Denník N

Kto sú slovenskí potomkovia Masaryka a kde sa vzala fáma, že je synom Františka Jozefa?

Tomᚹ Garrigue Masaryk so slovenskými vápenkármi. Foto – TASR
Tomᚹ Garrigue Masaryk so slovenskými vápenkármi. Foto – TASR

Senzačná hypotéza, že skutočným otcom prvého prezidenta je habsburský panovník, hnevá Masarykových slovenských potomkov. Sami sa skôr snažia o to, aby sa za prezidentovo rodisko uznala slovenská dedina Kopčany.

„Robia z nej obyčajnú fľandru,“ povie rozhorčene vinár Alojz Masaryk. Sedíme v zadnej časti jeho obchodu, vo vínnej pivnici pod klenbovitým stropom v jednom zo skalických domov. Len asi desať kilometrov odtiaľto, v slovenskej dedine Kopčany, sa mal podľa záhoráckej legendy narodiť prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

Hovoríme o Masarykovej matke Terézii Kropáčkovej, panskej kuchárke z moravských Hustopečí. Vinára Alojza Masaryka nahnevala nedávna reportáž Českej televízie, ktorá špekulovala, kto je skutočným Masarykovým otcom. Či Slovák, kopčiansky rodák a chudobný kočiš Jozef Maszárik, alebo cisár a vládca habsburskej monarchie František Jozef I.

Je to šokujúca hypotéza, ktorá by de facto znamenala, že nemanželský a neuznaný syn pomáhal rúcať mocnú ríšu svojho otca. Ale čo je na tejto historke pravdivé? A kde sa vlastne vzala?

Legenda o cisárskom otcovi

„Tvrdenie, že by Masaryk mohol byť synom cisára, nie je vôbec nové, akurát ho najnovšie sugestívne podporila kniha Davida Glocknera Cisárov prezident,“ vysvetľuje slovenský historik Roman Holec, ktorý sa zaoberá dejinami 19. a začiatku 20. storočia.

Glockner a ďalší autori svoje závery stavajú na domnienkach, náhodách a špekuláciách, ktoré majú spolu vytvoriť mozaiku o senzačnom vzťahu cisára pána a prezidenta osloboditeľa. Tak napríklad – hneď na úvod spochybňujú, že by si vo svete zvykov a tradícií 19. storočia mohla panská kuchárka Terézia Kropáčková, pôvodom Nemka z Hustopečí z nepomerne vyššej sociálnej vrstvy, len tak zobrať chudobného slovenského kočiša.

Terézia Masaryková s dvoma synmi: Tomáš stojí uprostred, Ludvík sedí vľavo. Zdroj - Museum Hustopeče
Terézia Masaryková s dvoma synmi: Tomáš stojí uprostred, Ludvík sedí vpravo. Zdroj – Museum Hustopeče

Upozorňujú, že Kropáčková bola o desať rokov staršia, a navyše si Jozefa v roku 1849 brala už ako tehotná. Prvý československý prezident sa narodil 7. marca 1850 a zapísaný bol do matriky v moravskom Hodoníne. Dodnes sa však traduje, že v skutočnosti sa narodil v neďalekých Kopčanoch, ktoré dnes ležia na Slovensku. V tom čase však išlo o jednu ríšu.

Kropáčková pred svadbou pravdepodobne pracovala ako kuchárka na habsburskom zámku v Hodoníne, ktorý patril cisárskej rodine. Keď si Jozefa brala, mala už 36 rokov. Podľa Glocknera sa v čase Masarykovho počatia, na začiatku leta 1849, v Hodoníne zdržiaval aj mladučký cisár František Jozef, lebo sa tu formovalo vojsko, ktoré malo zasiahnuť proti odbojným Maďarom. Revolúcia z roku 1848 nebola v Uhorsku ešte stále potlačená.

Glockner však dôkaz, že by tam cisár naozaj bol, nemá. Z historických dokumentov vieme len to, že cisár Hodonínom prešiel 3. augusta. Hlavným Glocknerovým dôkazom však má byť údajný zápis z cisárovho denníka, ktorý má hovoriť: „Kropatschek, erledigt.“ Teda Kropáčková, vybavené. Glockner z tohto zápisu usudzuje, že pod „vybavením“ sa myslel sobáš Terézie Kropáčkovej s kočišom Jozefom Maszárikom, ktorý mal do budúcnosti zahladiť stopy po nemanželskom cisárovom dieťati.

Problémom však je, že relevantní historici spochybňujú, že by takýto zápis v nejakom cisárovom denníku existoval. Jeho originalitu nevie dokázať ani Glockner. A k tomu všetkému – naozaj by si devätnásťročný cisár vybral ako svoju milenku tridsaťšesťročnú kuchárku?

Tomᚹ Garrigue Masaryk. Foto - TASR
Tomáš Garrigue Masaryk. Foto – TASR

Masaryk, na pol Slovák

„Jediný nepriamy dôkaz, ktorý autor uvádza, nikto v origináli nevidel a nikto ani nevie, kde sa v skutočnosti nachádza,“ kritizuje Glocknerovu hypotézu historik Roman Holec. „Rovnako spôsob zápisu o tom, že by prípad Kropáčkovej mal byť vybavený, vzbudzuje vážne pochybnosti o jeho pravosti.“

Historik za dôkaz nepovažuje ani to, že sa František Jozef možno v lete 1849 pohyboval v okolí Hodonína. „Možno by to časovo aj sedelo, keby už spomínaný zápis nevzbudzoval podozrenie, že ide o nešikovné falzum. Cisár mal úplne iné možnosti a nakoniec i starosti, ako tráviť chvíle radosti s obyčajnou kuchárkou,“ dodáva Holec.

Ďalšie argumenty zástancov hypotézy, že Masaryk bol v skutočnosti cisárovým synom, sú už naozaj len nepriame. Napríklad pripomínajú, že prvý prezident sa veľmi nepodobal na svojich dvoch bratov a bol aj výrazne inteligentnejší ako oni. Ale je to naozaj také neobvyklé?

Sám Masaryk priznáva, že sa ich cesty rozišli. „My, traja bratia, sme sa mali veľmi radi, ale môj pomer ku každému bol iný,“ rozprával spisovateľovi Karlovi Čapkovi, ktorý o prezidentovi napísal knihu Hovory s TGM.

„Martina, vekom prostredného, som mal nielen rád, ale ctil som ho. Bol milý, dôverčivý, bez falše, nenáročný. Najmladšieho Ludvíka som dosť komandoval a používal ako poslíčka a tak. Bratia mi neboli kamarátmi, šli sme každý po svojom. Kamarátov som mal medzi staršími chlapcami. Býval som rád v spoločnosti starších a počúval ich.“

A ešte jeden argument podporovateľov Glocknerovej hypotézy. Masaryka v roku 1869 vylúčili z nemeckého gymnázia v Brne. Riaditeľ školy si ho pozval na koberček a vyčítal mu údajné nemravné správanie – Masaryk sa totiž po prvý raz zaľúbil a stretával sa so svojou milou na ulici. Masaryka riaditeľove výčitky tak rozhnevali, že sa na riaditeľa zahnal kutáčom.

Video: Prezident Masaryk na dobových záberoch

Po tomto incidente ho vylúčili nielen z brnianskeho gymnázia, ale zo všetkých rakúskych stredných škôl. Veľmi krátko nato ho však prijali na akademické gymnázium vo Viedni, mimoriadne prestížnu školu. Priaznivci myšlienky, že Masarykovi v živote pomáhal jeho skutočný otec, teda cisár František Jozef, sa preto pýtajú: Bolo by to možné, ak by nad sebou nemal nejakú mocnú ochrannú ruku?

„Iste, množstvo šťastných náhod v Masarykovom živote vyvoláva otázniky, ale treba vidieť, že Masaryk sa musel neraz v živote aj ťažko pretĺkať a najmä počas pobytu vo Viedni a pred odchodom do Prahy mal starostí vyše hlavy,“ hovorí Holec. „Tieto dohady neobstoja ani ako nepriame dôkazy.“

Napriek tomu historik pripúšťa, že po pôvode prvého prezidenta je relevantné pátrať. No verzii, že je Masarykovým otcom cisár František Jozef, neverí.

„Vo všeobecnosti možno spochybniť otcovstvo Masarykovho úradného otca, pretože vzťah medzi nevzdelaným a hrubým slovenským kočišom a oveľa kultivovanejšou moravskou Nemkou, navyše podstatne staršou, bol nerovný a vyvoláva oprávnené dohady o zinscenovaní tohto páru. Pripúšťa sa, že Masarykovým otcom mohol byť pokojne niekto z rodiny panstva, kde Masarykova matka pracovala. Nič viac, nič menej.“

Pátranie po prezidentovej DNA

Slovenskí nasledovníci Masarykovcov, medzi ktorých sa ráta nielen skalická vinárska rodina Alojza Masaryka, ale aj priamejší potomok tejto línie, invalidný dôchodca Tomáš Masaryk z Lučenca, majú o pôvode svojho slávneho predka jasno. Odmietajú, že by prezidentovým otcom mohol byť František Jozef, a hovoria, že na to neexistuje jediný dôkaz.

Veď aj sám Masaryk sa hlásil k svojmu otcovi. „Otec bol Slovákom z Kopčian, narodil sa ako nevoľník a nevoľníkom aj zostal,“ hovoril prezident spisovateľovi Čapkovi. „Vedľa matky mal na mňa málo pozitívneho vplyvu. Bol nadaný od prírody, ale do školy nechodil. V Kopčanoch sa naučil len tak-tak čítať, aj to sa učil u starej ženy, vdovy po vojakovi, ktorej obec dala takúto funkciu. Škola tam totiž nebola. Za trochu toho čítania jej deti museli kopať zemiaky.“

Česká televízia sa rozhodla dohady o Masarykovom pôvode raz a navždy ukončiť experimentom s testom DNA. Biologický materiál prvého prezidenta získali z hodonínskeho múzea, kde majú chemicky nikdy nečistené Masarykovo šatstvo. Vzorku DNA slovenskej línie Masarykovcov im dal priamy prezidentov potomok, Tomáš Masaryk z Lučenca.

Lučenčan Tomáš Masaryk. Foto N - Daniel Vražda
Lučenčan Tomáš Masaryk. Foto N – Daniel Vražda

Ak sa medzi nimi nájde zhoda, špekulácia o cisárovi Františkovi Jozefovi bude raz a navždy vylúčená.

Lučenčan Tomáš Masaryk je Slovák, ale považuje sa stále za Čechoslováka. Zdôrazňuje, že sa narodil v Československu. Za socializmu verejne nehovoril, že je z rodu prezidenta Masaryka, pretože by sa tak rovno verejne prehlásil za jedného z pokračovateľov prvej demokratickej, ale pre komunistov „buržoáznej a vykorisťovateľskej“ republiky.

„Aby sme boli v obraze. Môjho prastarkého otec bol brat otca prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Spochybňovanie otcovstva je blbosť,“ hovorí rázne Lučenčan, ktorý zatiaľ nechce oficiálne zverejniť výsledky experimentu. Česká televízia by ich mala prezradiť v januári.

Tomáš Masaryk, 52-ročný invalid z Mikušoviec pri Lučenci, robil naposledy v magnezitke v Lovinobani. Priestrannú obývačku má vyloženú obrazmi „tatíčka“ Masaryka. „Gény v rodine sú masarykovské, nie Ferenc Jožka,“ hovorí. DNA pre experiment Českej televízie si dal zobrať preto, aby sa to raz a navždy dokázalo, a o ikone rodu sa tak už nebude hovoriť ako o ľavobočkovi. „Viem, že je to hlúposť, lebo línia nepustí,“ dodáva presvedčivo.

Táto vetva Masarykovcov pochádza zo Záhoria, podobne ako rodina vinára Alojza Masaryka. Na juh stredného Slovenska prišli až v 30. rokoch 20. storočia. Starký Tomáša Masaryka bol lesník. Začínal na východnom Slovensku, ale dva roky po vojne sa presťahoval na stredné.

„Janko Masaryk bol vtedy ministrom zahraničných vecí. Za jeho éry pracoval v kancelárii prezidenta aj starkého brat Imro. Starký ho poprosil, aby ho preložili, lebo na východe bola chudoba,“ hovorí Tomáš Masaryk.

Starý otec Lučenčana Tomáša Masaryka bol v roku 1948 Janovi Masarykovi na pohrebe. Tam mu pošepkali, že jeho smrť nebola samovražda, ale že ho zavraždili Rusi. „Povedali mu, že mal omietku za nechtami, ako sa držal. Vždy mi prízvukoval, že to nebola samovražda.“

Vo vínnej pivnici u Masaryka

Skalický vinár Alojz Masaryk dodnes presne nevie, ako je s prvým československým prezidentom spojený. Nechal si spraviť rodokmeň, no pre chýbajúce dokumenty nemá zmapované 20. storočie. O tom, že je pokračovateľom rodu Tomáša Garrigua Masaryka, však nepochybuje, lebo on sám pochádza z Radimova, zo susednej záhoráckej dediny, odkiaľ pôvodne pochádza rod Masarykovho otca Jozefa.

Vinár Alojz Masaryk. foto N - Tomáš Benedikovič
Vinár Alojz Masaryk. foto N – Tomáš Benedikovič

„Zaručene sme rodina,“ hovorí tvrdým nárečím. Pred dvadsiatimi rokmi si v regióne založil rodinnú firmu a dnes patrí k najznámejším vinárom na Záhorí. Hospodári na desiatich hektároch. Masaryk by si rád dal prezidentovu podobizeň aj na etikety svojho vína, grafické návrhy už má pripravené. Masarykovi priami potomkovia mu to však nechcú povoliť. Prezident mal šesť detí, jeho pravnuci a prapravnuci žijú v Česku aj v Spojených štátoch.

Už takmer 70-ročný vinár Alojz Masaryk tvrdí, že sa v Česku bránia priznať, že skutočným rodiskom prezidenta sú slovenské Kopčany. On je o tom  presvedčený. „Stopercentne. Všetci to vedia, nie je to tak veľa rokov a v rodinách sa to hovorí,“ vysvetľuje Alojz Masaryk, ktorý nechal na jednom z domov v Kopčanoch inštalovať aj pamätnú dosku, ktorá pripomína, že sa prvý československý prezident narodil tam.

Dokázať, že Masaryk sa v skutočnosti narodil na Slovensku, sa vo svojej knihe T. G. Masaryk a kopčianska legenda pokúsil lokálny bádateľ Jozef Michaláč. Vo svojej knihe spochybňuje zápis z hodonínskej matriky z marca (března) 1850, kde sa hovorí: „Nar. 7. bř. křest 8. břez. Dům č. 121. Křtil: Simon Swoboda, Kooperator. Dítě: Thomas Johann Massařík. Otec: Josef Massařík. Matka: Theresia Tochter nach Joseph Kropacžek.“

Michaláč špekuluje, že manželia, ktorí sa vzali v auguste, dostali deputátny byt v dome číslo 121, ktorý sa v zápise z matriky spomína, určite až po svadbe a museli ho najprv zariadiť. Dovtedy podľa neho veľmi pravdepodobne bývali v Kopčanoch, kde Masarykov otec Jozef pracoval ako kočiš v miestnom cisárskom žrebčíne. Neskôr ho preložili na cisárske majetky do Hodonína, kde Terézia robila kuchárku.

Michaláč sa opiera najmä o spomienky kopčianskych obyvateľov, datované do prvej polovice 20. storočia. Jednou z najdôležitejších je výpoveď Márie Pindovej, ktorú v Kopčanoch nahral režisér a fotograf Karol Plicka a v roku 1937 vyšla v Lidových novinách.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Kopčany. foto N – Tomáš Benedikovič

Pindová bola dcéra Jána Damborského, Masarykovho kamaráta z detstva. „Múj tatíček dicky mne vyprávjali v jejich starobe, mne a mojim detom: Deti moje, to vám kladu na srce, enem si to nedajte od sebja odebrat, keby nekdo rékel, že pán prezident není rodák z Kopčan. On je narodený v tej chalupe pri Rešici (to je tá voda, co teče odkácik z vrchú) a ne v Hodoníne, jak ríkajú Moraváci,“ prepisuje Plicka Pindovej slová v nárečí.

„Narodil sa v tej chalupe, kde bývá fčil Matej Masárik, on býva vzadu, ale pán prezident narodil sa v prednej izbe. Ked by neco takého došlo a nevjedelo sa, kde sú papíre, tak já aj pan prezident máme rodné listy na holíčskej fary, aby ste vedeli. Proto já si to fčil pri sebje držím, aj z mojima detma, že oni sú z Kopčan rodák, aj vím, z kerej chalupy.“

O niekoľko rokov nato, krátko po druhej svetovej vojne, do kopčianskej obecnej kroniky zaznamenali aj ďalších svedkov, ktorí na základe rozprávania vo svojich rodinách odprisahali, že Masaryk sa narodil v Kopčanoch.

„Kopčaňáci ako dobrí patrioté musia do obecnej kroniky uviesť okolnosť, že prezident Masaryk narodil sa v Kopčanoch práve v tom čase, keď jeho otec bol preložený do Hodonína, a tak už prihlásil práve narodeného syna tam do matriky. Túto okolnosť dotvrdzovala zanechaná rodina Masarykovcov kopčanských, bratranec Matej Masaryk Gorala, ako aj seriózni občania Michal Dubecký, rychtár obce, Hanzalík-Prítrský, roľník, býval naproti, a ďalší.“

Jasný listinný dôkaz o tom, že by sa Masaryk naozaj narodil v Kopčanoch, však chýba. Preto stále väčšina historikov ako jeho rodisko uvádza moravský Hodonín.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie