Korupcia na juhu? Pre slovenské médiá ako pohyb v čínskej štvrti

Ak Slovensko prirovnávame k veľkej dedine, kde každý každého pozná, maďarská komunita je jedna ulica tejto dediny. Maďarská elita na Slovensku – nielen politická – je málopočetná a celkom úspešne sa bráni tomu, aby bola početnejšia. To, že sa v nej často opakujú priezviská, nie je vždy len tým, že by boli také časté.

Preto neznie dôveryhodne, ak sa maďarský politik tvári, že nepozná nominanta svojej strany na dôležitý post, alebo ak nominant tvrdí, že k politikovi nemá žiadny vzťah. Je to síce možné, ale veľmi nepravdepodobné.

Platí to najmä v prípade, ak ide o pôdu, s ktorou na juhu takmer všetko súvisí. Reštitúcie a lacné nákupy pôdy sú základom majetku mnohých menšinových politikov. Pri takýchto obchodoch, samozrejme, pomáha, ak máte informácie, ku ktorým sa iný nedostanú. Nielen o budúcej trase diaľnice, ale napríklad o reštituentoch s nárokom na pôdu, ktorú nedokážu využiť a radi sa jej zbavia – lacno ju predajú tomu, kto im pomôže pri vybavovaní nároku.

Získať informácie a či pomôcť pri reštitúcii môže opäť najlepšie ten, kto kontroluje rozhodovanie o pôde – od Slovenského pozemkového fondu až po miestne katastrálne úrady. Nečudo, že po celom juhu Slovenska koluje veľa rečí, koľko pôdy ten či onen maďarský politik vlastní a ako sa k nej dostal.

Overiť si ich je však ťažké. Pre slovenské médiá je to ako pohyb v čínskej štvrti – narážajú na nedôveru a strach. Na juhu dlho vládol systém jednej strany, ktorá rozhodovala aj o tom, kto povedie miestny spevokol.

Dnes je to iné len v tom, že si síce Most-Híd a SMK v iných veciach často nedokážu prísť na meno, o korupcii či bohatnutí politikov vlastnej a druhej strany však svorne radšej mlčia – vedia, že ak sa to začne vo väčšom vyťahovať, doplatia na to všetci. Pomáha im rozšírená a stranami starostlivo pestovaná mentalita, že si nesmieme špiniť do vlastného hniezda a poskytovať „väčšine“ informácie, ktoré proti nám môže použiť.

Pri nezávislých maďarských médiách a občianskej sfére, ktoré by mohli podozrenie prešetriť oveľa efektívnejšie než ich slovenskí kolegovia, je zase problém, že vlastne neexistujú – od strán sú stále všetci závislí.

Nečudo, že ak predsa len niečo praskne, prídu s tým slovenské médiá a nie tí, čo majú najviac informácií a najviac by im malo záležať na pomeroch vo vlastnej komunite.