Z ekonomických migrantov urobili politici nadávku, no budeme ich tu potrebovať

Európa starne a bude potrebovať čoraz viac migrantov. Slovensko pritom nie je výnimkou, a to ani napriek tomu, že pre útoky niektorých politikov sa slovo migrant stáva nadávkou, a o to viac spojenie ekonomický migrant.

Slovensko pritom z hľadiska demografických prognóz a nedostatku ľudí patrí k najohrozenejším krajinám v rámci Európskej únie.

Aj o tom píšu Vladimír Baláž a Katarína Karasová v najnovšej publikácii Inštitútu pre verejné otázky Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci. Okrem nich do publikácie prispeli aj ďalší odborníci.

Ide o sumár viacerých pohľadov na tému zahraničnej migrácie a utečencov, ktorá je u nás stále skôr vnímaná negatívne. Slovensko pritom bude patriť ku krajinám odkázaným na pomoc cudzincov. Budú to musieť byť ekonomickí migranti, ktorí vyplnia prázdne miesta na našom trhu.

Už dnes ich u nás pritom pracuje 27-tisíc.

Počet cudzincov na Slovensku

Národ dôchodcov

Silné ročníky z minulosti dnes žiadajú o dôchodok a na ich miesta prichádzajú slabé ročníky z rokov 1992 až 1995, keď sa u nás rodilo menej detí.

Ako varujú Baláž s Karasovou, pokiaľ sa zásadným spôsobom nezvýši pôrodnosť, Slovensko do roku 2060 príde o viac ako tretinu obyvateľstva v produktívnom veku. „Medzinárodná migrácia je jednou z najväčších výziev pre budúcu ekonomickú a sociálnu stabilitu Slovenska,“ píšu.

Znamená to, že ešte viac budeme odkázaní v budúcnosti na pomoc zvonka. Na to, aby ľudia z iných krajín prišli k nám pracovať a vyplniť tak prázdne miesta na pracovnom trhu.

Prečítajte si

Zo Slovenska utieklo milión emigrantov, teraz má problém prijať 785 utečencov

Ako ich presvedčíme, že môžu prísť

Aby sa tu však títo ekonomickí migranti cítili dobre, musí ich prijať naša spoločnosť. A to bude po šírení strachu, ktorým živili predvolebnú kampaň slovenskí politici, veľmi ťažké. Ich protiimigračné útoky sa im teda čoskoro vypomstia. Budú musieť otočiť a začať vysvetľovať, prečo môže byť migrácia prínosom, vravia experti.

„Sú výskumy o tom, že migranti sa cítia v krajine dobre vtedy, keď ich začnú susedia zdraviť na ulici a spoznávať ich. Vtedy je dobrá integrácia, keď sa toto podarí. Ak ich budú ostatní obyvatelia odmietať a nebudú sa s nimi spoznávať, nebudú s nimi vytvárať vzťahy, tak sa integrácia nikdy nepodarí,“ vysvetľuje ďalšia spoluautorka knihy Elena Gallová Kriglerová.

Potom budú mať migranti nízke sebavedomie, nebudú mať nikdy pocit, že do tejto krajiny patria, a bude pre nich ťažké sa zaradiť.

Pätnásťročných posadia k druhákom, lebo nevedia po slovensky

Na Slovensku štát navyše migrantom takmer nepomáha, hovorí Gallová Kriglerová.

Ako príklad používa autorka Nórsko, kde majú samosprávy vytvorené presné mechanizmy, čo sa má s migrantmi diať, keď k nim prídu – ako budú navštevovať jazykové kurzy, ako bude štát pracovať s ich rodinami a ako ich deti budú chodiť do školy.

U nás je bežné, že pätnásťročné deti migrantov sedia v triede s druhákmi, pretože nevedia jazyk. Učiteľky z týchto tried sú potom často bezradné a nevedia, čo s nimi robiť.

Prečítajte si

V Nórsku sledovala, ako žijú utečenci: Nóri si ich naozaj berú domov

Gallová Kriglerová preto dodáva, že nie je dôležité len to, aby štát vytvoril podmienky na prácu a bývanie pre migrantov, ale politici musia otočiť diskurz. Ľudia by potom migrantov prijímali ochotnejšie, pretože už dnes ak niekto nejakého spozná, tak zistí, že vlastne je fajn, no stále si myslia, že tí ostatní sú nepriatelia. „Ak by politici povedali, že sa to zvládne a že sú to ľudia ako my, bolo by to pre obe strany ľahšie.“

Do publikácie prispeli aj Zuzana Bargerová, Martina Sekulová, Alena H. Chudžíková a Grigorij Mesežnikov.