Denník N

Má Irán (na) jadrovú bombu?

Definitívne rozhodnutie o jadrovej zbrani je v rukách ajatolláha Chameneího. FOTO - AP
Definitívne rozhodnutie o jadrovej zbrani je v rukách ajatolláha Chameneího. FOTO – AP

Ako ďaleko je režim ajatolláhov od zostrojenia atómovej bomby, sa nezhodujú politici ani tajné služby.

O iránskom jadrovom programe sa hovorí veľa. Politici, čo je asi pochopiteľné, aj tajné služby, čo je alarmujúce, o ňom hovoria rozporuplné veci.

Zhoda o tom, v akom je stave, nepanuje dokonca ani medzi krajinami, ktoré s Teheránom momentálne vyjednávajú dohodu o jeho zmrazení. Veľa nevie povedať ani najvyššia odborná autorita Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiu (MAAE), lebo Irán jej robí problémy a neinformuje o všetkom, ako by mal.

Za najdramatickejší scenár sa považuje stav, v ktorom by Irán vlastnil jadrovú bombu alebo niekoľko bômb. V minulosti sa už objavilo niekoľko špekulácií, že ho už dosiahol. Priamy dôkaz však neexistuje.

Bez dôkazov

Takých je však o iránskom jadrovom programe všeobecne veľmi málo. Špionážne fotografie, neúplné správy MAAE, informácie od iránskej opozície či prebehlíkov a to, že sa k nemu z rôznych dôvodov príliš často vyjadrujú politici, vyvoláva otázniky, ako skutočne na tom Irán so svojím jadrovým programom je. O iránskom jadrovom programe je plno špekulácií, konšpirácií a ľudí zneisťuje aj to, že sa rozchádzajú aj odborníci.

Momentálne to vyzerá tak, že ak Irán bude chcieť, jadrovú bombu mať bude. Vyjednávania s ním pokročili na úroveň, že už nikto nepožaduje totálne zastavenie jeho jadrového programu. Ak by aj teraz súhlasil s jeho obmedzením na desať rokov, neznamená to, že príde o všetky svoje kapacity.

Navyše už teraz má na bombu technické kapacity aj znalosti. „Pre nich je to politické rozhodnutie. Nie je to o tom, že by nemali technické znalosti alebo schopnosti,“ vysvetlil Obamov predstaviteľ pre tajné služby James Clapper. Clapper tvrdí, že rozhodnutie musí prijať ajatolláh Chameneí.

Ďalšou zásadnou otázkou je, aký dlhý bude „breakout time“, teda čas od rozhodnutia vyrobiť bombu až po jej zostrojenie. Ani v tomto neexistuje zhoda. Američania hovoria o roku, Izrael o menej ako roku, existujú aj štúdie o pár mesiacoch. Ešte naliehavejšou otázkou však je, či bude svet schopný postrehnúť, že Irán si svoj „breakout time“ začal čerpať, a zasiahnuť. Lebo Irán s atómovou bombou nechce nikto.

Ako čítať Irán

Je zrejmé, že ak Irán skutočne bude chcieť atómovú bombu vyrobiť, nebude to roztrubovať do sveta. Nebude pozývať inšpektorov, robiť hlásenia, vzbudzovať pozornosť.

To, že Irán doteraz robil všetko pre to, aby čo najviac zahmlieval o svojom jadrovom programe, z neho nerobí dôveryhodného ani čitateľného partnera. A túto skutočnosť neošetrí ani najlepšia dohoda. Môže však Iránu skomplikovať úmysly klamať. Napríklad aj tak, že umožní neohlásené inšpekcie v náhodne vybraných zariadeniach.

O povahe iránskeho režimu pre jeho izolovanosť sa vie tiež dosť málo na to, aby sa svet upokojil s názorom, že jeho lídri nie sú takí šialení, aby napokon bombu vyrobili či v krajnom prípade aj použili, a že jadrový program len využívajú na to, aby si vymohli rešpekt od sveta a posilnili svoje regionálne postavenie.

Irán drží pozornosť sveta už roky a ešte bude. Bez ohľadu na to, či sa teraz podarí s ním dohodnúť. Premenných v rovnici, ktorej výsledkom je atómová bomba, je ešte dosť. Niektoré sú čisto technické, iné politické, ďalšie geopolitické. Tie sa dajú aspoň čiastočne predpovedať, aj keď tvrdých dát je málo. A potom ešte zostáva dúfať, že pre Iráncov platí to, čo za studenej vojny o Rusoch spieval Sting. Že milujú svoje deti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie