Kaczynski mal dobrý rok, presadil skoro všetko, nezastavili ho protesty ani Únia

„Situácia v Poľsku sa dnes veľmi blíži k situácii v roku 1981,“ povedal líder protivládnych protestov Matesz Kijowski pre PAP pred utorkovým demonštráciami.

Tie sa uskutočnili práve 13. decembra, čo je v Poľsku veľký deň. Presne pred 35 rokmi vyhlásila komunistická vláda výnimočný stav, poslala do ulíc tanky a potlačila demokratické hnutie. Zahynuli desiatky ľudí, tisícky skončili vo väzení.

Protesty proti súčasnej vláde sa konali v 81 poľských a 27 zahraničných mestách, na najväčší protest vo Varšave prišlo podľa demonštrantov 30-tisíc, podľa polície 5-tisíc ľudí. Podporil ich aj bývalý líder Solidarity Lech Walesa či lídri dvoch najväčších opozičných strán.

„To prirovnanie môže byť prehnané v tom zmysle, že nemáme na uliciach krv ani politických väzňov. No veľa elementov z toho obdobia sa objavuje aj teraz,“ dodal Kijowski pre PaP. Aktivisti hovoria, že vláda obmedzuje slobodu v krajine, a spolu s opozíciou v otvorenom liste vyzývali na občiansku neposlušnosť voči štátu.

Spokojný predseda

Jaroslaw Kaczynski, predseda strany Právo a spravodlivosť, ktorý je formálne len obyčajným poslancom v Sejme, no reálne najmocnejším mužom v krajine, sa len pousmial. „Je to fraška,“ povedal pre Trojku. V utorok sa uskutočnila vo Varšave aj provládna demonštrácia.

Jaroslaw Kaczynski môže byť po roku od volieb spokojný. Napriek protestom presadila jeho strana všetko, čo chcela. Ustúpiť ju donútili iba poľské ženy, ktoré na jeseň v čiernom protestovali proti úplnému zákazu potratov, od čoho napokon parlament upustil. V tomto prípade však nešlo o iniciatívu vlády, no poslanci sa k nej pridali.

Poľskú vládu inak nedokázala zastaviť slabá opozícia, demonštranti ani Európska únia. Presne včera sa tretíkrát na pôde Európskeho parlamentu malo preberať ohrozenie demokracie v Poľsku. Zatiaľ bez väčších výsledkov. Európska komisia zasa hrozila spustiť voči Poľsku procedúru, ktorá by mohla reálne zablokovať napríklad hlasovacie práva krajiny. To sa však zrejme nestane.

„Poľský spojenec Maďarsko by zablokovalo akúkoľvek akciu a Nemecko a iné veľké krajiny nie sú ochotné zakročiť zo strachu, že nedosiahnu nič, len zhoršenie vzťahov s Varšavou,“ napísal v novembri britský Financial Times.

Výzvy Európskej komisie, aby vyriešili spor o ústavný súd, poľská vláda ignoruje. „Chceme svoje problémy vyriešiť sami. Vo Varšave nie je nik, kto by počúval, čo hovorí Európska komisia,“ povedal pre denník nemenovaný poľský diplomat.

Ovládne ústavný súd

Poľskej vláde významne pomohol aj vývoj udalostí v zahraničí. Kazcynského posilnil brexit a zvolenie Trumpa, aj vďaka tomu pre Brusel Poľsko momentálne nie je téma číslo jeden. Navyše súčasný americký prezident Barack Obama bol kritikom novej poľskej vlády a trúfol si na to upozorniť aj počas samitu NATO vo Varšave.

Namiesto neho však nabudúce príde Donald Trump, a aj keď sa v Poľsku môžu obávať jeho mäkkého postoja k Rusku, nečaká sa, že by kritizoval poľskú vládu za obmedzovanie demokracie. „Nestará sa o vnútorné záležitosti iných,“ dodal jeden diplomat podľa Financial Times.

Rok začínala poľská vláda s tým, že sa jej podarilo reálne paralyzovať ústavný súd, čo bola jediná zložka moci, ktorú nemala v rukách. Do konca roka ho ovládne úplne. Momentálne cez parlament prechádza séria zákonov a budúci pondelok sa končí funkčné obdobie súčasnému predsedovi.

Súd v doterajšom zložení aj včera povedal, že ovládnutie verejnoprávnych médií zo začiatku roku je čiastočne proti ústave. Poľská vláda však toto ani mnohé iné rozhodnutia súdu tento rok neakceptovala.

Proti mimovládkam aj demonštrantom

S útokom na demokraciu pokračovala vláda podľa kritikov aj na jeseň. Poľský Sejm v novembri schválil obmedzenia protestov. Doteraz platilo, že kto si prvý obsadí námestie, ten tam môže protestovať. Po novom mali mať prednosť štátne inštitúcie alebo cirkev.

Túto najkritizovanejšiu časť napokon Senát z novely zákona vyhodil. Platí však, že prednostné právo budú mať cyklické protesty ako každomesačný pochod za obete havárie v Smolensku či každoročný Pochod nezávislosti 11. novembra.

Poľská vláda takisto rozmýšľa, čo urobiť s mimovládkami. Premiérka Beata Szydlová tvrdí, že mnohé z nich sú „podriadené politikom z bývalých vlád“.

Navrhuje dať do poriadku ich financovanie z verejných zdrojov. Mala by vzniknúť organizácia, ktorá to bude kontrolovať. Celkovo podľa DW dostávajú ročne od štátu miliardu eur.

Mnohé mimovládky sa však obávajú, že na ne nezostane, pretože sú kritické k vláde. „Mnohé organizácie, ktoré boli za posledné roky úspešné, nikdy nedostanú peniaze pod touto vládou,“ povedala podľa thenews.pl Katarzyna Batko-Tołuć z organizácie Watchdog Poland.

Stále silná podpora

A popritom tento rok vláda schválila dva hlavné sľuby z kampane: každé druhé a ďalšie dieťa v rodine dostane od štátu až do 18 rokov 112 eur mesačne, a opätovne sa zníži vek odchodu do dôchodku na 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy.

Obe veci ľudia jasne podporujú. Podľa opozície si vláda len kupuje hlasy. Ide o drahé programy, vyjdú na vyše 30 miliárd zlotých ročne (6,7 miliardy eur). Vláda tvrdí, že to naplní budúci ekonomický rast krajiny, na ktorom začne robiť.

Aj vďaka tomu má poľská vláda po roku rovnakú podporu, akú mala počas volieb. V decembri by ju podľa CSOB volilo 36 percent voličov. Je to viac, ako majú dve najsilnejšie opozičné strany Občianska platforma a Nowoczesna dohromady.