Denník N

Takto to vyzerá, keď sa prepisujú dejiny umenia

Viedenská galéria mumok je až do apríla plná diel slovenského umelca - Júliusa Kollera. Foto - mumok / Stephan Wyckoff
Viedenská galéria mumok je až do apríla plná diel slovenského umelca – Júliusa Kollera. Foto – mumok / Stephan Wyckoff

Július Koller sa nikdy nechcel stať veľkým umelcom, umenie neustále spochybňoval, ako aj všetko ostatné okolo seba. Dnes je nespochybniteľné, že sa veľkým umelcom stal. A práve teraz jeho tvorbu vystavuje viedenská galéria mumok.

Je to ako sen. Viedenské metro zastaví na zástavke MuseumsQuartier. To je tam, kde sídlia všetky krásne galérie, do ktorých sa chodíme v nedeľu popoludní pozerať, ako sa to robí, a obdivovať to najlepšie svetové umenie.

A ako tam tak človek vystupuje po schodoch na úroveň rušnej ulice, prvé, čo mu padne do očí, je plagát s Júliusom Kollerom. S naším Júliusom Kollerom. S mužom, čo v rukách drží otáznik. S mužom, čo do galérie v roku 1970 doniesol pingpongový stôl a nechal ľudí, nech (sa) hrajú, veď pingpong je ako rozhovor, ako výmena názorov, celkom slobodná a férová hra možná aj v čase bez férových pravidiel a bez slobody.

Ten plagát visí v uliciach celej Viedne aj na priečelí múzea moderného umenia a visí tam preto, že to nie je žiaden sen. Iste, nie je to po prvýkrát v dejinách, čo sa diela slovenského umelca či umelkyne ocitli v nejakej uznávanej „západnej“ inštitúcii. Takých situácií bolo, najmä v posledných rokoch, hneď niekoľko. Aký je teda rozdiel? Toto už nie je iba pár diel, ktoré by boli súčasťou kolektívnej výstavy viacerých umelcov, toto sú tri poschodia plné výlučne Júliusa Kollera, jeho otáznikov, archívov, telegramov, anti-obrazov a anti-happeningov.

Toto je výsledok trojročného výskumu kurátorov Daniela Grúňa, Kathrin Rhomberg, Georga Schöllhammera a spolupráce galérií, ktoré majú váhu. Vo viedenskom mumoku je to hlavná udalosť sezóny. Pre Slovensko je to bez pochýb najväčšia udalosť, radosť a oprávnená hrdosť, akú slovenské umenie v ponovembrových dejinách zažilo.

S dodatkom, že označenie slovenské je vlastne trochu zavádzajúce, lebo to, čo robil Július Koller, bolo svetové. Teraz Ufonaut definitívne vyletel do sveta. Takto to vyzerá, keď sa prepisujú dejiny umenia.

Július Koller P.F. 1981 , 1980. Foto: Archiv Květoslava Fulierová
Július Koller P.F. 1981 , 1980. Foto: Archiv Květoslava Fulierová

Pohľad do výstavy: Július Koller. One Man Anti Show, mumok Viedeň, 25.11.2016 –17.4.2017. Foto - mumok / Stephan Wyckoff
Pohľad do výstavy: Július Koller. One Man Anti Show, mumok Viedeň, 25.11.2016 –17.4.2017. Foto – mumok / Stephan Wyckoff

Július Koller More / Sea, 1963–1964, olej na plátne, 69 x 49,5 cm Courtesy SOGA Collection, Bratislava
Július Koller More / Sea, 1963–1964, olej na plátne, 69 x 49,5 cm Courtesy SOGA Collection, Bratislava

Otáznikový textextil, 1969, 40 x 27,5 cm Foto - Courtesy Linea Collection, Bratislava
Otáznikový textextil, 1969, 40 x 27,5 cm Foto – Courtesy Linea Collection, Bratislava

Viedenský mumok ponúka Júliusa Kollera na troch poschodiach. Architektom výstavy sa stal Hermann Czech, uznávaný viedenský architekt so svojím ateliérom, ktorý sa nadchol pre Kollerove diela. Foto - mumok / Stephan Wyckoff
Viedenský mumok ponúka Júliusa Kollera na troch poschodiach. Architektom výstavy sa stal Hermann Czech, uznávaný viedenský architekt so svojím ateliérom, ktorý sa nadchol pre Kollerove diela. Foto – mumok / Stephan Wyckoff

Nečakal na žiadne príležitosti

„Keď som ho stretla prvýkrát, bolo mi jasné, že predo mnou stojí výnimočný umelec, ktorý musí dostať priestor vo veľkých galériách,“ hovorí Kathrin Rhomberg, kurátorka a jedna z trojice tímu, ktorý pripravil viedenskú výstavu Július Koller – One Man Anti Show.

S Kollerom sa spoznala v 90. rokoch prostredníctvom Romana Ondáka, ktorý s ním v tom čase spolupracoval. Dnes je jasné, že to nebola žiadna náhoda. Ondák sa na začiatku nultých rokov stal prvým Slovákom, ktorého dielo kúpila londýnska galéria Tate a ak ho spomeniete vo svete ľuďom, ktorí sa aspoň trochu v umení orientujú, je veľmi pravdepodobné, že budú presne vedieť, o koho ide.

Ale to je iný príbeh. Príbeh, v ktorom sa síce svet (umenia) ešte stále delil na východ a západ, ale hranice už boli otvorené. Keď Koller pracoval na svojich Univerzálno-kultúrnych Futurologických Operáciách (U.F.O), v Československu vládla normalizácia. Umelecká scéna bola oficiálna a neoficiálna, a potom tu bol ešte Koller, ktorý vysielal signály zo svojho balkóna a zovšadiaľ, kde sa ocitol. Jeho podpisom sa stal otáznik a sám sa premenil na Ufonauta.

„On nečakal na žiadne príležitosti, a to je to, čo je na jeho prístupe nesmierne dôležité aj dnes. Celý život ukazoval svoju silu tým, že neúnavne, bez kompromisov pokračoval vo svojej práci – pokračoval v poznámkach, v archivovaní, vo vytváraní vlastnej historiografie. Nepotreboval na to kurátorov ani inštitúcie, urobil to sám. Bola to pre neho denná potreba,“ hovorí Kathrin Rhomberg.

S Kollerom spolupracovala viackrát, spomína však, že vždy jej bolo ľúto, že nerozumela slovenčine – jazyku, ktorý mal v jeho tvorbe špecifické miesto. Slovné hračky a novotvary sú veľmi dôležitou súčasťou jeho práce.

„Teraz je to po prvýkrát, čo sme mohli vďaka bádaniu a spolupráci s Danielom Grúňom naplno vstúpiť do jeho sveta a otvárame ho aj pre ostatných divákov nehovoriacich po slovensky. Myslím, že Kollerova tvorba je mimoriadne inšpiratívna práve dnes a odpovedá na mnohé otázky, ktoré si kladú aj súčasní umelci či kurátori – napríklad, ako prežiť v dnešnom kapitalistickom svete, kde je umenie poháňané najmä trhom a ideológiou – a ako tvoriť bez kompromisov,“ hovorí Rhomberg a pripomína napríklad Kollerov projekt fiktívnej galérie Ganku, do ktorej pozýval divákov, hoci bolo jasné, že tam žiaden nikdy nevstúpi.

Fyzická prítomnosť nebola dôležitá, omnoho podstatnejšia bola schopnosť otvoriť fantáziu, imagináciu a s ňou celý nový priestor, kde nie je nič nemožné.

Július Koller U.F.O.-naut J.K. (U.F.O.), 1970 SW-Fotografie (Milan Sirkovský) Foto - Courtesy of Slovak National Gallery
Július Koller U.F.O.-naut J.K. (U.F.O.), 1970 SW-Fotografie (Milan Sirkovský) Foto – Courtesy of Slovak National Gallery

Július Koller Mníchovská kultúrna situácia (U.F.O.), 1991, Foto - Courtesy Květoslava Fulierová
Július Koller Mníchovská kultúrna situácia (U.F.O.), 1991, Foto – Courtesy Květoslava Fulierová

Pingpongový klub Jula Kollera v mumoku. Na jednom zo stolov si môžete zahrať ozajstný pingpong. Foto - mumok / Stephan Wyckoff
Pingpongový klub Jula Kollera v mumoku. Na jednom zo stolov si môžete zahrať ozajstný pingpong. Foto – mumok / Stephan Wyckoff

Výstrižky, zbierky, poznámky, zošity, všetko roztriedené podľa kategórií - jedna z miestností výstavy ponúka pohľad do vnútra, do každodennej práce Jula Kollera, ktorý neustále niečo komentoval, zaznamenával a otváral svojim otáznikom. Foto - mumok / Stephan Wyckoff
Výstrižky, zbierky, poznámky, zošity, všetko roztriedené podľa kategórií – jedna z miestností výstavy ponúka pohľad do vnútra, do každodennej práce Jula Kollera  a jeho archívu, ktorý neustále niečo komentoval, zaznamenával a otváral svojim otáznikom. Foto – mumok / Stephan Wyckoff

Videli sme iba vrchol ľadovca

„Vždy sme ho vnímali ako toho zvláštneho performera, ktorý sa rád zaoberá aj textom, ale myslím, že nikdy nám nebolo úplne jasné, ako naozaj pracuje a o čo mu skutočne ide. To, čo sme videli, bol v skutočnosti iba vrchol ľadovca. A aby sme mu porozumeli, museli sme začať skúmať to obrovské množstvo archívov a materiálov, ktoré boli pod hladinou,“ hovorí rakúsky kurátor Georg Schöllhammer.

To, že denná realita Jula Kollera bol život v socializme, podľa neho nemalo rozhodujúci vplyv na jeho prácu. „Myslím, že to skrátka bola iba okolnosť a on na ňu reagoval s takou silou, akou by reagoval na čokoľvek iné. Myslím, že ak by žil v americkom kapitalizme, robil by to isté.“

Aj dnes podľa neho žijeme vo svete, ktorý sa nám občas javí ako nemenný. Akoby už z toho všetkého zavedeného nebola cesta von. „On to všetko registroval, ale čo viac – on to aj komentoval, roztrieďoval, otváral poetike a ukázal nám, ako nad svojou prítomnosťou rozmýšľať tak, ako on. Dospel k jednoduchému symbolu – otázniku. Je to univerzálne zrozumiteľný znak a zároveň jediná možnosť, ako z tohto všetkého vyjsť von – pýtať sa, neustále všetko spochybňovať,“ vraví Schöllhammer.

Koller podľa neho nikdy nebol východoeurópsky umelec, lebo „od začiatku sa zameral na svet“. Akurát svetu to trvalo, kým ho naplno prijal.

„Teraz už nemôžeme hovoriť o východe a západe, ak ide o umenie. Hranice sa definitívne zmazávajú. Július Koller je svetový autor a je čas, aby sme na toto niekdajšie delenie sveta zabudli. Áno, museli sme čakať, a čakajú aj iní – Stano Filko, Milan Adamčiak, Rudo Sikora a ďalší, ale už sa to deje. Až posledných možno päť rokov máme vo svete predstavu o skutočnom obraze umenia tejto doby, v ktorom už vidno aj Južnú Ameriku či Áziu alebo Kollera. Je to na nás, aby sme znova povedali tento príbeh. A rovnako musíme rozprávať aj príbehy veľkých umelcov,“ hovorí Schöll­hammer.

Julo Koller k takým patrí. A patrí k nim aj preto, že nikdy tým „veľkým umelcom“ byť nechcel. Neustále umenie a úlohu umelcov v spoločnosti spochybňoval. A každým ďalším otáznikom, ktorý napísal, bolo jeho ume-NIE silnejšie.

Július Koller UFO-naut. 1970
Július Koller UFO-naut J.K. (U.F.O.), 1970

Július Koller

(1939 – 2007) priekopník neoavantgardy, jeden zo zakladateľskej generácie slovenského konceptuálneho umenia. Hlavným symbolom jeho tvorby sa stal v roku 1969 otáznik, ktorý v prvom momente vyjadroval aj jeho postoj voči vtedajšej spoločensko-politickej situácii socialistického Československa, neskôr sa stal symbolom neustáleho spochybňovania – umenia, života, sveta. Od roku 1970 označoval všetky svoje činnosti pojmom Univerzálno-kultúrne Futurologické Operácie (UFO) pričom vytvoril svoje alter ego UFO-nauta.

Prvá retrospektíva jeho tvorby sa konala v roku 2010 v Slovenskej národnej galérii, ktorá vlastní aj veľkú časť Kollerovej tvorby, ktorú galérii venovala Květoslava Fulierová, Kollerova životná partnerka. Výstava vo Viedni – Július Koller One Man Anti Show je dosiaľ najväčšou a najkomplexnejšou prehliadkou Kollerovej tvorby, potrvá do 17. apríla 2017. Predchádzala jej rozsahom menšia výstava v Múzeu moderného umenia vo Varšave, ktorého riaditeľka Joanna Mytkowska celý výskum iniciovala.

Teraz najčítanejšie