Denník N

Prečo majú naši žiaci také zlé výsledky? A čo musíme zmeniť? (odpovedajú odborníci)

Slovenskí 15-roční žiaci majú veľmi zlé výsledky, v testoch PISA sa opäť zhoršili. Pýtali sme sa odborníkov, prečo to tak je a ako to zmeniť.

Najprv citáty:

„Slabá schopnosť našich žiakov čítať s porozumením nás totiž postihuje hneď trikrát, keďže aj úlohy z matematiky a prírodovedy sú náročné na čítanie a porozumenie textu.“

Vladimír Burjan, externý poradca ministra školstva

„Treba začať meniť prakticky všetko, od osnov až po systém vzdelávania učiteľov. Žiaci memorujú ako za socializmu, pritom majú menej učiva, a učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť  žiakov rozmýšľať.“

Juraj Draxler, bývalý minister školstva

„Maďarsko pre nás môže byť inšpiráciou v plošnej dostupnosti a úrovni predprimárneho vzdelávania, vďaka čomu Maďarsko dosahuje v porovnaní so susedmi veľmi vysokú mieru zaškolenosti detí ešte pred vstupom do základných škôl.“

Iniciatíva To dá rozum

„Zhoršila sa vnútorná motivácia a sebadôvera žiakov. V oblasti prírodných vied sa znížil podiel slovenských žiakov vyjadrujúcich záujem a pozitívny vzťah k prírodným vedám. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenali naši žiaci dokonca najvýraznejší pokles sebadôvery vo vlastné schopnosti v rámci všetkých participujúcich krajín.“

Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky

„Naši študenti sa učia naspamäť rieky v Afrike namiesto toho, aby uvažovali a diskutovali, ako napríklad zmena klimatických podmienok ovplyvňuje vznik migračnej krízy. Donekonečna preberajú premeny hmotnostných jednotiek, ale nevedia rozoznať, keď niekto ukazuje v televíznej relácii skreslený graf. Učia sa vetné členy a rozbory literárnych diel, ale neučia sa tvoriť obsah alebo kreatívne písať.“

Saskia Repčíková, Asociácia súkromných škôl

„Prečo u nás v škole, kde máme rodičov, ktorí sú bohatí, máme všetky didaktické pomôcky, lebo máme veľa peňazí v nadácii? A prečo moja kolegyňa v Malackách má jeden takmer nefunkčný počítač a nemá vybavenie, a všetko si robí na kolene? Prečo tu nie je zabezpečená základná vec, ako je rovnaký prístup k vzdelaniu?“

Vladimír Crmoman, Slovenská komora učiteľov

„Treba zmeniť otázky v národných testoch, aby čo najviac skúmali pripravenosť žiakov na bežný život. Do veľkej miery to znamená, že by sa mali viac podobať testom PISA. Testované oblasti by mali byť rozšírené o prírodné vedy a angličtinu.“

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

 

Kompletné odpovede:

Vladimír Burjan, externý poradca ministra školstva, riaditeľ spoločnosti EXAM testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola

Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA?

Nie je úplne zrejmé, či sa naozaj zhoršili. Systém hodnotenia je totiž v testoch PISA nastavený tak, že skóre 500 sa pridelí žiakom s celosvetovo priemerným výsledkom. Ak naši žiaci napíšu testy presne rovnako ako pred troma rokmi, ale žiaci v iných krajinách ich napíšu lepšie, výsledkom môže byť, že skóre našich žiakov bude nižšie ako pri predchádzajúcom testovaní. Nemuseli sa teda zhoršiť vedomosti našich žiakov, ale môžeme konštatovať, že sa zhoršili v porovnaní s výkonom žiakov v iných krajinách. Istú rolu tu môže zohrávať aj fakt, že do testovania PISA sa zapája čoraz viac ázijských krajín a regiónov. Ich žiaci dosahujú tie najlepšie výsledky, čím zvyšujú úroveň vedomostí, ktorá je potrebná na dosiahnutie priemernej hodnoty 500. Faktom je, že nikto súdny nemohol čakať nič iné. Za posledné tri roky sa v slovenskom školstve neudialo nič, čo by mohlo viesť k zlepšeniu výsledkov našich žiakov.

Máme najhoršie výsledky vo V4. Prečo?

Zrejme je naše základné školstvo v najhoršom stave. Poliaci sa odvážili urobiť viaceré celkom odvážne zmeny, Česi investujú do vzdelávania viac ako my, maďarské školstvo bolo tradične o čosi lepšie ako naše, aj keď v poslednom čase sa aj tam dejú čudné veci.

Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie?

Slabé výsledky v testoch PISA sú len symptómom poukazujúcim na to, že naše školstvo nie je dostatočne efektívne. Naším cieľom by nemalo byť zlepšenie v týchto testoch, ale celkové zlepšenie kvality vzdelávania. Slovenský vzdelávací systém už je v súčasnosti taký rozvrátený, že asi neexistujú nejaké tri opatrenia, ktoré by mali výraznejší efekt. Tých opatrení by muselo byť oveľa viac: v oblasti riadenia, financovania, obsahu vzdelávania, výberu a prípravy učiteľov atď. V každom prípade potrebujeme kvalitnejších, lepšie pripravených a lepšie zaplatených učiteľov, ktorí budú mať v školách lepšie pracovné podmienky a ktorí budú dostávať lepšiu podporu, aby mohli odvádzať profesionálnu prácu. Pokiaľ ide o čitateľskú gramotnosť, som presvedčený, že treba zásadne zmeniť pojatie a spôsob vyučovania predmetu Slovenský jazyk a literatúra. Slabá schopnosť našich žiakov čítať s porozumením nás totiž postihuje hneď trikrát, pretože aj úlohy z matematiky a prírodovedy sú náročné na čítanie a porozumenie textu.

Prečo je stále viac žiakov v rizikovej skupine (teda v tej s najnižšími výsledkami)?

Na to je ťažké dať jednoznačnú odpoveď, ale faktom je, že mnoho učiteľov proste slabých žiakov nerieši. Preberú učivo (štandardným spôsobom rovnakým pre všetkých žiakov) a na konci zhodnotia, kto sa koľko naučil. Tí, ktorí učivo zvládli, dostanú dobré známky a tí, čo ho nezvládli, dostanú zlé známky. A ide sa na ďalšie učivo. Komu štandardný postup učiteľa v triede nestačil, nech si zaplatí doučovanie. Fíni považujú za svoju prioritu nemať žiadnych žiakov v rizikovej skupine. Ak tam nejaký žiak začne zaostávať, okamžite ho jeho vlastní učitelia začnú poobede v škole doučovať. Ich školský systém sa proste neuspokojí iba s konštatovaním či odkazom rodičom, že žiak niečo neovláda. Úlohou učiteľa tam nie je odučiť, ale reálne naučiť. Samozrejme, učitelia na to musia mať vytvorené podmienky. Nejde tu však iba o tie podmienky, ale aj o mentálne nastavenie učiteľov. U nás sa mnohí nechajú počuť, že „kto sa nechce učiť, toho žiadny učiteľ nič nenaučí“ alebo „kde zlyháva rodina, je učiteľ bezmocný“. Ani jedno z toho nie je pravda, je to len škodlivé nastavenie, ktoré by sme mali z našich zborovní čo najrýchlejšie vypudiť.

Juraj Draxler, bývalý minister školstva

Prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA?

Nehľadajme na to príliš zjednodušené odpovede, to viac uškodí, ako pomôže. Školstvo treba v prvom rade začať zodpovednejšie riadiť, aby v ňom nebolo toľko demoralizácie ako dnes. A zároveň treba začať meniť prakticky všetko, od osnov až po systém vzdelávania učiteľov. Žiaci memorujú ako za socializmu, pritom majú menej učiva, a učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť žiakov rozmýšľať. To sa však neodstráni reformou opísanou na jednom liste formátu A4.

Máme najhoršie výsledky z krajín V4, prečo?

Príbeh Poľska je známy, okrem iného po ich reformách žiaci viac pracujú so štandardizovanými testmi. Niektorí to odsudzujú s tým, že Poliaci sa proste dnes v škole viac pripravujú na testy PISA, ale tak ďaleko by som nešiel. To, že sa učíte rýchlo nachádzať logické odpovede, keď vás niekto bombarduje otázkami, asi nebude na škodu. Maďarsko je porovnateľné s nami, až na čitateľskú gramotnosť, tá im vyc

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie