V Bratislave žije najmenej 284 detských bezdomovcov

V Bratislave je najmenej 284 detí, ktoré nemajú domov. Prespávajú zväčša s rodičmi po ubytovniach, ale zrejme nejednu noc trávia aj vonku pod holou oblohou.

V hlavnom meste prvýkrát urobili sčítanie ľudí bez domova a pokúsili sa zistiť, ako presne žijú, kde spávajú a čo by im mohlo pomôcť. Prieskum robili mimovládky, ktoré sa starajú o týchto ľudí (ako Proti prúdu), s mestom Bratislava; údaje pomáha vyhodnocovať Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Detí môže byť aj viac

Číslo 284 detí nemusí byť konečné. Počítali v októbri a v novembri v bratislavských zariadeniach krízového ubytovania, dvoch mestských ubytovniach pre rodiny v nepriaznivej situácii, v nemocniciach a v uliciach mesta a nemuseli tak nájsť všetkých.

Deti do 18 rokov tvoria takmer 14 percent všetkých nájdených ľudí bez domova.

Celkový počet zrátaných bezdomovcov v Bratislave – 2064 – sa podobá na počty z podobne veľkého Brna, kde v roku 2014 narátali 1950 ľudí bez domova.

„V sčítaní nedokážeme zaznamenať osoby v neistom či nevyhovujúcom bývaní, napríklad v komerčných ubytovniach, ktoré nemajú inú možnosť stabilného bývania,“ vraví Darina Ondrušová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Najmä muži; veľká časť vôbec nemá kam ísť

Sčítací komisári zisťovali napríklad aj vek, dôvody straty bývania, druhy príjmov či stav zdravia a dáta ešte postupne vyhodnocuje 5-členný výskumný tím Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Z prvých známych výsledkov výskumu vyplýva, že najčastejšie títo ľudia túžia po vlastnom bývaní, aby nemuseli prespávať v dočasných zariadeniach, a chceli by získať stálu prácu alebo aspoň dočasnú brigádu.

Medzi dospelými sú zhruba dve tretiny muži. Takmer jedna tretina ľudí bez domova prespáva na ulici alebo v nocľahárni, „kde sa nemôžu zdržiavať počas dňa, a tak čelia najvážnejším formám vylúčenia z bývania“.

Najväčšia skupina prespáva v ubytovniach, teda tam, kde si za pomerne nízke ceny kúpia dočasné ubytovanie.

 

 

Veľká časť – vyše tristo – bezdomovcov sa nechcela so sčítacími komisármi rozprávať, a preto o nich veľa nevieme.

„Veríme, že aj tento výskum napomôže, aby sa ľudia bez domova dostali z ulice a mali šancu ukončiť svoje bezdomovectvo. To sa dá v cenovo dostupnom bývaní. Vyžaduje si to systémové riešenia, na ktorých by sa malo podieľať mesto aj štát,“ povedala Nina Beňová zo združenia Proti prúdu, vydavateľa časopisu Nota bene.

Podobne primátor Ivo Nesrovnal hovorí, že potrebujú „zistiť štruktúru a príčiny bezdomovectva, aby sme vedeli správne a účelne nastaviť systém pomoci a argumentačne vstúpiť do legislatívnych procesov aj na úrovni vlády či parlamentu“.