Denník N

Brusel je nadávka neprávom

Slovenská polročná európska šanca sa premárnila. Európski úradníci a bruselskí umelci sú sklamaní, ako biedne Slovensko využilo svoje predsedníctvo.

Holanďan Abram Muller vyštudoval slavistiku, v osemdesiatych rokoch v Rotterdame skôr obskúrny odbor. Na rozdiel od väčšiny pedagógov a študentov sa nezameriaval na preferovaný ruský ani poľský jazyk a literatúru, ale lákali ho oveľa menší susedia.

Už ako študent začal objavovať Česko i Slovensko a neprestal dodnes. Po Nežnej revolúcii na univerzite pomáhal zakladať holandské štúdiá. Oženil sa so Slovenkou. Pre našu kultúru predstavuje jeho zameranie veľký dar. Už preložil Rudolfa Slobodu aj Ballu a jedno sympatické vydavateľstvo dokonca presvedčil na založenie slovenskej knižnej edície.

Najnovšie vyšla antológia súčasných poviedok, ktorú sme so Zuskou Kepplovou a Pavlom Rankovom predstavili v Bruseli. Podujatie sa konalo v monumentálnom paláci krásnych umení Bozar z roku 1927, kde sa nachádzajú výstavné priestory, divadlo, kiná aj kultová koncertná sála, kde pár dní predtým spievali Cecilia Bartoli či Magdaléna Kožená.

Na prelome novembra a decembra sa v Bozari konali tri podujatia venované slovenskej kultúre. Astorka hosťovala s vydarenou Jamou deravou. Filmár Dušan Hanák mal trocha smolu, pretože mu na poslednú chvíľu zmenili premietacie časy Papierových hláv a Obrazov starého sveta. Našu debatu moderovala známa belgická spisovateľka Annelies Verbeke, ktorej knižky vyšli aj v češtine, a ktorá zbierku našich poviedok pochválila v dôležitých flámskych novinách.

Hlavnú zásluhu na organizácii mal Stanislav Vallo, veľvyslanec v Belgicku a jeden z našich najlepších kultúrnych diplomatov. Vystačil si na to s mikroskopickým rozpočtom. Ani na veľké podujatia nepotreboval sprostredkovateľské agentúry. Prekladateľ Umberta Eca a ďalších významných autorov po pôsobení v Ríme a Paríži pochopil, že krajiny najviac zblíži tvorivosť. Jeho enormná snaha si zaslúži poďakovanie a obdiv.

Dramaturgovia Bozara aj európski úradníci však vyjadrili sklamanie, ako biedne Slovensko – napriek predsedníckemu personálu a rozpočtu – počas uplynulého polroka odprezentovalo svoju kultúru. Aj oveľa menšie pobaltské štáty pripravili omnoho bohatšie a pestrejšie programy. Miestni nechápali, prečo slovenskí politici hovoria o predsedníctve ako o úspechu, oni ho považujú za premárnenú šancu.

Slovo Brusel sa u nás, žiaľ, stalo nadávkou. Pritom je to fascinujúce európske veľkomesto. Prijalo nás ako väčšinu svojich cudzincov: trocha s obavami, no otvorene, tolerantne a zvedavo.

Teraz najčítanejšie