Denník N

Newsfilter dňa: Procházku zomlel politický život viac, ako si zaslúžil

Radoslav Procházka. Foto N – Tomáš Benedikovič
Radoslav Procházka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Neúspech Radoslava Procházku na súde v Luxemburgu, Ficov prejav v Štrasburgu a Katrincov útok na Danka.

Newsfilter (komentované správy dňa, tipy na čítanie, citát a FB príspevok dňa) pripravuje Radovan Choleva, ktorý radil viacerým slovenským politikom.

Procházka nebude sudcom v Luxemburgu

Radoslav Procházka (44) po spackanej politickej kariére utrpel ďalšiu porážku. Neobsadí prestížnu funkciu sudcu v Luxemburgu s mesačným zárobkom 20-tisíc eur. S príplatkami mohol ročne dostávať vyše 310-tisíc eur. Ide o jedno z najlepšie platených miest v Európskej únii.

Podľa informácií Denníka N ho v poradnom výbore Rady EÚ definitívne odmietli.

Neúspešne sa uchádzal o post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ, ktorý by zastával šesť rokov. Procházku pred niekoľkými týždňami vypočul poradný výbor Súdneho dvora, ktorý podľa neoficiálnych informácií nepresvedčil. Čo ho definitívne odpísalo, zatiaľ nie je známe.

Procházka pre portál hnonline.sk reagoval, že dôvody odmietnutia nepozná a ani po nich nebude pátrať, ďalší postup necháva na vládu. „Celá táto moja situácia, ktorá sa začala výsledkom volieb, je niečo, čo v mojom živote muselo prísť, som rád, že to prišlo, a vyjdem z toho silnejší, ako som bol predtým. Všetkým, ktorí mi držali palce, a mňa samého prekvapilo, koľko tých ľudí bolo, ďakujem,“ uviedol bývalý líder Siete.

Slovensko teraz bude musieť prísť s novým kandidátom. Procházku vybrala v tajnom hlasovaní súdna rada, ktorá vo svojom stanovisku napísala, že výber u nás bol férový a transparentný a keďže konečný výber sudcov v Luxemburgu je neverejný, je ťažké vyjadriť sa k jeho činnosti.

Na neúspechu Radoslava Procházku sa už vyšpinil každý, kto si v tej chvíli myslel, aké je to cool. Nie je. Je to osobná tragédia človeka, ktorému život udelil tú najtvrdšiu lekciu. No nie je to len osobný neúspech Procházku, lež celej krajiny, ktorá v očiach európskych inštitúcií poslala za sudcu najprv človeka, ktorý nevie po francúzsky, a následne človeka s pochybnou politickou minulosťou. Zodpovednosť nesie Slovenská advokátska komora, Súdna rada SR aj vláda Roberta Fica. Tie prvé dve inštitúcie tým jasne dokázali, že sú iba slúžkami tej tretej. Toto zistenie je na celom prípade smutnejšie ako Procházkov politický príbeh.

Hodnotenie (nielen) za rok 2016:

Radoslav Procházka začínal v politike ako najtalentovanejší právnik svojej generácie (výrok Daniela Lipšica). Autor môže z osobnej skúsenosti doplniť, že to bol aj jeden z najinteligentnejších politikov, akí sa vo verejnom priestore pohybujú. A aby bola trojica superlatívov kompletná, v čase, keď bol ústavným právnikom, bol aj jedným z najobľúbenejších respondentov pre novinárov. Predpoklady na vstup do politiky mal teda ideálne, a preto ho Lipšic v roku 2010 presadil na kandidátku KDH. Už počas Radičovej vlády v parlamente vyčnieval o dve hlavy nad ostatnými poslancami, no prejavoval už aj prvé známky autonómnosti (napr. nehlasoval s koalíciou pri novele zákona o dvojitom občianstve). Keď sa SaS rozhodla nepodporiť tzv. euroval, Procházka bol jedným z najhlasnejších obhajcov Európskej únie, čo už vtedy nebolo veľmi populárne.

Po páde Radičovej vlády a uskutočnení Lipšicovho sna založiť si vlastnú politickú stranu nastal v politickom živote Procházku prvý zvrat – rozhodol sa neodísť z KDH spolu s Lipšicom ako jeho dvojka. Ťažko povedať, ako by dnes vyzerali kariéry oboch týchto politikov, keby sa tak stalo, no z pohľadu premiérskych ambícií oboch týchto pánov bol tento krok pochopiteľný. Namiesto toho sa Procházka rozhodol kandidovať na post prezidenta, čo bol druhý zásadný zvrat v jeho kariére. Ťažko povedať, do akej miery sa naozaj chcel stať hlavou štátu bez významnejších kompetencií a do akej miery to bola investícia do jeho politickej budúcnosti, no volebná kampaň, ako aj samotný výsledok mu naakumulovali taký veľký politický kapitál, že založenie vlastnej politickej strany bola dejinná nevyhnutnosť.

Hneď po založení strany a prvých vysokých číslach v prieskumoch prišiel tvrdý a neférový útok zo strany Matoviča, ktorý si ho nahral ešte v čase, keď boli kamaráti. Pribrzdil sa tak jeho politický rozlet a Procházka bol prvýkrát konfrontovaný so situáciou, keď mu niečo nevychádzalo podľa jeho plánov. Už nikdy sa nedostal do psychickej pohody, v akej sa nachádzal predtým, čo sa v jeho prípade ukázalo ako kľúčové. Aj po tomto nešťastnom incidente sa však pomaly štveral k pozícii jasnej opozičnej alternatívy Smeru, čo mu prekazil až známy Ples Spišiakov, na ktorom v podnapitom stave otvorene a arogantne (ľudia si to zaslúžia“) pripustil koalíciu so Smerom. Bolo to necelé dva mesiace pred voľbami, odkedy sa už celá komunikácia Siete točila len okolo toho, či ľudia vo voľbách uveria, že to nemyslel vážne. Neuverili.

Z politického príbehu Procházku vyplýva niekoľko zásadných ponaučení pre ľudí, ktorí sa chystajú vstúpiť do politiky: 1. Politika je tá najšpinavšia aréna, v ktorej prežijú iba psychicky najodolnejší jedinci. 2. Ani keď disponujete všetkými vlastnosťami potenciálneho premiéra (bez poradia: výzor, charizma, rétorika, inteligencia, kariéra, vedomosti, drive, výdrž), nemusí to stačiť, ak má časť vašej osobnosti problém s hovorením pravdy a s medziľudskými vzťahmi. 3. Politický život nie je spravodlivý, a aj keď okrem slabého dohodnutia koaličných rámcov v podstate nič zlé neurobíte (kto si ešte aj dnes myslí, že bola nejaká iná alternatíva, nech hodí ktorýmkoľvek Kollárovým statusom), môže vás zomlieť nespravodlivejšie, ako ste si zaslúžili.

Procházkovi už treba len zaželať, aby svoj výnimočný talent zúročil v advokácii, do ktorej sa vracia. Pre neho, aj pre Slovensko to bude len dobre.

Fico považuje Európsku úniu za najlepšiu vec, ktorá však stratila podporu občanov

Premiér Robert Fico vo svojom prejave zhodnotil slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa končí v decembri. Pred takmer prázdnou sálou Európskeho parlamentu v Štrasburgu rečnil bez vulgarizmov na adresu novinárov či populistických útokov proti migrantom. Európsku úniu hodnotil ako najlepšiu vec, ktorá však stratila podporu občanov, a treba s tým niečo urobiť. Kritizoval populistické referendá, ako mali Briti o brexite, či nedávne v Taliansku.

„Chcem vyzvať lídrov, aby prestali riešiť domácu agendu útokmi na úkor nás všetkých tu v Európe,“ povedal Fico.

Postavím otázku, ktorá sa môže stať realitou. Ak napríklad americká administratíva zmení názor na sankcie voči Ruskej federácii, ako budeme kopírovať tento postoj. Tam sa ukáže, či sme, alebo nie sme v týchto názoroch suverénni,“ povedal Robert Fico. Sám pritom dlhodobo volá po zrušení západných sankcií proti Rusku.

Slovenské predsedníctvo podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera dalo zo seba to najlepšie, čo mohlo. Svoj prejav, ktorý nasledoval po tom Ficovom, však náhle ukončil s tým, že ho pošle písomne neprítomným europoslancom, ktorí nepovažovali vystúpenie Roberta Fica za hodné prítomnosti.

Roberta Fica europoslanci kritizujú za domáce kauzy aj za jeho postoj k utečencom. „Vaše predsedníctvo je spojené s množstvom škandálov, veci sa musia vyjasniť,“ povedala Beatrix von Storch z nemeckej populistickej strany Alternatíva pre Nemecko. Fica kritizovala aj Mara Bizzottová z talianskej populistickej Ligy severu.

Vulgárnosť mnohých bojovníkov proti politickej korektnosti nie je program. Ich rozosievanie hnevu a nenávisti je hriechom. Za nespokojnosť ľudí nemôže umiernený a slušný slovník, ale chabé výsledky, ale ani chabé výsledky nemôžu ospravedlniť politické hulvátstvo,“ vyhlásil v Berlíne počas príhovoru v Nadácii Konráda Adenauera prezident Andrej Kiska.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie