Denník N

Novinár, ktorého posielal do väzenia sám Erdogan: Turecko sa mení na sultanát

Bývalý šéfredaktor tureckého denníka Cumhuriyet Can Dündar na fotografii z apríla. Vtedy ešte žil v Turecku, kde mu hrozilo doživotie za článok o tom, ako turecká tajná služba pašovala zbrane do Sýrie. Po neúspešnom pokuse o prevrat z obáv, že znovu skončí vo väzení, ušiel z krajiny a teraz žije v Nemecku. Foto – TASR/AP
Bývalý šéfredaktor tureckého denníka Cumhuriyet Can Dündar na fotografii z apríla. Vtedy ešte žil v Turecku, kde mu hrozilo doživotie za článok o tom, ako turecká tajná služba pašovala zbrane do Sýrie. Po neúspešnom pokuse o prevrat z obáv, že znovu skončí vo väzení, ušiel z krajiny a teraz žije v Nemecku. Foto – TASR/AP

Ak by EÚ zmrazila vzťahy s Tureckom, bolo by to to najhoršie pre jeho demokratické inštitúcie, hovorí Can Dündar. Turecký novinár musel utiecť z krajiny, desať jeho kolegov skončilo vo väzení.

Can Dündar (55) je jedným z najslávnejších a najodvážnejších tureckých novinárov. Pracoval v televízii, viedol redakciu denníka Cumhuriyet. Do priameho konfliktu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom sa dostal, keď jeho noviny zverejnili fotografie, ako turecká tajná služba predáva zbrane islamistom v Sýrii. Trestné oznámenie za vyzradenie štátneho tajomstva naňho podal osobne Erdogan, ktorý sa mu vyhrážal, že za svoju novinársku prácu zaplatí vysokú cenu. Vzápätí strávil 92 dní vo väzení. Po júlovom pokuse o prevrat sa rozhodol žiť v nemeckom azyle. Rozprávali sme sa s ním v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kam ho pozvali ako jedného z nominovaných na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Ako je to s vami teraz, môžete sa vrátiť do Turecka?

Dostal som štipendium od spisovateľskej organizácie PEN v Nemecku, preto som sa rozhodol, že teraz zostanem mimo svojej krajiny a uvidím, čo sa tam bude diať. Za týchto podmienok, ktoré tam platia teraz vo výnimočnom stave, sa tam nemôžem vrátiť. Neplatí tam pravidlo zákona, nemôžete sa dovolať spravodlivosti.

Keď už sme pri sile zákona, Turecko sa chystá zmeniť ústavu v prospech prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – je na ceste stať sa tureckým sultánom?

Skutočne sa z neho stáva akýsi sultán. Doteraz bol pre Turecko tradičný parlamentný demokratický systém, Erdogan ho začína meniť na akýsi putinovský režim. Nemyslím si však, že naša spoločnosť je na to vhodná. Dúfam, že z Turecka sa nakoniec nestane autokratický politický systém, ktorý nám bude pripomínať sultanát.

Vám osobne sa Erdogan vyhrážal za to, že ste napísali, ako turecká tajná služba vyvážala zbrane islamistom do Sýrie. Prečo sa vláda v Ankare viac ako na boj s teroristami z Dáišu sústredila na boj proti Kurdom?

Od začiatku tureckú vládu najviac zaujímalo možné budovanie kurdského štátu, čomu sa všemožne snažili zabrániť. A prevenciu vnímali tak, že v sýrskej vojne podporovali islamistov, pretože bojovali proti kurdským bojovníkom. Taká bola ich logika. Turecké bezpečnostné jednotky tak podporovali a živili islamistov, aby bojovali proti Kurdom v regióne. Po varovaní západných krajín a Spojených štátov nakoniec zmenili pozíciu. Stále sa snažia zabrániť Kurdistanu, a v rovnakom čase bojujú proti Dáišu.

Ako je to s vašimi kolegami, je stále nebezpečné robiť nezávislú žurnalistiku v Turecku?

Bohužiaľ, je to stále veľmi nebezpečné. Napríklad pre moje noviny, odkedy je celé ich vedenie vo väzení, nie je ľahké ísť do sporu s vládou.

Koľko vašich kolegov skončilo vo väzení?

Desať. Obvinili ich z dnes klasického dôvodu, že vraj podporujú terorizmus. Každú kritiku berú ako pokus o terorizmus. A to isté platí pre akúkoľvek kritiku či osobnú urážku Erdogana.

Využíva Erdogan protiteroristické zákony, ako ho z toho obviňuje EÚ, aby potlačil akúkoľvek kritiku?

Presne, je to tak.

Okrem novinárov prežívajú ťažké časy aj Kurdi, ich poslancov tiež zatkli. Je možné, že sa zapájajú do teroristických aktivít, ako tvrdí Ankara?

Ich problémom je, že sú spájaní s Kurdskou stranou pracujúcich (PKK). Turecká vláda je presvedčená, že aby zabránila PKK byť aktívna a podnikať teroristické útoky, musí útočiť na demokratické inštitúcie. A prokurdská strana HDP (ktorej vedenie zatkli pre obvinenie z propagácie terorizmu, pozn. red.) bola jednou z demokratických inštitúcií v Turecku. Osobne si však myslím, že jedine demokratickou prácou v parlamente sa podarí zmieriť s Kurdmi a predísť ďalším teroristickým útokom.

Ako sa teraz s odstupom pozeráte na pokus o prevrat – stal sa naozaj?

Myslím, že to bola skutočná hrozba, niečo vážne, takže vďaka Bohu, že to neprešlo. Nemyslím si, že by to Erdogan vyfabrikoval, ale to, čo prišlo potom, je len snaha využiť situáciu na upevnenie vlastnej moci. V Turecku už dávno nejde len o potrestanie opozície či konkrétnych ľudí, ktorí mali stáť za prevratom.

Do problémov sa dostali aj učitelia, lekári a hocijakí intelektuáli – prečo?

To sa vraciame k tomu, že sa snaží byť sultánom. Nechce počúvať žiadne kritické hlasy, žiadnych oponentov, radšej ich pošle do väzenia.

Prečo sa tak bojí slobodných médií?

Vie, že urobil veľmi zlé veci v krajine, dostal ju do veľmi problémových časov (prvý raz od roku 2009 turecká ekonomika začala klesať, pozn. red.). Erdogan má za sebou korupčné kauzy, a ako ukázali moje články o tom pašovaní zbraní – dostal Turecko do veľmi nebezpečnej zóny. Zároveň zabránil akémukoľvek vyšetrovaniu proti svojej osobe, jednoducho poslal sudcov a prokurátorov do väzenia. Myslím, že teraz je nemožné zastaviť Erdogana.

Zavreli aj satirický časopis či detskú televíziu. Stačilo, aby ich obvinili z toho, že majú blízko k Fethullahovi Gülenovi?

Áno, to tvrdia. Najväčšia irónia na tom je, že s Gülenom bol Erdogan partner dlhé roky, potom sa rozišli a teraz o ňom hovorí ako o svojom najväčšom nepriateľovi.

Mohol zorchestrovať prevrat, ako tvrdí Erdogan?

Nikto v tom nemá jasno, ako to je skutočne. V minulosti sme práve v našich novinách Cumhuriet kritizovali Gülena. Jeho hnutie považujem za nebezpečné. Keď sa dostali k štátnym funkciám, využívali svoj vplyv proti Erdoganovi. Varovali sme vládu pred tým dlho, bohužiaľ, teraz obviňujú oni nás z toho, že sme gülenisti.

Využíva turecký prezident utečeneckú krízu na vydieranie Európskej únie?

Áno, a žiaľ, európski lídri na to naskočili. Erdogan využíva, že sú na kolenách, a nie sú preto dostatočne kritickí, čo sa deje v Turecku.

Myslíte si, že EÚ po kritike poslancov europarlamentu zmrazí rokovania o integrácii s Tureckom?

Nemyslím si, že Únia zmrazí vzťahy s Tureckom. To by nebol dobrý krok ani pre Úniu, ani pre Turecko. Nepotrestali by totiž Erdogana, ale demokratické inštitúcie v Turecku, neradím Európanom, aby zmrazili vzťahy s Ankarou.

Čo ak sa však stane z Erdogana stredoázijský typ večného vodcu?

Záleží to na nás, na našom úsilí, či budeme dostatočne odvážni postaviť sa mu.

Dá sa to robiť z exilu?

Nebude to, samozrejme, stáť na mne, ale na ostatných demokratických silách, napríklad ostatných novinároch, aby sa postavili za demokraciu.

Majú odvahu ísť do toho?              

Obávam sa, že teraz nie.

Najväčšia väznica novinárov je v Turecku

V žiadnej krajine na svete nie je tak veľa novinárov vo väzení ako v Turecku.

„Turecká vláda a prezidentove systematické úsilie umlčať médiá v krajine, sú najmä o tom, aby zabránili verejnej kontrole,“ píše vo svojej správe ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch, ktorá narátala 148 novinárov a mediálnych zamestnancov v tureckých väzniciach.

Celkovo je podľa medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc vo svete uväznených 340 novinárov. Ďaleko za Tureckom je s 38 uväznenými Čína a Egypt s 25-mi novinármi.

Vláda v Ankare využila neúspešný prevrat z polovice júla na masívne represie, ktoré sa prejavili napríklad zavretím až 160 médií. Na zastrašovanie novinárov využíva režim najmä kontroverzné protiteroristické zákony či paragraf o urážke prezidenta.

„V minulosti boli v Turecku zabíjaní novinári, teraz vláda zabíja novinárčinu ako takú,“ citoval HRW jedného z tureckých novinárov.

Z brány do Európy sa podľa Reportérov bez hraníc stala najväčšia väznica pre novinárskych pracovníkov. „Za jeden rok sa podarilo Erdoganovi rozdrviť všetok mediálny pluralizmus, kým Európska únia prakticky neurobila nič,“ povedal Christophe Deloire, šéf RSF.

Popri útokoch na médiá sa v tureckom parlamente už pripravila zmena ústavy, ktorá dá všetku exekutívnu moc do rúk prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý je pri moci už 13 rokov. Najskôr ako premiér, teraz ako prezident.

Ak ju Turci v referende na jar schvália, bude to podľa Economistu najväčšia politická zmena v Turecku od roku 1923, keď sa stala sekulárnou republikou.

Teraz najčítanejšie