Denník N

Peter Kresák: Neviem, ako by ste sa cítili, keby po vás kričali, že ste „bašternák“

Peter Kresák. Foto N - Vladimír Šimíček
Peter Kresák. Foto N – Vladimír Šimíček

Nechcem byť hodnotený ako súčasť nejakej hlasovacej mašinérie, hovorí poslanec Peter Kresák z klubu Mosta-Híd, prečo nezahlasoval za Dankovu zmenu rokovacieho poriadku. Hovorí aj o svojich slovách, že Kaliňák klame, a prečo nehlasoval za pokutu preňho v kauze Bašternák.

Dalo sa očakávať, že sa Radoslav Procházka nestane dodatočným sudcom Všeobecného súdu v Luxemburgu?

Vnímam to ako Radov osobný neúspech alebo osobnú tragédiu. Na druhej strane, očakávať sa to dalo. Rado Procházka je odborník, to uznáva každý, aj ja. No veci, ktoré súvisia s jeho politickými aktivitami, neboli zrejme najčistejšie. Na post sudcu na akejkoľvej pozícii nestačia len vedomosti. Rovnako dôležitý je aj charakter.

Neurobila chybu aj súdna rada, že Procházku na tento post nominovala?

Súdna rada rozhoduje podľa toho, akí sú jej členovia. Denník N určite publikoval stanovisko Jána Klučku, ktorý sa pred časom vzdal členstva v súdnej rade s tým, že podľa neho nemajú kvalifikovaní kandidáti v súdnej rade šancu. Nehovorím teraz len o prípade Rada Procházku. Súdnou radou už v minulosti neprešli mnohí kvalifikovaní kandidáti, ktorí navyše spĺňali aj morálne kritériá. Stačí si spomenúť na nominácie na Európsky súd pre ľudské práva.

Čo vám povedal Béla Bugár na to, že ste sa pri hlasovaní o novom rokovacom poriadku parlamentu zdržali?

Na to vám neodpoviem. Bol to súkromný rozhovor, na ktorom sme si vymenili svoje stanoviská. Objasnil som mu svoj postoj.

Ešte v júli ste na margo kritiky k rokovaciemu poriadku povedali: „Prečo musíme už vopred strašiť verejnosť náhubkovým zákonom? Parlament je o hovorení, nie o premietaní a vizuáloch.“ Dnes hovoríte, že najmä obmedzenie času pre vystúpenia poslancov nepovažujete za zásah, ktorý by bol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný. Čo sa zmenilo?

Stojím si za tým, čo som povedal v júli. No ten výrok padol v čase, keď ešte vôbec nebolo jasné, o čom zákon bude. Oznámilo sa, že sa chystá novela rokovacieho poriadku, no rozsah ani obsah novely neboli známe. Napriek tomu sa už v opozícii hovorilo o náhubkovom zákone. Vyzeralo to, akoby niekto, kto to tak nazval, vopred vedel, čo v zákone bude. No ja som to vtedy ešte nevedel.

Čo vám teda v zákone o rokovacom poriadku prekáža najviac?

Najväčší problém je časový limit, ktorý sme sa pozmeňovacím návrhom kolegu Gála pokúsili predĺžiť. Dodnes zastávam názor, že parlament je hlavne o rozprávaní, a nemyslím si, že by mal umožňovať také prezentácie, aké sme videli od začiatku tohto volebného obdobia. No aj tak by diskusia nemala byť drasticky obmedzovaná, aj keď rozumiem aj relevantným argumentom v prospech obmedzenia diskusie. Poznáme dokonca príklady zo zahraničia. Ale takýto je môj názor. Nemusím mať pravdu, no podľa neho som hlasoval.

Váš názor je názorom ústavného právnika. Zároveň ste povedali, že ak sa opozícia obráti na Ústavný súd, podľa vás môže uspieť.

Pojem „ústavný právnik“ je dnes sprofanovaný tak, ako bol kedysi sprofanovaný termín „právny expert“. Ale, v každom prípade, ústava aj Európsky dohovor o ľudských právach hovoria, že obmedzenie slobody prejavu je možné, ale len vtedy, pokiaľ to je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Otázka teraz znie, ako si toto slovné spojenie vyložíme. Aj platný text rokovacieho poriadku umožňoval v niektorých prípadoch skrátiť diskusiu, dokonca rozhodnutím Národnej rady, teda de facto rozhodnutím vládnej väčšiny. V minulosti sa to zopárkrát udialo a zástancovia novely hovoria, že je lepšie, ak je takáto vec jasne daná, než keď sa ponecháva na vôli vládnej väčšiny. Argumenty o skrátení diskusie sú teda na oboch stranách, ja skôr namietam ten rozsah.

Peter Kresák. Foto N - Vladimír Šimíček
Peter Kresák. Foto N – Vladimír Šimíček

Peter Kresák (62)

Venuje sa ústavnému právu, publikoval desiatky odborných prác. V roku 1992 bol sudcom československého ústavného súdu, zastupoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva, osem rokov viedol slovenské zastúpenie vysokého komisára OSN pre utečencov. Po roku 2013 pracoval u obmudsmanky Jany Dubovcovej. Bol poslancom v rokoch 1998 – 2002, zvolili ho za Stranu občianskeho porozumenia. Po voľbách v roku 2016 sa do parlamentu dostal opäť, na kandidátke Mosta-Híd sa ako nezávislý prekrúžkoval z dvadsiateho na deviate miesto.

Dvadsať minút je teda pre poslanca málo?

Moja osobná skúsenosť je, že ak som v pléne vystúpil s vážnejšími témami, napríklad pri návrhu novely ústavy v súvislosti so znížením kvóra pre referendum, alebo pri amnestiách, tak som dvadsať minút vyčerpal, a nestihol som povedať všetko. Pritom kto pozná moje vystúpenia v parlamente, vie, že sa snažím nemať politické prejavy, ale prezentujem odborné argumenty.

Nie je to tak, že limit na vystúpenia poslancov uškodí skôr opozícii ako trebárs poslancom Smeru, ktorí napríklad podľa analýzy októbrovej schôdze parlamentu skôr mlčia?

Dá sa na to takto pozerať, ale je to skôr politický pohľad. Sú poslanci, ktorí majú potrebu hovoriť viac, a sú poslanci, ktorí to takto nemajú. Vždy to bolo tak, že poslanci vládneho zoskupenia, nech je akékoľvek, nemajú potrebu toľko hovoriť ako poslanci opozície. Je to pochopiteľné, pre opozíciu je rozprava v parlamente najvýznamnejším nástrojom politickej činnosti. Za koalíciu hovorí najmä vláda.

Nepovedali ste, ako vaše hlasovanie komentoval Béla Bugár. No čo zvyšok koalície? Od vládnych strán sa predsa očakáva, že takzvane „dodajú hlasy“.

Ja som sa v minulosti aj teraz dostal do parlamentu ako kandidát, ktorý nie je členom politickej strany. Aj keď sa stretávam s častou kritikou na svoju osobu, snažím sa svoje názory formulovať odborne a nezávisle, v pléne či na poslaneckom klube. Nechcem byť hodnotený ako súčasť nejakej hlasovacej mašinérie.

Treba zrušiť druhé kolo volieb županov, ako sa o to usiluje Smer?

Toto je politická otázka, nie ústavná, preto som veľmi rezervovaný v potrebe vyjadrovať sa k tejto téme. Nevidím tam ústavný problém, legitímne sú aj jednokolové, aj dvojkolové voľby. Môj osobný názor je, že dvojkolové voľby majú svoj zmysel. No tak isto si myslím, že existujú aj iné volebné mechanizmy, ktoré môžu mať podobný efekt. Nikto sa napríklad nezaoberal možnosťami, ktoré ponúka prenosné hlasovanie, známe z Austrálie či Írska.

Čo sú jeho výhody?

Ide o jednodňovú voľbu, v ktorej má volič toľko hlasov, koľko je kandidátov, len dáva preferencie. Kto je preňho jednotka, kto dvojka a tak ďalej. Ak sa v prvom kole sčítania hlasov nevygeneruje nadpolovičná väčšina pre jedného z kandidátov, volebná komisia škrtne kandidáta s najnižším počtom hlasov a jeho ďalšie preferenčné hlasy sa pridávajú kandidátom, ktorí zostali v hre. Netreba teda opakovať voľby v inom termíne, týmto spôsobom sa dá dopracovať ku kandidátovi, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov pri druhom či treťom kole sčítavania hlasov.

Zrušenie druhého kola volieb je zmenou pravidiel hry. Nemalo by sa udiať v zhode s opozíciou, najmä ak vieme, že jednokolová voľba môže favorizovať kandidátov najsilnejšej strany, teda Smeru, alebo regionálne silnej strany, teda napríklad Mosta-Híd?

S jednou vecou s vami nesúhlasím. Jednokolové voľby županov podľa mňa nie sú o politických stranách, ale o osobnostiach. Najviac bude záležať na tom, aké osobnosti sa do volieb postavia. Veď vieme dobre, že v posledných, ale aj predposledných komunálnych voľbách si ľudia skôr vyberali osobnosti, a menej prihliadali na ich stranícke tričko.

Minulé komunálne voľby to bez pochýb v Bratislave, Trnave či Hlohovci ukázali. No mať za sebou silnú stranu je pri jednokolových voľbách stále výhodou.

Možno v tom, že najsilnejšia strana má viacero súčasných županov, ktorých už ľudia poznajú. No to sa predsa môže ukázať aj ako nevýhoda. Záleží na tom, ako sú župani vnímaní. Ak sú voličmi vnímaní pozitívne, nevidím nič zlé na tom, ak budú znovu zvolení.

Peter Kresák pracoval pre ombudsmanku. Foto - Tasr
Peter Kresák pracoval pre ombudsmanku. Foto – TASR

Okrem silných osobností či silných strán môžu mať náskok aj silné koalície. Viem, že nie ste členom Mosta-Híd, ale viete o dohode medzi vládnymi stranami, že pôjdete do župných volieb spoločne?

Zúčastňujem sa rokovaní predsedníctva a poslaneckého klubu Mosta a o žiadnej takejto dohode som nepočul. Aj keby však existovala, som presvedčený, že nepomôže, ani neublíži nikomu. Ľudia budú rozhodovať na základe svojho osobného vzťahu ku konkrétnemu kandidátovi.

Nepomôže zrušenie druhého kola volieb na župana Marianovi Kotlebovi v Banskej Bystrici?

Je to legitímna otázka, kladiem si ju aj ja. Môj súkromný názor je, že mu to pomôcť môže. No pokiaľ sa Kotlebovi postaví silný kandidát, ktorý bude vedieť komunikovať, a pokiaľ ľudia vnímajú Kotlebu vo funkcii župana negatívne, tak mu jednokolové voľby pomôcť nemusia. Vieme o množstve problémov, ktoré na župe počas jeho pôsobenia vznikli, spomeňme si len na víkendovú správu INEKO o najhoršom finančnom zdraví Banskobystrického kraja. Otázka je, či to tak cítia aj voliči v regióne.

Na jar sa končí funkčné obdobie ombudsmanky Jany Dubovcovej, u ktorej ste takmer tri roky pracovali. Ako by ste zhodnotili spôsob, akým sa k svojmu úradu postavila?

Ja som veľmi vďačný, že som u nej mohol pracovať, aj keď sme nemali na všetky veci rovnaké názory. To je však na takomto pracovisku normálne. Neskromne poviem, že možno aj moje aktivity mali svoj podiel na úspechu kancelárie verejnej ochrankyne práv, aj keď nesporne najväčšie zásluhy mala Jana Dubovcová. Teraz je skôr otázka, kto príde po nej.

To som sa chcel spýtať ja vás.

Na to, samozrejme, odpovedať neviem, môžem len povedať, čo sa vie, teda že pani Dubovcová už skôr vyhlásila, že sa o ďalšie funkčné obdobie uchádzať nebude.

Naozaj nemáte žiadne informácie o tom, kto by mohol byť novým ombudsmanom?

Akékoľvek informácie by som mal, o kandidátovi musí hlasovať parlament. Bol som v parlamente počas prvej voľby ombudsmana a zvolenie Pavla Kandráča bolo veľkým prekvapením. Nejaké mená padli, niektorí kolegovia z parlamentu sa sami prihlásili, že by mali záujem, ale všetko je otvorené.

Čiže neviete o žiadnom mene, o ktorom by sa v koalícii reálne uvažovalo?

Žiadne meno vám nepoviem, no začína sa hovoriť o tom, že by to mal byť človek mimo politických strán, a teda logicky aj mimo parlamentu. Človek rešpektovaný v odbornej komunite, niekto z právnických fakúlt či inštitúcií, ktoré sa zaoberajú právom, alebo možno politológiou či sociológiou. Jediné, čo viem, je, že by to nemal byť človek z politického prostredia, čo sa, samozrejme, môže zmeniť. Navyše, aj keby existovalo nejaké meno, ak by sa dnes pustilo von, tomu človeku môže byť len ublížené, lebo ani nemusí vedieť, že môže byť kandidátom.

Minister vnútra a jeho určiteľ na vysokej škole: Robert Kaliňák a Peter Kresák. Foto - TASR
Minister vnútra a jeho učiteľ na vysokej škole: Robert Kaliňák a Peter Kresák. Foto – TASR

Pani Dubovcová mala časté konflikty s politikmi Smeru, najväčší prebiehal pre zásah polície v Moldave s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, inak vaším študentom, o ktorom ste vy sám napísali, že „Kali klame, klame a klame“…

… áno, áno. Bolo to moje vyjadrenie z Facebooku spred asi troch rokov, ktoré sa týkalo spomínaného zásahu. My sme sa potom o tom bavili, minister Kaliňák vtedy vychádzal z informácií od príslušníkov policajného zboru, a ja som na to reagoval. Dnes by som to už takto nepovedal, lebo to bolo trochu vytrhnuté z kontextu. No je pravda, že najväčší konflikt mala kancelária verejnej ochrankyne práv s ministrom Kaliňákom.

Ten konflikt sa v širšom poňatí dotýkal rómskej témy. Ako sa vám počúvala znovunájdená protirómska rétorika na víkendovom sneme Smeru v Prešove, mimochodom strany, ktorá tu vládne deväť rokov a svoju zodpovednosť za spolunažívanie majority so segregovanými komunitami vždy skôr prenášala na iných?

Priznám sa, že som nesledoval obsah a priebeh tohto snemu. Mňa oveľa viac zaujíma činnosť Ábela Ravasza, vládneho splnomocnenca pre rómske komunity, ktorý podľa mňa ukazuje cestu, ako sa postaviť k rómskej téme, a ja sa k tejto ceste, ktorá nemá ďaleko od postojov verejnej ochrankyne práv, hlásim tiež. Rómsky problém sa nevyrieši za pár rokov, je to dlhodobá vec, ale nevyrieši sa ani radikalizáciou spoločnosti, ako to možno vidia niektoré politické strany.

Aj vaši koaliční partneri. Rétorika splnomocnenca Ravasza sa s víkendovými prejavmi politikov Smeru nezhoduje.

Mňa vyjadrenia mojich koaličných partnerov až tak netrápia, pre mňa je rozhodujúca politika vládneho splnomocnenca. Politické vyjadrenia, ktoré smerujú k zisku lacnej popularity u časti voličstva, ma až tak nezaujímajú.

No spomeňme si na predvolebnú kampaň. Protiutečenecká rétorika Smeru sa nekončila pri vyjadreniach. Strana začala aktívne meniť zákony a praktickú politiku, napriek vedomiu, že veľa vecí nemalo reálne využitie. Vrátane dlhých mobilných plotov. Keď Smer bojuje o preferencie, neváha účelovo meniť aj zákony.

Viete, ja mám asi tú smolu, že sa vždy stanem poslancom v situácii, keď je vládna koalícia zložená z diametrálne odlišných partnerov. Tak to bolo aj v rokoch 1998 až 2002, keď sa koalícia skladala z SDK, SOP, SMK a SDĽ. Dnes je to také isté. No politika je umenie možného. Treba si povedať, kde sú hranice toho, čo sa dá ešte zniesť. Mne sa zdá, že tie hranice sú nastavené tak, že aj túto otázku je možné spoločne vyriešiť. Aj keď sa nedá zabrániť vyjadreniam niektorých politikov, legislatívnym krokom zabrániť môžeme. Žijeme v situácii, keď táto vláda nemá alternatívu. Most-Híd dosiahol veci, ktoré stáli za to, aby strana za ne bojovala.

Nemáte pocit, že Smer jednoducho potrebuje na svoje vládnutie nejakého nepriateľa?

To je však otázka, ktorú by ste asi mali adresovať zástupcom Smeru. Ja nepoznám ich videnie sveta, ich plány. Ja len ako občan môžem povedať, že mám problém s hľadaním nepriateľov tam, kde nie sú. Spomenuli ste utečencov. Osem rokov som viedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku. Zažil som viacerých ministrov vnútra, ktorí mali k tejto otázke rovno negatívny prístup. Či to bol minister Kaliňák, minister Lipšic, alebo minister Palko.

Povedali ste, že niektoré otázky by bolo lepšie adresovať politikom Smeru, no mnohí z nich otázky ignorujú…

… k čomu som ako právnik verejnej ochrankyne práv vyjadril negatívne stanovisko. Politik má povinnosť komunikovať s médiami, no treba povedať, že aj médiá majú istú zodpovednosť, ako s tým, čo sa dozvedia, narábajú.

Je dobre, keď v čase nárastu konšpiračných webov a webov, ktoré si neoverujú informácie, premiér vyzýva ľudí, aby nedôverovali tradičným médiám, a útočí dokonca aj na RTVS?

Určite to nie je dobre. No nie je dobre ani to, keď tradičné médiá prinášajú len jednostranný pohľad, a často až nekriticky preberajú tvrdenia opozície. Vyváženosť je dôležitá. Súhlasím však s tým, že klasické médiá by mali mať svoju pozornosť a nemali by sa spochybňovať, lebo fenomén nedôveryhodných elektronických médií je hrozný. Informácie, ktoré sa objavujú tam, sú síce úplne šialené, ale majú obrovský vplyv na obyvateľov.

Peter Kresák. Foto N - Vladimír Šimíček
Peter Kresák. Foto N – Vladimír Šimíček

Nebojíte sa, že účasť Mosta-Híd vo vláde nebude vnímaná optikou nepochybne prospešných zákonov Lucie Žitňanskej, ktoré upravujú exekúcie, ale skôr optikou zbavovania sa zodpovednosti za kauzu Bašternák či optikou drahých obchvatov Prešova a Čadce?

Samozrejme, že to môže byť vnímané aj takto, no tu naozaj záleží na tom, ako médiá činnosť Mosta-Híd vo vláde prezentujú. Lucia Žitňanská nie je jediná, kto robí dobré veci pre túto spoločnosť. No koľko je v novinách dobrých správ o jej aktivitách, alebo o aktivitách Ábela Ravasza, a koľko tých negatívnych? Zrejme by sme prišli k záveru, že tých pozitívnych môže byť viac.

Je pre vládnu koalíciu dobré, že minister Kaliňák pre kauzu Bašternák nerezignoval?

Viacerí z Mosta-Híd sme sa vyjadrili, že si myslíme, že by Robert Kaliňák mal za kauzu Bašternák zobrať politickú zodpovednosť. Ja ho nesúdim z pohľadu trestného práva. No v tejto situácii by bolo pre upokojenie situácie žiaduce, aby odstúpil s tým, že ak sa zverejnia všetky veci, a podarí sa mu očistiť, môže sa pokojne vrátiť. Čo viac môžem povedať? Je to zodpovednosť Roba a Smeru.

Urobili ste správne, keď ste na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií nezahlasovali za 30-tisícovú pokutu pre Kaliňáka za to, že vo svojom majetkovom priznaní nezverejnil detaily o svojom obchode s firmou Ladislava Bašternáka?

Čakal som túto otázku. Moje stanovisko bolo založené na tom, čo hovorí zákon, a je mi jedno, či sa týkalo verejného funkcionára Kaliňáka, alebo by sa malo týkať kohokoľvek iného. Ten ústavný zákon je veľmi zle formulovaný. Hovorí o povinnosti priznať majetkové práva alebo iné hodnoty, ale presne nešpecifikuje, čo má na mysli. Ten spor je o tom, či stačí priznať len akcie, alebo aj pohľadávky. Akcie priznáva väčšina verejných funkcionárov, ktorí nejaké majú. Potom sú aj takí, ktorí priznávajú aj akcie, aj pohľadávky. No nemali sme príklad z minulosti, či bol sankcionovaný niekto, kto uviedol vo svojom priznaní akcie, a nepriznal pohľadávky, ktoré s nimi boli spojené.

To, že sa to nestalo v minulosti, zrejme ako vysvetlenie nestačí.

Nie, ale ja ako právnik sa musím držať nálezu Ústavného súdu k tejto otázke. Ten hovorí, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií má byť pri výklade zákona reštriktívny, aby sa nedopustil prílišnej tvrdosti. Ak by výklad zákona bol priveľmi extenzívny, môžem vám povedať, že takmer každý verejný funkcionár by mal problém. Čiže, aby som to zhrnul, máme ustanovenie zákona, ktoré nie je jednoznačné, máme nález Ústavného súdu, ktoré nabáda na opatrnosť, a navyše nejde o verejné peniaze, ale súkromnú transakciu. Nevidel som v tom taký problém ako predkladatelia návrhu, ktorí chceli Kaliňáka potrestať.

Video: Kaliňák nemusí platiť pokutu, podržal ho aj Kresák
Autor: Martina Koník

No takto môže mať verejnosť pocit, že ak sa zákon dotýka politika, uplatňuje sa jeho jemnejšia interpretácia.

Viete, opozícia sama priznávala, že prípad tejto transakcie by nebol takou kauzou, ak by nešlo o Kaliňáka. No ja ako právnik nemám posudzovať vzťah Kaliňáka a nejakého Bašternáka. Ja mám posudzovať vzťah verejného funkcionára k jeho majetkovému priznaniu. Nebolo by správne, keby som majetkové priznanie hodnotil podľa osoby, ktorá ho podala.

Kacírsky to otočím. Nebolo by práve preto, o aký citlivý prípad ide, zadosťučinením pre verejnosť, ak by práve vďaka extenzívnejšiemu výkladu zákona bol Kaliňák aspoň symbolicky potrestaný? Keď to poviem tvrdo, 30-tisíc by Kaliňáka zrejme ani až tak nezabolelo.

Môžeme debatovať o tom, či by 30-tisíc bolo pre Kaliňáka zdrvujúce, alebo nie. Mojou povinnosťou bolo pozerať sa na celú vec nezávisle a nestranne. Ľudsky váš pohľad chápem, rozumiem aj tomu, že je to zrejme pohľad väčšiny obyvateľov. Ale nedá sa automaticky prijať jeden názor, ktorý šíri opozícia, teda že Kaliňáka treba potrestať a kto ho nepotrestá, je skorumpovaný. Aj na moju hlavu padali obvinenia, že som vypracoval objednané stanovisko, čo ma viac ako mrzelo, lebo to tak nie je. Niektoré ťahy od svojich kolegov v parlamente nedokážem pochopiť.

Napríklad?

Neviem, ako by ste sa cítili, keby po vás jeden z opozičných poslancov pokrikoval, že ste „bašternák“. Mne sa to stalo. Nikdy som s nikým takým nemal nič spoločné, všetky moje majetkové priznania sú v poriadku, snažím sa celý život konať poctivo. Ale napriek tomu som len pre účasť v koalícii od samého začiatku obviňovaný zo zradcovstva, podvodníctva, klamstva. Ťažko sa mi s tým žije.

Dlhé mesiace sa hovorí, že vašou ambíciou je stať sa ústavným sudcom, opoziční politici dokonca po voľbách vraveli, že to máte sľúbené ako odmenu za podporu koalície…

… presne tak. Tak ako František Šebej sa mal za odmenu stať veľvyslancom v Spojených štátoch, a nikdy sa ním nestal. Ale celé je to výmysel z úst pána Matoviča, jeden z mnohých jeho výmyslov.

Nechceli by ste sa v budúcnosti stať sudcom Ústavného súdu?

Kto ma pozná, vie, že to nie je moja ambícia, ktorá by bola nová. Ale aké ambície môže mať človek, ktorý sa celý život venuje ústavnému právu a svetovým ústavným systémom? Je pochopiteľné, že ak by som sa mal o niečo uchádzať, bude to post ústavného sudcu a nie post ministra pôdohospodárstva. Ale zároveň musím povedať, že cesta k tomu je zložitá. Kandidátov na ústavných sudcov volí parlament a ešte ich schvaľuje prezident.

Čo, ako vidíme pri súčasnej kríze, nezaručuje úspech.

V súčasnej situácii sú oba tieto predpoklady otázne. Jedna vec je, čo si myslím, že by som vedel dobre robiť. Druhá, či by som mal teoreticky šancu to robiť.

Ako by sa mala vyriešiť kríza okolo vymenovania ústavných sudcov?

Teraz sme v zbytočne komplikovanej situácii. Napísať riešenia za akademickým stolom je jednoduché, ale oveľa ťažšie je ich presadiť. Nemá význam hovoriť o zmene systému, to je politicky nepriechodné, riešiť treba to, čo je na stole. Na moje veľké prekvapenie Ústavný súd opätovne prijal sťažnosti nevymenovaných kandidátov. Veľmi som sa počudoval nad tým, že prezident, ako jedna strana sporu, o týchto sťažnostiach ani nebol informovaný a nedostal priestor na vyjadrenie. To je jednoznačné porušenie rokovacieho a spravovacieho poriadku Ústavného súdu.

A čo teraz? Treba čakať, kým súd o sťažnostiach rozhodne?

Musíme vyčkať. Potom sa dostaneme k druhému kroku, a tam teraz vidíme len dve cesty. Buď prezident bude prinútený, aby menoval niektorých zo zvolených kandidátov, alebo parlament bude voliť iných.

Na ktorú tú cestu by ste si stavili vy? Ako to dopadne?

Neviem, čo bude. Úprimne, čítajúc viacero rozhodnutí Ústavného súdu z minulosti, obávam sa, že dôjde k tomu, že prezident bude prinútený vymenovať niekoho zo zvolených kandidátov. Hovorím, že sa toho obávam, lebo nie je tajné, že mám na tento problém dlhodobo iný názor ako právnici zo strany Smer.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie