Denník N

Kto má nábeh na Alzheimera? Prečítajte si, ako sa dá jednoducho zlepšiť pamäť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Alzheimerova choroba je jedna z najobávanejších diagnóz. Keď zablúdite v známom prostredí, je najvyšší čas vyhľadať pomoc. Chorému s výpadkami pamäti škodí, ak sa ho pokúšate zorientovať v realite. Jednoduché cviky vedia udržať mozog vo forme.

Náruživý krížovkár si už mozog príliš neprecvičuje. Pre zlepšenie svojej pamäti by urobil viac, ak by si šiel zahrať basketbal.

Tomu, aby ste nezačali zabúdať, prakticky pomáha každá činnosť, ktorá sa vymyká vášmu stereotypu. Zaberá aj jedenie polievky opačnou rukou než obvykle.

„Mozog je ako sval a sval treba precvičovať. Na to, aby sa mohol rozvíjať, potrebuje podnety a stimuly, ktoré sú preň nové,“ hovorí psychologička Petra Brandoburová, ktorá sa zaoberá poruchami pamäti.

Pomoc hľadajú neskoro

Každé štyri sekundy pribudne na svete jeden prípad demencie. Jedna z najobávanejších diagnóz je Alzheimerova choroba, ktorá oberá pacientov o pamäť, emócie, až sa nedokážu sami o seba postarať a nevedia komunikovať s okolím.

Nik na ňu ešte nevynašiel liek, dostupná terapia iba dokáže spomaliť jej nástup.

Video: Ako žiť, aby neprišiel Alzheimer, a kedy krížovky nepomáhajú?
Autorka: Martina Koník

Svetová zdravotnícka organizácia radí Alzheimerovu chorobu medzi desať hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Na Slovensku ňou trpí okolo 50-tisíc ľudí. Predpokladá sa, že v roku 2040 ich bude až 180-tisíc. U nás toto ochorenie dokonca zaznamenali u 35-ročného muža.

Najhoršie je, že postihnutí vyhľadávajú odbornú pomoc príliš neskoro, vraví psychologička Brandoburová, ktorá pôsobí v neziskovej organizácii Centrum Memory v bratislavskej Petržalke. Ide o špecializované zariadenie pre ľudí s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou.

Čo presne spôsobuje toto ochorenie, zatiaľ nie je prebádané. Isté však je, že kto sa nehýbe, fajčí, pije priveľa alkoholu, je obézny, trpí na vysoký krvný tlak či vysoký cholesterol alebo utrpel úraz hlavy, má väčší nábeh ochorieť na Alzheimera.

Rizikovou skupinou sú ľudia vo veku nad 60 rokov, ohrozenejšie sú ženy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mozog nebolí

„To, že ste vo vyššom veku, automaticky neznamená, že by ste mali zabúdať,“ varuje Brandoburová.

Ak ťažkosti s pamäťou trvajú zhruba tri mesiace, obťažujú postihnutého, ktorému aj blízke okolie hovorí, aby s tým niečo robil, nemal by mať strach vyhľadať odbornú pomoc. Príznakom môže byť aj to, že si nedokáže spomenúť na mená spolužiakov, s ktorými pred rokmi chodil na strednú školu.

„Mozog nebolí, a preto sa stáva, že mu venujeme menej pozornosti,“ podotýka Brandoburová. Najzávažnejším príznakom bývajú problémy s orientáciou v priestore. Ak sa seniorovi stane, že sa stratí v prostredí, ktoré dobre pozná, návštevu odborníka by nemal odkladať.

Na Alzheimerovi je zákerné, že začína nenápadne a postihnutí príznaky ochorenia často pripisujú starnutiu či stresu. Ak sa s liečbou začne zavčasu, dá sa dokonca predísť tomu, že pacient ostane odkázaný na pomoc druhých, musí nosiť plienky a treba ho nakŕmiť.

Časté príznaky Alzheimerovej choroby
  • zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života.
  • časté opakovanie otázok, problémy s formulovaním viet,
  • časté zmeny nálad a správania, nezáujem o okolitý svet,
  • ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta, neschopnosť ich potom nájsť,
  • zlá orientácia v známom prostredí – problém trafiť domov,
  • časová dezorientácia – obmedzenie schopnosti zapamätať si aktuálny deň či rok.

Zdroj: alzheimer.sk

Do bratislavského Centra Memory môže prísť ktokoľvek, kto má podozrenie na toto ochorenie. Prvotné vyšetrenie zaberá zhruba 60 minút, pozostáva z rozhovoru a z testu, ktorý skúma schopnosť sústrediť sa či pozornosť. Výsledok dostanete hneď, vyšetrenie je zadarmo. U koho zachytia ťažkosti, ide na diagnostické vyšetrenia k psychiatrovi či neurológovi.

Obúvajte chorého topánky

Ak máte doma príbuzného s týmto ochorením, nepokúšajte sa ho orientovať v realite. Ak chce napríklad vaša mama ísť domov napriek tomu, že sedí vo svojej izbe, alebo chce navštíviť mamu, ktorá je po smrti, netreba ju orientovať v realite, vysvetlením, že mama už zomrela. „Treba sa nastaviť na vlnu príbuzného. Obuť sa do jeho topánok, vžiť sa do jeho myšlienok a začať riešiť, že mu chýba mama. Neorientovať ho v realite, lebo tým ho dezorientujeme ešte viac,“ radí sociálna pracovníčka Adriana Tóthová, ktorá robí v Centre Memory koordinátorku denného pobytu.

V centre Memory, kam na celý deň chodia ľudia postihnutí Alzheimerom, majú kapacitu 23 miest. Samoplatca platí do 30 eur denne, tí, ktorí dostávajú príspevok od bratislavskej župy, doplácajú okolo 10 eur na deň. V dennom stacionári dbajú najmä na pravidelný režim. Ten je pre klientov kľúčový, vďaka nemu sa cítia orientovanejší a sebaistejší.

Minulý týždeň aj sem zavítal Mikuláš. Starčekov vzali na prvé poschodie, čo sa vymykalo dennému režimu a pre niektorých to už bolo stresujúce. „Iba sme vymenili podlažie a niektorí si mysleli, že sú v inej budove, mali strach, či ich nájdu príbuzní, či sem potrafia a či po nich vôbec prídu. Netreba sa báť zmeny prostredia, ale u niekoho to môže vyvolať dezorientáciu,“ hovorí koordinátorka denného pobytu Tóthová.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Choroba príbuzných

Alzheimerova choroba podľa nej nie je choroba konkrétneho človeka, ale príbuzných, pretože chorý si ju už vo vyšších štádiách neuvedomuje. „Prežíva si svoje obdobia a cíti sa kvázi dobre, ale rodina trpí,“ podotýka Tóthová s tým, že rodinným príslušníkom odporúča, aby sa o tom nebáli hovoriť a zdôverili sa s tým okoliu. „Nie je to nikoho vina, ak sa niečo takéto stane.“ Ak susedia budú o chorobe vedieť, môžu pomôcť priviesť ho späť, ak príbuzný odíde z domu a nebude sa vedieť vrátiť.

Jednoduchými cvikmi sa dá udržiavať myseľ v kondícii, a tak oddialiť rozvoj ochorení mozgu. Trénerka pamäti Tóthová považuje za prospešné lúštenie krížoviek, sudoku či osemsmeroviek. Samozrejme, platí, ak to robíte pravidelne, nahraďte to inou činnosťou.

„Akýkoľvek pohyb, šport, ale aj prechádzka popri Dunaji je omnoho lepšia, ako sedieť doma, aj keď za krížovkami.“ Vhodná je aj hra Scrabble či sledovanie vedomostných súťaží.

Mozog dokáže výdatne „rozcvičiť“, aj keď budete odpočítavať po sedem od 100 smerom nadol alebo budete postupne poklepávať prstami jedným za druhým, potom otočíte poradie poklepávania a ďalej budete poklepávať dvakrát jedným prstom za druhým a naopak. Potom môžete pokračovať trikrát, štyrikrát… Odborníci ešte odporúčajú uštipnúť sa či vybrať citlivé miesto na vnútornej strane ruky a kožu dostatočne silne stlačiť, až kým nepocítite bolesť. Započúvať sa do zvukov a sústrediť sa na to, koľko ich rozoznáte.

Čo robíte vy, aby ste nezabúdali? „Vyhýbam sa stresu, čo sa mi veľmi nedá, beriem veľa vecí s nadhľadom a teším sa z maličkostí,“ odpovedá trénerka pamäti Tóthová v Centre Memory, kým si jej klienti – dôchodcovia vychutnávajú siestu v kreslách a z gramofónu počúvajú spevy z Taizé.

Ukážky cvičení na pamäť z pracovných zošitov Centra Memory 

cisla

vlajky

sporty

prirovnania

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie