Denník N

Nemci aj Briti varujú: Rusko chce narušiť naše demokracie

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

„Pokúsia sa nás prekvapiť. Mali by sme na to myslieť a snažiť sa tie hrozby odstrániť,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí.

„Riziko je intenzívne a malo by robiť starosti každému, kto sa hlási k demokratickým hodnotám,“ povedal šéf britskej tajnej služby MI6 Alex Younger nečakane otvorene o rizikách ruskej dezinformačnej kampane.

Štátom sponzorovaná propaganda podľa neho predstavuje hrozbu pre suverenitu Británie a jej spojencov. Hoci konkrétne Kremeľ nespomenul, odkaz bol podľa Financial Times jasný.

Európa ešte zraniteľnejšia

Tak ako sú americkí demokrati, republikáni aj agenti CIA presvedčení o tom, že Rusi a ich hakeri vstúpili do americkej prezidentskej kampane, o podobných obavách teraz čoraz otvorenejšie hovoria európski politici a experti. Rusko sa podľa nich vrátilo k starej efektívnej taktike KGB „aktívnych opatrení“ a pokúsi sa ovplyvniť výsledok viacerých kľúčových volieb v roku 2017.

„Ruské špionážne služby ako SVR, GRU a FSB sú výrazne aktívnejšie v Európe a s rovnakým, ak nie väčším úspechom ako v USA sa im podarilo vstúpiť medzi európske politické sily,“ povedali britským novinám viacerí experti zo spravodajských služieb.

S podobnými obavami sa nedávno zveril aj šéf nemeckej tajnej služby Bruno Kahl.

„Európa, obzvlášť Nemecko, je v hľadáčiku cieleného narušenia,“ povedal Kahl. Na jeseň 2017 čakajú Nemecko federálne parlamentné voľby. Po tohtoročnej skúsenosti s vymysleným prípadom uneseného a znásilňovaného 13-ročného dievčatka Lizy sa obávajú podobných, ak nie masívnejších dezinformačných kampaní namierených proti kancelárke Angele Merkelovej.

Tá patrí k najtvrdším obhajcom západných sankcií proti Rusku po anexii Krymu a vyprovokovaní vojny na Donbase.

Rôzne formy hybridnej vojny

Šéf MI6 hovorí o netradičnej hybridnej vojne, ktorá využíva nelineárne bojové techniky. Nemusí ísť len o šírenie falošných informácií či hakerské útoky.

„Dáta a internet otočili náš biznis na hlavu,“ citovali šéfa MI6 Financial Times.

Predpokladá sa, že hakerské útoky na počítačovú sieť nemeckého parlamentu v roku 2015 boli dielom ruských hakerov. „Keď pred týždňom 900-tisíc Nemcov stratilo prístup k svojim telefonickým a internetovým službám Deutsche Telekom, trvalo politikom len niekoľko hodín, kým ukázali prstom na Moskvu,“ napísali New York Times.

Tie citovali šéfa nemeckej tajnej služby BfV (Federálny úrad pre ochranu ústavy) Hansa-Georga Maassena, že počet dôkazov o pokusoch ovplyvniť federálne voľby rastie. Jeho agentúra si všimla vzostup agresívnej kyberšpionáže namierenej na nemeckých politikov.

„Niet pochýb, že tieto kyberútoky nemajú iný motív ako spôsobiť politickú neistotu,“ povedal Maassen pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Okrem kyberútokov sa v expertnej komunite veľa hovorí o Putinovej podpore populistických síl, ako je Národný front Marine Le Penovej, ktorá dostala pôžičku od česko-ruskej banky či Jobbiku v Maďarsku, ktorého politici udržiavali úzke vzťahy s ruskými predstaviteľmi.

„Na rozdiel od socialistov v 30. rokoch Kremeľ a jeho priatelia nie sú poháňaní ideológiou, ale skôr oportunizmom či korupciou. V Putinovom prípade ani tak nejde o predstavenie alternatívneho politického modelu ako ohrozenie západných demokracií, ktorých model by preňho doma predstavoval existenčnú hrozbu,“ napísal Economist, ktorý o Putinovi hovorí, že sa všetko snaží robiť opatrne a nevyslovovať nahlas priamu podporu svojim favoritom ako Trumpovi či Le Penovej.

„Je celkom bezpečné staviť na to, že sa o to pokúsia znovu,“ povedal pre Reuters estónsky minister zahraničných vecí Sven Mikser na expertnom stretnutí v Hamburgu. „Pokúsia sa nás prekvapiť. Mali by sme na to myslieť a snažiť sa tie hrozby odstrániť,“ dodal.

„V čom je Rusko neuveriteľne dobré, je to, ako dokáže hrať na naše rozdiely a strach,“ povedal Denníku N francúzsky analytik Martin Michelot, ktorý v pražskom think-tanku Europeum vedie výskum. „Vo Francúzsku má Putin extrémne blízko k Národnému frontu, ruské financie pomohli zaplatiť jeho kampaň. A prijímanie a štátne ocenenia pre Le Penovú ju doma legitimizujú v časti francúzskej populácie, ktorá nemá tak kritický pohľad na Rusko.“

Tým, že Le Penová a Francois Fillon, ktorý chce tiež zrušiť ruské sankcie, majú najlepšie šance vyhrať, všetko podľa Michelota smeruje k tomu, že do Elyzejského paláca by sa mal dostať proruský kandidát.  A tak vo Francúzsku nepotrebuje Moskva vyvíjať obzvlášť špeciálne akcie, narozdiel od Nemecka, ktoré je najsilnejšou krajinou v EÚ.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie