Denník N

O koprofílii a koprofágoch

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Žijeme ťažké obdobie a ostražitosť médií vo vzťahu k svojmu obsahu je preto očakávaným nastavením vo vzťahu k ich predplatiteľom.

Na sociálnej sieti sa po uverejnení textu poslanca Krajniaka v Denníku N objavilo prirovnanie, že uverejnenie jeho textu v novinách je porovnateľné so súhlasom s tým, aby niekto vykonal veľkú potrebu uprostred našej obývačky. Je to expresívne prirovnanie, no vzhľadom na to, že to povedal inak vážený človek, pripisujem jeho vyjadreniu vážnosť hodnú reflexie. Podobne uvažuje dokonca aj iný vážený človek.

Produkcia výkalov

Minulý týždeň sa pápež František v súvislosti so šírením falošných správ v moderných médiách vydal smerom k metaforickým vyjadreniam. Použitím slov ako koprofília či koprofágia hovoril práve o tom, ako je klamstvo v médiách patologickým javom. Ide v jeho vyjadrení o novinárov ako producentov, ale aj o čitateľov ako konzumentov takýchto správ. Pápež František adresoval svoje slová tým médiám, ktoré sa zameriavajú na škandály a propagujú neoverené falošné správy s cieľom diskreditovať politikov a známych ľudí.

Denník The Guardian priniesol tieto jeho vyjadrenia vrátane konštatovania, že takéto konanie je nielen nezodpovedné, ale je to rovno hriech. Zvlášť v súvislosti s úlohou konšpiračných médií v elektronickom priestore a s potrebou novej regulácie sa s týmto nezvyčajným jazykom pápeža nevedeli niektoré seriózne médiá celkom zrozumiteľne vyrovnať.

Pápež totiž označil cudzími slovami to, čo sa v politicky nekorektnom slovníku, po akom volajú Krajniak a Fico, nedá označiť celkom zrozumiteľne inak ako mediálna produkcia a rozširovanie výkalov. Čitatelia takýchto médií sú potom vlastne konzumentmi výkalov.Koprofil sa sústreďuje na negatívne správy, ak ich má nedostatok, tak si ich rovno vymyslí, aby otrávil svojich čitateľov, ktorí ich následne konzumujú. Po slovensky, jedia ich. Producenti výkalov servírujú výkaly svojim čitateľom, ich konzumentom.

Ani sme sa nenazdali

Nie sme celkom v ére, keď by naše deti vedeli čítať s porozumením. To, že toho podľa PISA nie sú schopné deti, indikuje okrem iného aj to, že ak ich to nevedia naučiť školy, nemajú si to vďaka rovnako bez porozumenia čítajúcim rodičom veľmi kde doštudovať.

Vyrástli sme v období, keď televízia a noviny mali vždy pravdu a len málo ľudí si vedelo a mohlo dovoliť luxus mediálnej alternatívy v podobe štvavej vysielačky či štvavého samizdatového média. Slobodná Európa či Hlas Ameriky podobne ako Bratislava nahlas či Bratislavské listy boli nebezpečným nosičom, ktorý čítala len malá skupina nepriateľov ľudu.

Široké masy a ich vedomie po krátkom období, keď sa zdalo, že Pravda a Láska víťazia, znovu obsadili Zmena, Slovenská republika, Darmovízia či iné médiá a slovenské vysielanie BBC sa ocitlo na listine vymretých druhov skôr, ako sme si stihli uvedomiť jeho hodnotu. Medzitým chvalabohu verejnoprávne médiá úspešne alebo aj menej úspešne čelia politickým ambíciám práve vládnucich garnitúr a ak začínajú žiť svojím nezávislým životom, sú označené politicky nekorektne za prostitútky spolu s tými súkromnými.

Informovať a formovať

Žijeme preto ťažké obdobie a ostražitosť médií vo vzťahu k svojmu obsahu je preto očakávaným nastavením vo vzťahu k ich predplatiteľom. Ambíciu Milana Krajniaka je potrebné zaradiť do spravodajského servisu spolu s odkazom na pramene jeho vyjadrení, ktorými sa netají už niekoľko rokov, keď jeho blogy uverejnené na online stránkach denníka SME preberal portál Beo.

V duchu politickej korektnosti by sme nemali mať strach označiť jeho vyjadrenia za nekompetentné, fašizoidné či netolerantné. V duchu nazývania vecí pravými menami sú jeho názory toxickým obsahom – sú to exkrementy a ich vyhľadávanie a uverejňovanie médiami je podľa pápeža Františka už spomenutou koprofíliou. Ich čítanie je koprofágiou.

A ak by sme používali tie najzrozumiteľnejšie a politicky nekorektné vyjadrenia, ako po tom volá spolu s poslancom Krajniakom aj pán premiér, tak by som jednoducho napísal: sračky nebudeme ani uverejňovať, ani čítať, ani keď ich bude produkovať poslanec parlamentu či predseda vlády. Ako mi raz v Grazi na konferencii katolíckej tlače povedal Tadeusz Mazowiecki, keď som bol len redaktorom študentského teologického časopisu, médiá nemajú len informatívnu, ale aj formatívnu funkciu.

Autor je predplatiteľ Denníka N

Teraz najčítanejšie