Denník N

Prečo majú naši žiaci také zlé výsledky? A čo musíme zmeniť? (odpovedajú odborníci)

Slovenskí 15-roční žiaci majú veľmi zlé výsledky, v testoch PISA sa opäť zhoršili. Pýtali sme sa odborníkov, prečo to tak je a ako to zmeniť.

Najprv citáty:

„Slabá schopnosť našich žiakov čítať s porozumením nás totiž postihuje hneď trikrát, keďže aj úlohy z matematiky a prírodovedy sú náročné na čítanie a porozumenie textu.“

Vladimír Burjan, externý poradca ministra školstva

„Treba začať meniť prakticky všetko, od osnov až po systém vzdelávania učiteľov. Žiaci memorujú ako za socializmu, pritom majú menej učiva, a učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť  žiakov rozmýšľať.“

Juraj Draxler, bývalý minister školstva

„Maďarsko pre nás môže byť inšpiráciou v plošnej dostupnosti a úrovni predprimárneho vzdelávania, vďaka čomu Maďarsko dosahuje v porovnaní so susedmi veľmi vysokú mieru zaškolenosti detí ešte pred vstupom do základných škôl.“

Iniciatíva To dá rozum

„Zhoršila sa vnútorná motivácia a sebadôvera žiakov. V oblasti prírodných vied sa znížil podiel slovenských žiakov vyjadrujúcich záujem a pozitívny vzťah k prírodným vedám. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenali naši žiaci dokonca najvýraznejší pokles sebadôvery vo vlastné schopnosti v rámci všetkých participujúcich krajín.“

Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky

„Naši študenti sa učia naspamäť rieky v Afrike namiesto toho, aby uvažovali a diskutovali, ako napríklad zmena klimatických podmienok ovplyvňuje vznik migračnej krízy. Donekonečna preberajú premeny hmotnostných jednotiek, ale nevedia rozoznať, keď niekto ukazuje v televíznej relácii skreslený graf. Učia sa vetné členy a rozbory literárnych diel, ale neučia sa tvoriť obsah alebo kreatívne písať.“

Saskia Repčíková, Asociácia súkromných škôl

„Prečo u nás v škole, kde máme rodičov, ktorí sú bohatí, máme všetky didaktické pomôcky, lebo máme veľa peňazí v nadácii? A prečo moja kolegyňa v Malackách má jeden takmer nefunkčný počítač a nemá vybavenie, a všetko si robí na kolene? Prečo tu nie je zabezpečená základná vec, ako je rovnaký prístup k vzdelaniu?“

Vladimír Crmoman, Slovenská komora učiteľov

„Treba zmeniť otázky v národných testoch, aby čo najviac skúmali pripravenosť žiakov na bežný život. Do veľkej miery to znamená, že by sa mali viac podobať testom PISA. Testované oblasti by mali byť rozšírené o prírodné vedy a angličtinu.“

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

 

Kompletné odpovede:

Vladimír Burjan, externý poradca ministra školstva, riaditeľ spoločnosti EXAM testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA?

Nie je úplne zrejmé, či sa naozaj zhoršili. Systém hodnotenia je totiž v testoch PISA nastavený tak, že skóre 500 sa pridelí žiakom s celosvetovo priemerným výsledkom. Ak naši žiaci napíšu testy presne rovnako ako pred troma rokmi, ale žiaci v iných krajinách ich napíšu lepšie, výsledkom môže byť, že skóre našich žiakov bude nižšie ako pri predchádzajúcom testovaní. Nemuseli sa teda zhoršiť vedomosti našich žiakov, ale môžeme konštatovať, že sa zhoršili v porovnaní s výkonom žiakov v iných krajinách. Istú rolu tu môže zohrávať aj fakt, že do testovania PISA sa zapája čoraz viac ázijských krajín a regiónov. Ich žiaci dosahujú tie najlepšie výsledky, čím zvyšujú úroveň vedomostí, ktorá je potrebná na dosiahnutie priemernej hodnoty 500. Faktom je, že nikto súdny nemohol čakať nič iné. Za posledné tri roky sa v slovenskom školstve neudialo nič, čo by mohlo viesť k zlepšeniu výsledkov našich žiakov.

Máme najhoršie výsledky vo V4. Prečo?

Zrejme je naše základné školstvo v najhoršom stave. Poliaci sa odvážili urobiť viaceré celkom odvážne zmeny, Česi investujú do vzdelávania viac ako my, maďarské školstvo bolo tradične o čosi lepšie ako naše, aj keď v poslednom čase sa aj tam dejú čudné veci.

Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie?

Slabé výsledky v testoch PISA sú len symptómom poukazujúcim na to, že naše školstvo nie je dostatočne efektívne. Naším cieľom by nemalo byť zlepšenie v týchto testoch, ale celkové zlepšenie kvality vzdelávania. Slovenský vzdelávací systém už je v súčasnosti taký rozvrátený, že asi neexistujú nejaké tri opatrenia, ktoré by mali výraznejší efekt. Tých opatrení by muselo byť oveľa viac: v oblasti riadenia, financovania, obsahu vzdelávania, výberu a prípravy učiteľov atď. V každom prípade potrebujeme kvalitnejších, lepšie pripravených a lepšie zaplatených učiteľov, ktorí budú mať v školách lepšie pracovné podmienky a ktorí budú dostávať lepšiu podporu, aby mohli odvádzať profesionálnu prácu. Pokiaľ ide o čitateľskú gramotnosť, som presvedčený, že treba zásadne zmeniť pojatie a spôsob vyučovania predmetu Slovenský jazyk a literatúra. Slabá schopnosť našich žiakov čítať s porozumením nás totiž postihuje hneď trikrát, pretože aj úlohy z matematiky a prírodovedy sú náročné na čítanie a porozumenie textu.

Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine (teda v tej s najnižšími výsledkami)?

Na to je ťažké dať jednoznačnú odpoveď, ale faktom je, že mnoho učiteľov proste slabých žiakov nerieši. Preberú učivo (štandardným spôsobom rovnakým pre všetkých žiakov) a na konci zhodnotia, kto sa koľko naučil. Tí, ktorí učivo zvládli, dostanú dobré známky a tí, čo ho nezvládli, dostanú zlé známky. A ide sa na ďalšie učivo. Komu štandardný postup učiteľa v triede nestačil, nech si zaplatí doučovanie. Fíni považujú za svoju prioritu nemať žiadnych žiakov v rizikovej skupine. Ak tam nejaký žiak začne zaostávať, okamžite ho jeho vlastní učitelia začnú poobede v škole doučovať. Ich školský systém sa proste neuspokojí iba s konštatovaním či odkazom rodičom, že žiak niečo neovláda. Úlohou učiteľa tam nie je odučiť, ale reálne naučiť. Samozrejme, učitelia na to musia mať vytvorené podmienky. Nejde tu však iba o tie podmienky, ale aj o mentálne nastavenie učiteľov. U nás sa mnohí nechajú počuť, že „kto sa nechce učiť, toho žiadny učiteľ nič nenaučí“ alebo „kde zlyháva rodina, je učiteľ bezmocný“. Ani jedno z toho nie je pravda, je to len škodlivé nastavenie, ktoré by sme mali z našich zborovní čo najrýchlejšie vypudiť.

Juraj Draxler, bývalý minister školstva

Prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA?

Nehľadajme na to príliš zjednodušené odpovede, to viac uškodí, ako pomôže. Školstvo treba v prvom rade začať zodpovednejšie riadiť, aby v ňom nebolo toľko demoralizácie ako dnes. A zároveň treba začať meniť prakticky všetko, od osnov až po systém vzdelávania učiteľov. Žiaci memorujú ako za socializmu, pritom majú menej učiva, a učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť žiakov rozmýšľať. To sa však neodstráni reformou opísanou na jednom liste formátu A4.

Máme najhoršie výsledky z krajín V4, prečo?

Príbeh Poľska je známy, okrem iného po ich reformách žiaci viac pracujú so štandardizovanými testmi. Niektorí to odsudzujú s tým, že Poliaci sa proste dnes v škole viac pripravujú na testy PISA, ale tak ďaleko by som nešiel. To, že sa učíte rýchlo nachádzať logické odpovede, keď vás niekto bombarduje otázkami, asi nebude na škodu. Maďarsko je porovnateľné s nami, až na čitateľskú gramotnosť, tá im vychádza lepšie, a Česi mali vždy o trochu lepšie školstvo. Pri niektorých rozdieloch medzi krajinami by som bol opatrný, naozaj napriek dôkladnej príprave veľa môže urobiť výber vzorky, preklad otázok a podobne. Ale to, že stabilne vychádzame neuspokojivo a máme pomerne stabilný trend poklesu, je naozaj alarmujúce.

Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie? 

Znovu zopakujem, nesnažme sa problém zúžiť na dve-tri opatrenia. Ja som teraz na jeseň vydal náčrt školskej reformy, bolo to na 37 strán a to je skutočne len hrubý náčrt. Môj návrh veľa ľudí prijalo pozitívne, vrátane takých, ktorí inak mali tendenciu kritizovať ma. Čiže ak predstavíte konkrétne kroky a trpezlivo vysvetľujete ich logiku, nájde sa pre to pochopenie u ľudí, ktorí sa školstvu venujú. Problém je skôr v tých politických manévroch okolo a vo verejnej diskusii, strany školstvo nezaujíma a verejnosť je taká zmätená, že neviete vytvoriť sústredený občiansky tlak na to, aby školstvo malo kompetentné vedenie.

Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine?

Reforma z rokov 2008/9 dala síce školám slobodu tvoriť si z veľkej časti učivo, ale nikto ich v školách na tú slobodu nepripravil a nedal im určitú podporu. Súhlasím s tým, čo si veľa pozorných ľudí v školstve myslí, že mnoho škôl proste prešlo na voľnobeh a priestor na vlastnú profiláciu využili skôr na to, aby učili menej.

Analytičky iniciatívy To dá rozum

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA? (Máme najhoršie výsledky z krajín V4, prečo? Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine?)

Martina Kubánová: Presné príčiny nevieme pomenovať a vyžadujú podrobnejšiu analýzu. Ak sa však porovnávame s inými krajinami V4, môžeme vnímať, že vo viacerých z nich prebehli určité zmeny skôr ako u nás. Napríklad Poliaci okrem toho, že skôr ako my decentralizovali školstvo na samosprávy a zaviedli zmeny v tvorbe kurikula, urobili v roku 1999 aj výraznejšie zmeny v štruktúre škôl. Zvýšili celkový počet vyučovacích hodín, prvý stupeň na základnej škole predĺžili na 6 rokov, po ktorých zaviedli trojročné nižšie sekundárne vzdelávanie pre všetkých žiakov a až po ňom nasledoval výber strednej školy. Sústredili sa tiež viac na vyučovanie jazyka a komunikácie, na ktoré vyčlenili viac hodín. V Českej republike za posledných 5 rokov zaviedlo české ministerstvo školstva viacero opatrení najmä smerom k podpore rovnocenného prístupu všetkých detí ku kvalitnému vzdelávaniu a k znižovaniu nerovností vo vzdelávaní. Maďarsko pre nás môže byť inšpiráciou v plošnej dostupnosti a úrovni predprimárneho vzdelávania, vďaka čomu Maďarsko dosahuje v porovnaní so susedmi veľmi vysokú mieru zaškolenosti detí ešte pred vstupom do základných škôl.

Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie?

Miroslava Hapalová: Aj keď medzinárodné porovnávacie štúdie môžu poskytnúť zaujímavé informácie o tom, aká je úroveň vedomostí a zručností našich detí v konkrétnych oblastiach v porovnaní s ostatnými krajinami, ambície slovenského školstva by sa určite nemali zúžiť iba na produkovanie žiakov, ktorí dosiahnu dobré výsledky v testovaniach. Vzhľadom na zložitosť celého systému vzdelávania nie je možné jednoducho pomenovať tri zmeny, ktoré by zlepšili výkonnosť vzdelávania na Slovensku (a zároveň zabezpečili vyššie skóre v testovaní PISA). Ale z nášho pohľadu by sa zmeny mali týkať minimálne nasledovných oblastí: individualizovaná podpora učiacich sa, príprava a rozvoja učiteľov, obsah a forma vzdelávania, otvorenosť a flexibilita vzdelávacieho systému, riadenie a financovanie školstva.

Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky 

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA? (Máme najhoršie výsledky z krajín V4, prečo? Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine?) 

Z čisto štatistického hľadiska sme sa zhoršili, pretože na Slovensku stúpol podiel žiakov s relatívne najhorším skóre a klesol podiel žiakov s relatívne najlepším skóre. Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä pre relatívne horšie výsledky žiakov zo slabšieho socioekonomického prostredia, v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč všetkými socioekonomickými skupinami.

Príčiny negatívneho trendu, ktorý sme mohli pozorovať aj pri predošlých testovaniach (príp. iných medzinárodných testovaniach), však samotná PISA nevysvetľuje. Z testovania vyplýva, že Slovenská republika sa stále zaraďuje medzi krajiny s veľmi vysokou mierou vplyvu socioekonomického zázemia na výkon žiaka. To znamená, že naše školstvo nedostatočne podchytáva žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí zaostávajú z dôvodov nedostatočnej podpory v škole či doma od rodičov. Navyše podiel takýchto žiakov na školskej populácii v čase mierne rastie. Za dôležitý faktor taktiež považujem, že sa zhoršila vnútorná motivácia a sebadôvera žiakov. V oblasti prírodných vied sa znížil podiel slovenských žiakov vyjadrujúcich záujem a pozitívny vzťah k prírodným vedám. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenali naši žiaci dokonca najvýraznejší pokles sebadôvery vo vlastné schopnosti v rámci všetkých participujúcich krajín. Znížila sa taktiež ich vnútorná motivácia, ktorá odzrkadľuje, do akej miery sa žiaci venujú prírodným vedám, pretože ich zaujímajú a prinášajú im radosť aj v osobnom živote. Už testovanie v roku 2012, ktoré bolo detailnejšie zamerané na matematiku, ukázalo, že z hľadiska postojov žiakov k vzdelávaniu deklarujú naši žiaci výrazne nižšiu vytrvalosť riešiť zložité problémy, nižšiu otvorenosť riešiť úlohy, ako aj nižšiu vieru vo vlastné schopnosti. Okrem toho je možné, že slovenské školy nedostatočne pripravujú žiakov na typy úloh, ktoré sú v testovaniach PISA, teda na aplikovanie svojich vedomostí.

Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie? 

1) Učitelia. V odbornej verejnosti existuje konsenzus, že kvalita učiteľov najvýraznejšie ovplyvňuje kvalitu vzdelávania. Na zabezpečenie kvalitných učiteľov je potrebné vytvoriť adekvátne podmienky, predovšetkým to, aby záujem o učiteľské povolanie, a teda štúdium učiteľstva, prejavovali výborní a nadaní absolventi stredných škôl. To súvisí s atraktivitou učiteľského povolania, kde podstatnú úlohu zohráva aj výška platov či dobré pracovné podmienky. Ďalšími faktormi sú najmä kvalitná príprava budúcich učiteľov a možnosti ich profesijného rozvoja a kariérového rastu.

2) Pomoc slabším. Zlepšenie rovnosti vo vzdelávaní, čo znamená, že personálne alebo sociálne okolnosti (ako napríklad pohlavie, etnický pôvod či sociálne zázemie) by nemali byť prekážkami v dosiahnutí vzdelávacieho potenciálu, a aby čo najviac žiakov dosiahlo aspoň základnú minimálnu úroveň vedomostí a zručností. Preto je potrebné mať kvalitný a dostupný systém ranej intervencie a predprimárneho vzdelávania, mať dostatočné pedagogicko-odborné tímy v školách a rovnako zabezpečiť potrebné materiálno-technické a priestorové podmienky v školách. Samozrejme, tu nejde len o nástroje v gescii rezortu školstva, ale nevyhnutná je širšia spolupráca.

3) Obsah vzdelávania. Súčasný obsah vzdelávania je často príliš akademický a slabo previazaný na osobné skúsenosti, zážitky a reálne potreby detí a žiakov, ako aj na praktické využitie naučeného v živote. Taktiež nie sú jasne naznačené tematické vzťahy a väzby medzi jednotlivými vzdelávacími oblasťami. Na zabezpečenie toho, aby si žiaci s rozmanitými potrebami a nadaním osvojili obsah vzdelávania, sa vyžaduje aj lepšia ponuka rozličných učebných materiálov.

Saskia Repčíková, Asociácia súkromných škôl

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA? (Máme najhoršie výsledky z krajín V4, prečo? Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine?) 

Výsledky PISA by som rada hodnotila z pohľadu hlavnej myšlienky aktuálneho testovania, ktorou bol dôraz na Excellence (excelentnosť) a Equity (rovnosť) vo vzdelávaní. Na Slovensku, rovnako ako v krajinách OECD, majú študenti neštátnych škôl excelentné výsledky: napríklad v prírodovednej gramotnosti sú v neštátnych školách na úrovni víťazného Singapuru. Po odrátaní vplyvu socioekonomických faktorov sú títo žiaci iba mierne nad priemerom OECD. Nie je to, samozrejme, ich chyba ani chyba škôl, ale treba tento fakt vnímať ako podklad na úvahy o zlepšení výsledkov všetkých žiakov. Socioekonomické faktory totiž neznamenajú majetok rodiny (to PISA neskúma), ale to, či škola poskytuje nejaké vyučovacie hodiny alebo kurzy navyše, či majú žiaci doma alebo inde k dispozícii knižnicu, internet aj na vzdelávanie, či sú obaja rodičia zamestnaní, či má dieťa doma vlastný kútik na učenie. Cesta k lepším výsledkom vzdelávania u všetkých detí vedie teda cez suplovanie nepriaznivých domácich podmienok: väčšiu možnosť škôl pridať deťom disponibilné hodiny, otvoriť im školské knižnice, študovne a počítačové miestnosti aj vo voľnom čase, čítať si s nimi (už 30 minút spoločného čítania denne pomáha zlepšeniu vo všetkých predmetoch), vytvoriť im individuálny priestor a podmienky, pomoc a podporu pri učení a ideálne aj v spoločnosti dosiahnuť, aby mali obaja ich rodičia primeranú prácu.

Ďalšia potrebná zmena je v tom, čo sa deti vlastne v školách učia. Naše vyučovanie úplne ignoruje budovanie schopnosti riešiť problémy, a tak sa od toho, čo je obsahom úloh v meraniach PISA, postupne stále viac vzďaľujeme. Úlohy v PISA vyžadujú nie namemorované fakty, ale poznatky a vedomosti premenené na praktické riešenie problémov. Už v roku 2009 bolo v PISA jednou z matematických úloh rozoznať nesprávne interpretované údaje v grafe alebo zmeniť úradné znenie textu o očkovaní do prijateľnej komunikačnej podoby. Naši študenti sa učia naspamäť rieky v Afrike namiesto toho, aby uvažovali a diskutovali, ako napríklad zmena klimatických podmienok ovplyvňuje vznik migračnej krízy. Donekonečna preberajú premeny hmotnostných jednotiek, ale nevedia rozoznať, keď niekto ukazuje v televíznej relácii skreslený graf. Učia sa vetné členy a rozbory literárnych diel, ale neučia sa tvoriť obsah alebo kreatívne písať. Cesta k lepším výsledkom vedie teda cez úplnú zmenu vzdelávania smerom k tomu, aby nebolo len prípravou na riešenie problémov v dospelom živote, ale aby riešiť problémy bolo bežnou súčasťou vyučovania. Na to je potrebné, aby boli vzdelávacie programy viac diferencované, školy slobodnejšie v distribúcii vyučovacích hodín a učitelia vybavení metodickými a podpornými materiálmi a motivovaní naozaj kvalitne učiť.

Treba sa vyrovnať aj s tým, že pri súčasnej situácii, keď poznatky rastú tak rýchlo, že za 1 rok narastie objem poznania viac ako pred 100 rokmi za celý ľudský život, nikto nebude excelentný rovnako v matematike, vo vedách aj v tvorivom používaní jazyka. Ale každé dieťa by malo dostať rovnakú príležitosť vzdelávať sa v tom, v čom je jeho potenciál.

Čo sa týka výsledkov krajín V4, Poľsko bolo v PISA skokanom roku 2012 a naďalej patrí k najlepším, Česká republika zasa tento rok veľmi poskočila v čitateľskej gramotnosti, Maďarsko je v matematike tam, kde sme my, a jeho ostatné výsledky majú taktiež klesajúci trend. Takže bolo by fajn porozprávať sa s Poliakmi a Čechmi o ich dobrých opatreniach a inšpirovať sa nimi.

 Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie? 

1.       V školách, ktoré v PISA prepadávajú, pomôcť nahradiť chýbajúce socioekonomické podmienky zvýšenou starostlivosťou a záujmom o deti, naštartovať programy individuálnej pomoci a aj rodinnej intervencie. Inšpiráciou napríklad môže byť program Teach for Slovakia alebo iné úspešné projekty.

2.       Zmena vzdelávacieho obsahu (kurikula) smerom k budovaniu zručností a schopností, najmä schopnosť hlbokej práce, schopnosť premeniť znalosti na riešenie problémov a voľnosť škôl v tom, aké predmety sa rozhodnú posilniť. Máme aj školy s výnimočnými výsledkami v PISA, pozvime ich k tvorbe nového vzdelávacieho obsahu, zistime, čo robia inak ako ostatní, a zabezpečme, aby sa ich dobrá prax dostala aj do iných škôl.

3.       Široká spoločenská dohoda na tom, že do vzdelávania detí je potrebné ihneď investovať viac – peňazí, úsilia aj talentov. A inšpirovať sa výsledkami a postupmi najlepších krajín v rebríčku.

Ďalšie merania PISA sú v roku 2018 a budú zamerané na riešenie globálnych a interkultúrnych problémov, kritické myslenie, schopnosť vidieť veci z viacerých perspektív, spoluprácu s ľuďmi z iných podmienok a kultúr a schopnosť navrhovať riešenia pre udržateľný rozvoj a prosperitu spoločnosti. Najvyšší čas o tom s terajšími ôsmakmi a kvartánmi osemročných gymnázií, ktorých sa meranie PISA 2018 bude týkať, začať (nielen) diskutovať.

 

Vladimír Crmoman, Slovenská komora učiteľov, Iniciatíva slovenských učiteľov

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA? (Máme najhoršie výsledky z krajín V4, prečo?) 

Školstvo je na Slovensku na okraji záujmu a neriešia sa systémove veci. Nefungujú základné veci. Je podfinancované a je zle nastavené. Napríklad prečo u nás v škole, kde máme rodičov, ktorí sú bohatí, máme všetky didaktické pomôcky, lebo máme veľa peňazí v nadácii? A prečo moja kolegyňa v Malackách má jeden takmer nefunkčný počítač a nemá vybavenie, a všetko si robí na kolene? Prečo tu nie je zabezpečená základná vec, ako je rovnaký prístup k vzdelaniu? Na to, aby ste mohli kvalitne učiť, musíte mať podmienky. Musíte mať motivovaných učiteľov, z toho, čo tu máme, sa nedá vytiahnuť kvalita. Za málo peňazí veľa muziky neurobíte. Systém sa len rozbíjal nedotiahnutými reformami, neprebehla tu ani jedna poriadna reforma. Je tu veľa dokumentov, ktoré ostali v šuplíku, a najnovší dokument ministra školstva Petra Plavčana Učiace sa Slovensko je úplný sen, ktorý sa v týchto podmienkach nedá realizovať. Nie sú tu podmienky na to, aby sme kvalitne učili. Ako môže byť žiak vtiahnutý do procesu pri jednohodinovkách biológie, chémie, fyziky na základnej škole aj osemročných gymnáziách? Ako sa môže naučiť kriticky uvažovať pri jednohodinovkách dejepisu? Reforma, ktorá sa diala v roku 2008 a 2009 za Mikolaja, bola nekoncepčná, narýchlo a len nútila učiteľov vypisovať rôzne papiere. A úplne tu zlyháva ministerstvo školstva v riadení celého rezortu.

Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine?

Keď tu bola ministerka z Fínska, povedala, že treba investovať asi 60 miliónov do slabších regiónov, aby sa vyrovnali podmienky. U nás neexistuje celonárodný program, ktorý by riešil vybavenosť škôl. Ak chceme, aby sme mali vyššiu čitateľskú gramotnosť, treba, aby boli v školách knižnice, aby boli deti motivované čítať. A takisto vybavenosť personálnu – psychológov, asistentov. Ale tu nik nesleduje, aká je vybavenosť škôl, kde chýbajú asistenti, kde sú slabé oblasti, aby sme to vedeli riešiť. Máme veľký problém, že deti zo sociálne slabších rodín majú zlé výsledky, ale nijako to neriešime. Tu len minister si robí PR, chodí deťom čítať, ale reálna snaha, aby sme niečo riešili, tu nie je.

 Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie? 

Nebudem zo seba robiť špecialistu, že teraz poviem, aké zmeny treba. Keď sa objavili výsledky PISA 2012, keď bolo jasné, že ideme dole vodou, vznikol vecný a časový plán na zlepšenie výsledkov žiakov v medzinárodných meraniach PISA. Treba sa opýtať na ministerstve, čo robia. Realizovali nejaké opatrenia alebo sa len tvária, že reagujú na zlé výsledky, ale potom nič neurobia. Oni sú platení za to, že budú robiť zmeny, majú celé tímy ľudí, ktorí to majú pripravovať. PISA testuje matematiku, vedu a čitateľskú gramotnosť. Musíme tieto oblasti začať vnímať tak, že nejde o oddelené veci, ale musia sa učiť naprieč predmetmi. Čitateľská gramotnosť nie je len vecou slovenského jazyka.

 

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA?

Smer aj SNS, ktoré viedli rezort školstva takmer celý čas za uplynulých 10 rokov, dlhodobo zanedbávajú reformy vo verejnom sektore, málo sa starajú o kvalitu verejných služieb. Pri vzdelávaní by cynik povedal, že populisti nepotrebujú vzdelaných voličov, práve naopak.

Druhý problém je, že vo verejnej diskusii o reforme vzdelávania len málo počujeme požiadavky na lepšie meranie výsledkov a vyvodzovanie zodpovednosti voči školám aj učiteľom. Prevládajú požiadavky na zvýšenie financovania a väčšiu slobodu pre školy. To však podľa medzinárodných skúseností nemusí stačiť.

Sloboda bez zodpovednosti môže viesť k excelentnosti, ale pri absencii vnútornej motivácie aj k voľnému pádu. Mnohí odborníci u nás meranie výsledkov škôl na základe štandardizovaného testovania vyslovene odmietajú, dokonca ministerstvo nedávno navrhlo zastaviť zverejňovanie týchto výsledkov. Niekedy mám z verejnej diskusie u nás dojem, akoby sme sa sami nechceli testovať a keď nás otestujú iní a máme zlé výsledky, tak nariekame.

Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie?

Treba zmeniť otázky v národných testoch, aby čo najviac skúmali pripravenosť žiakov na bežný život. Do veľkej miery to znamená, že by sa mali viac podobať testom PISA. Testované oblasti by mali byť rozšírené o prírodné vedy a angličtinu.

Pokusy o podvádzanie treba systematicky odhaľovať a verejne pranierovať. Výsledky národných testov by mal štát naďalej zverejňovať a využívať na meranie pridanej hodnoty konkrétnych škôl. Voči školám treba následne vyvodzovať zodpovednosť, prijímať cielené opatrenia na ich podporu, reformu alebo zánik, podporovať výmenu najlepších skúseností. To je trend vo väčšine štátov OECD.

Mimochodom, hodnotenie škôl, učiteľov či študentov patrí medzi priority aj v Estónsku, ktoré je európskym lídrom v testoch PISA.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash