Slovenskí žoldnieri: Neprispievajte na humanitárnu pomoc proruskému Donbasu, okrádajú nás aj vás
V čase, keď vláda separatistického Donecka vyhodila českú mimovládku Člověk v tísni, zo Slovenska tam prúdila nekontrolovaná „humanitárna“ pomoc a financie. Prekáža to už aj samotnej diktatúre.
Hoci v obchodoch takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR) je tovaru dosť, ľudia na vidieku a vo frontových oblastiach bývajú často odkázaní na humanitárnu pomoc zo zahraničia. V proruskej diktatúre sú nízke mzdy aj penzie a množstvo obyvateľov vôbec nezarába.
Armáda platí viac ako v civilných povolaniach a slovenskí a českí vojaci, ktorí tam bojujú za Doneckú ľudovú republiku, sú v lepšej situácii, no tiež nemajú veľa. Vo svojej pôvodnej vlasti však majú siete darcov ochotných podporiť ich peniazmi či výzbrojou a zároveň prispievať na ďalšie humanitárne účely v regióne.
Humanitárni pracovníci? Reitman a Farkaš
Niekoľkí z našich legionárov priznávajú, že „na humanitárku“ je bežný spôsob, ako získať rýchle a nikým nekontrolované peniaze. Skúsenosť s tým majú mnohí, ktorí sa na Donbase vystriedali od roku 2014. Naivní Stredoeurópania im posielajú príspevky na donecké deti trpiace hladom, na seniorov či veteránov.
Čo sa ďalej deje s peniazmi, nevie nikto. Organizátori pomoci odmietajú poskytnúť informácie o hospodárení i o prevodoch peňazí na územie republiky, kde bežné bankové spojenie s vonkajším svetom neexistuje.
Jedným z „humanitárnych pracovníkov“ je Mário Reitman, na Slovensku viackrát odsúdený zločinec, ktorý dnes žije a bojuje na východe Ukrajiny. Rád sa chváli fotografiami z rozdávania jedla za peniaze slovenských darcov. Podľa vlastných slov za ne podporuje doneckých vojakov aj civilov. Po overení jednej z takýchto akcií priamo na mieste sa však ukazuje výrazný rozpor medzi množstvom jedla, ktoré mal priniesť, a toho, ktoré mali obyvatelia naozaj prijať. Špecialista z Červeného kríža Eugen Stepanov pôsobiaci priamo v separatistickom regióne spochybňuje i hodnotu takejto pomoci, pretože Reitmanom deklarovanej skupine 150 ľudí by pomohla sotva na tri dni.
Ďalší, kto zo Slovenska organizuje humanitárnu pomoc, je Marián Farkaš. Na Ukrajine nikdy nebojoval, no na Slovensku založil nikým neautorizovanú ambasádu Novoruska. O jej aktivitách nie je skoro nič známe, no Farkaš využíva jej mediálny ohlas na získavanie darcov v rôznych európskych krajinách, a to spôsobom a v rozsahu, o akom sa doneckým separatistom ani nesníva.
Farkaš má niekoľko webových stránok, obchodnú spoločnosť a sieť prijímateľov finančných a materiálnych darov. Tak ako Reitman, ani Farkaš zásadne neskladá účty darcom ani prijímateľom. A aj on prisahá, že na dodávky musí doplácať zo svojho. Pri otázkach na transparentnosť celého procesu len krúti hlavou. Všetko je to vraj o dôvere.
Najprv tvrdí, že do Donecka ani nenosí peniaze a chodia tam len s materiálnou pomocou. No už o niekoľko minút plynulo opisuje, ako nazbierané prostriedky prevádzajú cez účty a finančné transfery ako PayPal a Western Union a pred prechodom hranice do DNR ich v hotovosti vyberajú z ruských bankomatov.
Niektorí slovenskí legionári na Donbase sa sťažujú, že Farkaš okrádal aj ich. Jeden z nich tvrdí, že nikdy nedostal drahú bojovú výbavu, ktorú mu poslal darca práve cez Farkaša. Podobnú skúsenosť má Martin Keprta s prezývkou Sojka, ktorý začal v Donecku žiť s priateľkou a jej dieťaťom. Jeho rodina sa mu pred rokom pokúsila poslať cez Farkašovu organizáciu veci za niekoľko tisíc eur a peniaze. Sojkov kamarát nám podrobne opisoval, ako Farkašovi on osobne odovzdal v januári 2016 tašku s vecami. Viac o nich nikto nepočul, veci sa vraj nepodarilo doručiť. „A nepýtali ste sa, čo sa s nimi stalo?“ „Pýtal. Marián sa zaviazal, že všetko vráti.“
Člověk v tísni
A čo na to hovorí administratíva proruského Donbasu? Inštitúcie DNR si čoraz viac uvedomujú, že pod záštitou humanitárnej pomoci sa vo veľkom realizujú finančné podvody a krádeže vecí. Celá procedúra začína vážne ohrozovať reputáciu separatistického regiónu. Humanitárkam preto stále častejšie zakazujú vstup na svoje územie i napriek akreditácii. Podľa neoficiálnych informácií vydá v najbližšom čase ministerstvo zahraničia DNR úplný zákaz importu humanitárnej pomoci. Výnimkou má byť niekoľko organizácií, ako je Červený kríž a, samozrejme, bratské Rusko.
V tomto kontexte je zaujímavý aj osud známej českej mimovládnej organizácie Člověk v tísni, ktorej ku koncu roka 2016 zrušili licenciu na pôsobenie v DNR. Udialo sa to vraj za dramatických okolností – podľa miestnych zamestnancov tejto organizácie do ich doneckej pobočky 25. novembra údajne vtrhla ozbrojená vojenská jednotka a takto im oznámila ukončenie ich pôsobenia. Vojakov sprevádzala reportérka ruskej televízie, ktorá nato vydala materiál obviňujúci českú organizáciu zo špionážnej činnosti na území DNR.
Mnohí obyvatelia žijúci vo frontových oblastiach Donecka, najmä starší, bývajú v zbombardovaných domoch a skutočne trpia nedostatkom. Pri rozhovoroch opakovane potvrdzovali, že Člověk v tísni je jednou z mála organizácií, ktorá im okrem Červeného kríža dodáva jedlo a ďalšie potreby. Pracovníci Červeného kríža z doneckej oblasti takisto potvrdili, že s českým partnerom efektívne spolupracovali a navzájom koordinovali svoje aktivity.
Žoldnier Martin Sojka versus organizátor zbierok Marián Farkaš
Naopak, česká mimovládka sa zdala byť tŕňom v oku nielen vláde separatistického regiónu, ale aj samotných českých proruských bojovníkov, ktorí tam pôsobia. Takisto ju považovali za agenta prozápadných síl a priali si ich vykázanie z DNR. Mnohí z nich hovorili o pripravovanom odobratí akreditácie Člověku v tísni miestnou vládou už v septembri. Žiadne konkrétne dôkazy o špionážnych aktivitách Člověka však neposkytli.
Či boli podozrenia zo špionáže skutočným dôvodom vykázania z DNR, zostáva otvorenou otázkou. Hodnoverné dôkazy o tom však neexistujú. Naopak, ukrajinskí novinári tvrdia, že z neformálnych rozhovorov s predstaviteľmi vlády DNR sa ako hlavná príčina ukazovala niečo úplne iné. Člověk v tísni vraj prekážal známemu ukrajinskému oligarchovi Rinatovi Achmetovi.
Ide o kontroverzného podnikateľa, ktorý vlastní v Donecku množstvo podnikov a baní. Tie aj napriek vojnovému stavu vyvážajú na znepriatelenú Ukrajinu uhlie a ďalší tovar. Achmetov vlastní aj veľký futbalový štadión v centre Donecka, ktorého sa zvláštnou náhodou nikdy nedotklo bombardovanie a dnes je distribučným centrom jeho vlastnej humanitárnej organizácie „Achmetovova nadácia pre rozvoj Ukrajiny“. Práve ona má byť kľúčom k problémom Člověka v tísni.
Doneckí informátori totiž tvrdia, že Achmetov, ktorý je známy svojimi kontaktmi na oboch stranách frontu, sa snaží upevniť si vplyv na proruskom území. Česká humanitárka so svojou dobre fungujúcou distribučnou sieťou a pozitívnou reputáciou medzi civilmi mala byť pre nich jednoducho nežiaduca konkurencia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].