Denník N

Z tohto večera môže byť nový silný album Mariána Vargu

V decembri 2016. Foto N – Tomáš Benedikovič
V decembri 2016. Foto N – Tomáš Benedikovič

Oslava okrúhlych narodením sa nemusí robiť okázalo, ani presne na deň jubilea. Dôležitejšie je, keď zastihne hlavného hrdinu, jeho kolegov a priateľov vo forme.

V Slovenskom rozhlase bola ďalšia várka vianočných koncertov, vo filharmónii znel Chopin, na štadióne Ondreja Nepelu boli IMT Smile, vo Fuge Saténové ruky a Vydrapená bužírka punk systém. To všetko sa konalo v Bratislave počas utorkového večera. My sme sa však vybrali úplne inde.

(Ne)známa hudba

Keď mal 40, pripravili mu večer v Slovenskej filharmónii, k päťdesiatke si dal reunion legendárnej kapely Collegium musicum a na ďalšie jubileum vznikol televízny dokument 60 rokov s Mariánom Vargom.

Najbližšie okrúhle narodeniny má až na konci januára, ale oslavy už sa začali. „Sme vlastne prví gratulanti,“ povedal na úvod koncertu v Pálffyho paláci na Zámockej ulici skladateľ Vladimír Godár, ktorému sa podarilo dramaturgicky pripraviť ďalšie zaujímavé pokračovanie cyklu (Ne)známa hudba.

Skladatelia-priatelia: Vladimír Godár s Mariánom Vargom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Godár s Mariánom Vargom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zneli iba skladby jediného autora, ktorý obvykle hráva sám. Tentoraz nesedel za nástrojom, ale v prednom rade a počúval spolu s ostatnými divákmi. Rovnako ako oni, prvýkrát naživo počul svoje Sláčikové kvarteto č. 3. Zahrala štvorica talentovaných mladých muzikantov Mucha Quartet, ktorá nedávno sprevádzala Ivu Bittovú na albume Slovenské spevy. Zahrali ho výborne, prvá časť Andante risoluto znela naozaj rezolútne, Vivace con fuoco iskrilo až sa na sláčikoch trhalo vlásie. Bolo to skvelé v pochopení Mariánovho štýlu prepájajúceho znalosti klasiky s bigbiťáckym drajvom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor bol spokojný aj s prevedením ďalších diel. Výzvu zmocniť sa jeho klavírneho partu dobre zvládla Xénia Jarová, ktorá zahrala s violončelistom Jozefom Luptákom Elégiu a s jeho kolegom Jánom Slávikom pôsobivú Antifónu. Sugestívne znela aj Smútočná hudba pre tri violončelá a klavír, spolu s Jánom Slávikom a Eugenom Prochácom. A silné momenty sa diali aj v prestávke koncertu. Za klavír sa posadil syn speváčky Evy Šuškovej a začal si vybrnkávať jednoduché melódie. Ako je zrejmé aj z titulnej fotografie článku zachytávajúcej spomínaný moment, Mariána Vargu to pobavilo, pripomenulo mu to jeho detstvo.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na oslave nemohlo chýbať ani Moyzesovo kvarteto. S Mariánom spolupracuje už od dvojalbumu Divergencie a teraz naštudovali dve jeho sláčikové kvartetá. Bolo to dojemné a veľmi osobné, po klaňačke sa starí priatelia aj dlhšie porozprávali.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

A o čom budeme rokovať o rok?

Mariánovi sa v poslednom čase kopia zdravotné problémy a ako hovorila jeho manželka Janka, vôbec nebolo isté, či bude schopný prísť. Nakoniec to vyšlo a bolo evidentné, že mu počúvanie hudby urobilo dobre. Nabilo ho veľkou energiou a podľa vlastných slov cítil, že by opäť po dlhšej pauze zvládol utiahnuť aj celý vlastný koncert za klavírom.

Počas utorkového večera nehral, ale vo svojich skladbách naďalej vedie dialóg so svojimi obľúbenými autormi. A to nielen s hudobníkmi (Prokofiev, Šostakovič, Bartók, Lutoslawski), ale aj so spisovateľmi. A nebolo to len názvom skladby Speak Memory, ktorú nazval rovnako ako kedysi Nabokov svoje pamäti.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bol to výborný večer. Keďže hudobníci hrali dobre a robil sa záznam, mohol by vzniknúť silný nový autorský album Mariána Vargu. A v neposlednom rade to bolo aj historické zadosťučinenie pre autora, ktorý nikdy nepatril do žiadnych oficiálnych skladateľských organizácií.

„Roku 1967 zvolali funkcio­nári Zväzu slovenských sklada­teľov schôdzu, ktorej účelom bolo vyriešenie problému neustále vzrastajúcej popularity bigbítu. Profesor Alexander Moyzes tu vyslovil kardinálnu otázku: A o čom budeme rokovať o rok, keď tu už bigbít nebude?“ napísal v doslove Mariánovej knihy Vladimír Godár. Bigbít nielenže pretrval, ale Marián ho už vo svojich začiatkoch dokázal prepojiť s klasikou. A oba svety spája úplne prirodzene naďalej.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie