho odbor. Čím viac expertov máte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že nájdete pravdu. Volá sa to vedecký konsenzus. Ten nie je nikdy stopercentný. Aj vo vede sú ľudia, ktorí majú extravagantné názory. Jediný expert, ktorý povie, že ku globálnemu otepľovaniu nedochádza alebo že homeopatia funguje, nič nedokazuje. Niečo úplne iné je, keď máte široký zoznam vedcov, napríklad v belgickom Národnom inštitúte zdravia, ktorý sa jednoznačne zhodne, že homeopatia nefunguje. To je názor, o ktorý sa môžete oprieť.

Nezriedka sa mi stáva, že články zo Science alebo Nature ľudia vyvracajú textami z tých najpríšernejších konšpiračných webov. Zdá sa, že niektorí z nás vôbec nechápu rozdiel medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi. Ako z tejto šlamastiky?

Povedal by som, že ľudia poznajú rozdiel. Vedia, že existuje niečo ako uznávaná inštitúcia, ktorá tvrdí, že homeopatia nefunguje. Ale aj tak to ignorujú. Prečo? Lebo máme náchylnosť veriť rôznym konšpiračným teóriám. Ľudia povedia, že väčšina vedcov popiera homeopatiu, lebo vedecká ortodoxia nepripúšťa opačné záujmy. Pretože si ich údajne kúpili farmaceutické spoločnosti. Je dôležité, aby sme takéto konšpiračné predstavy spochybňovali. Jeden z najlepších spôsobov, ako to robiť, je ukázať ľuďom, že vedci sa zhodujú, že homeopatia nefunguje.

Ak by niekto spravil pozitívne experimenty o homeopatii a výsledky publikoval v dobrých časopisoch, okamžite by dostal Nobelovu cenu. Lebo by to bola revolúcia v chémii a fyzike. Prečo by vedci tajili, že homeopatia funguje? Veď by za to dostali Nobelovku. Medzi vedcami panuje obrovská súťaživosť, sú motivovaní prichádzať stále s novými objavmi. Ak prídete s niečím novým, otrasiete starými dátami a ukážete, že iní vedci pred vami sa mýlili, čaká vás nehynúca sláva. Vedci by sa k vám pod ťarchou nových dôkazov postupne pridali.

Nepovedal by som, že ak neveríte povedzme na globálne otepľovanie, hneď je z vás konšpiračný teoretik. Psychológia nás učí, že rozhodovanie má sociálny kontext. Predstavte si, že žijete v konzervatívnej komunite republikánov niekde v Texase. Ak by ste hlásali, že globálne otepľovanie je reálny jav, hrozilo by vám, že vás z komunity vylúčia. Nastala by sociálna izolácia. Ak, naopak, popierate vedu, nič také vám nehrozí. Nie je pre takého človeka racionálne spochybniť vedu, ak to má uvedené výhody? 

Človek, ktorý by sa obrátil proti ustáleným názorom v danej komunite, určite veľa riskuje. V stávke je veľa. Na druhej strane som presvedčený, že aj ten imaginárny človek z Texasu bude raz čeliť faktu, že skoro 100 percent klimatológov je presvedčených o vplyve ľudských aktivít na klimatickú zmenu. Aby sa z toho vyvliekol, uchýli sa k mýtu, že vedci nám klamú a zatajujú pravdu.

Ja by som zase povedal, že tu ide len o post hoc racionalizáciu, čiže dodatočné ospravedlňovanie. Ak chce človek zostať v komunite, kde sa popiera veda, musí si nájsť nejaké vysvetlenie, prečo sa všetci tí mainstreamoví vedci mýlia. A tak si dodatočne vymyslí nejakú teóriu, ktorá jeho názory ospravedlní.

Máte pravdu, že niekedy je konšpirácia len post hoc racionalizácia, ale inokedy sa to konšpiráciou začne. Dôležité je, že konšpirácia je takpovediac súčasťou balíka. Ľudia, ktorí veria na pseudovedu, si vždy musia vymyslieť nejakú čudesnú  teóriu, prečo ich názory vedci neprijímajú. Takže je nevyhnutné, že prídu s nejakou konšpiráciou.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Maarten Boudry na Univerzite Palackého v Olomouci. Foto – O. H.

Je racionálne veriť autoritám vo vašom prostredí, napríklad rodičom. Moja mama mi ako dieťaťu hovorievala, že homeopatia funguje, a ja som jej dôveroval. Až neskôr som prišiel na to, že v triede som jediný žiak, ktorý chodí k homeopatovi, a že iní spolužiaci majú o metóde pochybnosti. Tak som sa začal pýtať. Niekedy sa ľuďom podarí vymaniť sa z danej viery či pseudovedy. Mne sa to podarilo, s mamou mám stále výborný vzťah. Ale viem si predstaviť, že pre dieťa, ktoré žije v rodine Svedkov Jehovových, môže byť veľmi ťažké opustiť pôvodnú vieru, lebo bude ostrakizované a izolované od skupiny.

Takže je správanie, keď uprednostníme názory rodiny a domácej komunity pred vedou, racionálne?

Svojím spôsobom áno. Mali by sme súcitiť s ľuďmi, ktorí sa ocitli v takej neľahkej situácii. Filozof Daniel Dennett a Linda LaScola majú projekt o kňazoch, ktorí pracujú v cirkvi, ale vieru postupne stratili a v Boha už neveria. Ich problém je, že nemôžu odísť. Ak by sa priznali, že už neveria, znamenalo by to, že riskujú úplne všetko. Žijú v stave kognitívnej disonancie, myslia si jedno, ale prostredie ich núti správať sa inak.

Faktor, ktorý najviac predpovedá vieru človeka v pseudovedu či konšpirácie, je prostredie, v ktorom človek žil a žije. Na druhej strane, je tu nádej. Aj ľudia, ktorých vychovali vo veľmi religióznom prostredí, sa z náboženskej či pseudovedeckej siete dokážu vymaniť.

Hovorí sa, že žijeme v postfaktickej dobe. Myslíte si, že sociálne médiá pomáhajú šíriť pseudovedu, nezmysly a konšpiračné teórie, ktoré nemajú s faktmi nič spoločné?

Na jednej strane platí, že informácie neboli nikdy také dostupné. Stačí iba zopár klikov myškou, aby ste sa dozvedeli, čo si vedci myslia o homeopatii. Veci sú transparentnejšie. Iracionalita je pod tlakom, lebo tu máte všetky tie dôkazy. Na druhej strane je faktom, že ľudia žijú na sociálnych sieťach v bublinách, kde počúvajú iba to, čo chcú počuť. Vo svojich názoroch sa podporujú, lebo sa priatelia iba s tými, čo myslia rovnako ako oni, a od tých, čo s nimi nesúhlasia, sa úplne odstrihnú. To je nebezpečné a predtým to neexistovalo. Lebo všetci pozerali tie isté správy a čítali tie isté noviny. Dnešná demokratizácia informácií sa dá využiť aj takýmto škodlivým či nebezpečným spôsobom.

Takže žijeme v postfaktuálnom svete? Neviem, problém s populizmom a demagógiou tu bol vždy. Na druhej strane, zvolenie Trumpa má čo do činenia s Twitterom. Na tejto sociálnej sieti ho sleduje obrovské množstvo ľudí. Umožnil mu šíriť svoje myšlienky bez toho, aby ich ktokoľvek filtroval a kontroloval. Ale som presvedčený, že pravda sa vzchopí a udrie. Hra sa skončila, teraz musíme čeliť realite.

To je ako z Hviezdnych vojen, kde prišla pomsta Sithov. Tu príde „pomsta“ pravdy?

Alebo vzkriesenie pravdy. Trump nikdy nepostaví na hranici ten plot.

A Mexičania ho zaplatia?

Ani náhodou. Trump narazí na realitu a fakty. Nejde len o plot, zákaz vstupu všetkým moslimom do krajiny je protiústavný. A tak ďalej. Nestane sa to.

Čo taký Hitler a nacisti. Tiež by sme nepovedali, že je niečo také možné, a stalo sa to.

Keď robíme historické paralely, musíme si dávať veľký pozor. Hitler mal vypracovanú ideológiu. Trump je opak, on nemá žiadnu ideológiu. Jeho jediná ideológia je oslava jeho vlastného ega. On je len populista a povie čokoľvek, o čom si myslí, že ľudia chcú počuť. Aj ja sa obávam Trumpa, ale nie pre veci, ako sú holokaust alebo svetová vojna. Hitler expandoval. Trump je ochranca, USA chce z Blízkeho východu stiahnuť.

Trump môže urobiť veľa škody. Nie preto, že by mal nejakú ideológiu, ale preto, lebo je neschopný, hlúpy, bezohľadný a nedokáže sa kontrolovať. Trump lákal na tom, že je to hrdina, ktorý nie je z establišmentu a bojuje proti zatuchnutým poriadkom. Čím viac výstrednú vec povedal, tým viac si budoval imidž, že všetci sú proti nemu a neprajú mu, lebo hovorí pravdu a nie je politik. Myslím, že jeho prezidentovanie bude príšerné fiasko a že za to bude viniť každého naokolo, stranu i establišment. To môže byť nebezpečné.

Ak budú ľudia presvedčení, že si konečne zvolili svojho vysnívaného chlapíka a zlé sily konšpirujú proti nemu a nedovolia mu realizovať jeho bohumilé zámery, to môže byť nebezpečné. Tam vidím paralelu s nacistickým Nemeckom. Po Versaillskej zmluve po prvej svetovej vojne boli Nemci potupení. Hitler im povedal, že národ je zdravý, ale prehral, lebo ho zradili a „bodli ho do chrbta“. Ak Trump tvrdí, že „Ameriku zase spraví veľkou“, a zlyhá, bude si musieť nájsť vinníka, niekoho, na koho ten nezdar zvalí. A to môže byť nebezpečné.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Homeopatia

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie