Denník N

Slovensko nie je výnimka, mladých v Európe zviedol extrémizmus. Pomôžu spomienky starých rodičov?

Mladí volia radikálne strany ako Jobbik či Le Penovej Národný front častejšie, ako je priemer.

Pred pár rokmi v Česku kolovala kampaň hercov s názvom Promluv bábu. Nabádala mladých ľudí, aby išli prehovoriť svojich starých voličov, aby volili (z pohľadu aktivistov) tie správne pravicové strany.

Teraz sa zdá, že došiel čas, aby starí rodičia prehovárali svojich vnukov. Nielen na Slovensku, kde podľa prieskumu IVO podporuje štvrtina Slovákov do 39 rokov stranu Mariána Kotlebu, ale vo viacerých krajinách (niekde viac, niekde menej) mladých ľudí lákajú populistické a extrémistické strany.

Starší voliči sa skôr držia skôr tradičných strán. Pozreli sme sa na niekoľko krajín v Európe a ako tam volia mladí ľudia.

Mladých v Maďarsku ťahá Jobbik

Mladých populistické strany lákajú v Maďarsku. Podľa prieskumu z marca by 30 percent mladých do 39 rokov, ktorí by volili, hlasovalo za Jobbik. Celkovo má strana okolo 20-percentnú podporu.

„Jobbik je mladá strana, ktorá ešte nebola pri moci, vyzerá čisto, nemala korupčné škandály, je radikálna a revolučná,“ hovorí analytik Bulcsú Hunyadi z think-tanku Political Capital, prečo sa mladým môže páčiť.

Hunyadi však vraví, že Jobbik za posledné roky obrúsil svoje názory a snaží sa tváriť umiernene. Predtým boli za odchod z Európskej únie a jej líder v roku 2012 pálil zástavu EÚ. Teraz už nehovoria, že by nutne vystúpili.

„Tvrdia, že treba dobre zvážiť výhody a nevýhody a potom sa rozhodnúť,“ vraví. Dodáva však, že z času na čas vyjde na povrch škandál, keď politik Jobbiku prejaví svoje antisemitské či rasistické názory.

Jobbik je tiež veľmi úspešný v mravčej politickej práci, či už na internete, alebo v teréne. Na Facebooku má až 330-tisíc lajkov, čo je najviac z politických strán v Maďarsku, o 130-tisíc viac ako vládny Fidesz. Ich schopnosť využívať tieto nástroje môže byť ďalším dôvodom, prečo boduje medzi mladými, vraví analytik.

Strana je však aktívna aj v teréne. „Najmä na vidieku je Jobbik veľmi živá strana, ktorá organizuje rôzne podujatia pre komunitu. Často, ak chcete niečo zorganizovať, Jobbik je jediný, kto je poruke,“ hovorí Hunyadi.

Všeobecne mladých podľa neho nezaujíma politika. No hlasovanie za Jobbik alebo inú krajne pravicovú stranu v takom počte považuje za nový fenomén v Maďarsku.

Rakúski mladí muži

Mladí ľudia v druhom kole prezidentských volieb volili s náskokom Alexandra Van der Bellena pred Norbertom Hoferom. Každopádne v prvom kole v apríli aj u nich vyhral kandidát FPÖ. A mladí muži ho tesne volili aj v opakovanom druhom kole. Van der Bellena podržali mladé Rakúšanky v pomere dva k jednej.

„Na úrovni strán však mladí volia FPÖ častejšie ako priemer,“ hovorí profesor politológie Peter Filzmaier z Donau-Universität Krems.

„Dôvodov je viacero. Mladí ľudia všeobecne nemajú radi mainstream. Sociálni demokrati či ľudovci v Rakúsku sú tiež veľmi tradične organizovaní, často ich reprezentujú staromódni politici, niekedy sa zameriavajú na záujmy starších,“ hovorí.

FPÖ z mladých podľa neho volia najmä mladí muži s nižším vzdelaním, kým napríklad Stranu zelených volia mladé vysokoškolsky vzdelané ženy.

„Nedá sa povedať, že by sa mladí v Európe zradikalizovali v roku 2016. No v porovnaní s minulým storočím sú radikálnejší,“ povedal Filzmaier.

Poliaci proti vláde

„Nacionalizmus u mladých Poliakov mierne stúpol,“ hovorí Anna Frydrychová z Centra pre volebné štúdie na univerzite v Toruni. V rokoch 2007 a 2011 ešte volili Občiansku platformu (aj keď jej podpora u nich klesala), v minuloročných parlamentných voľbách u mladých, rovnako ako u všetkých vekových kategórií, vyhrala strana Právo a spravodlivosť. Platforma, ktorá bola osem rokov pri moci, skončila až štvrtá.

Frydrychová hovorí, že mladí chceli zmenu. Tú však hľadali u populistických strán. Celkovo až vyše 50 percent (a 60 percent hlasujúcich študentov) dalo hlas trom takýmto stranám.

Populárni medzi mladými je aj Kukiz’15 – protiestablišmentová populistická strana bývalej rockovej hviezdy.

Mnohí tiež obľubujú stranu KORWIN europoslanca Janusza Mikku-Korwina, ktorá je protieurópska a protiimigrantská. V europarlamente sedí Korwin v rovnakej sekcii ako Nigel Farage z Británie. V roku 2015 po útokoch na Charlie Hebdo ukázal slogan, na ktorom stálo, že on nie je Charlie, on je za trest smrti.

„Dala by sa označiť za extrémistickú,“ povedala Frydrychová. Z ekonomického hľadiska je libertariánska.

Táto strana tesne neprekročila 5 percent a nedostala sa do parlamentu, no medzi mladými do 29 rokov mala podporu 17 percent, medzi študentmi ešte viac.

Napriek tomu sú mladí Poliaci stále eurooptimisti, no už kritickejší voči Únii. „Najmladší voliči si už nepamätajú časy, keď sme neboli v Únii, nepamätajú si zatvorené hranice. Je ľahšie pre nich byť kritickejší, vidieť zlé veci,“ vraví Frydrychová.

Všetky tieto tri strany sú veľmi úspešné na internete, vidieť to aj na ich popularite na Facebooku, čo môže vysvetľovať ich popularitu medzi mladými. „Používajú reč mladých ľudí, jednoduchý jazyk, ukazujú skutočne to, čo chcú mladí vidieť,“ povedala.

Na strane KORWIN je však vidno, že len mladí nestačia.

V Nemecku sa to mení

Ešte v roku 2014 bola Alternatíva pre Nemecko (AfD) stranou, ktorej voliči boli rovnomerne rozdelení vo všetkých vekových skupinách. Podľa štúdie Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum, ktorá pozbierala údaje z prieskumov, na ktorých sa zúčastnilo 40-tisíc ľudí, však za posledné dva roky láka mnoho mladých do 30 rokov.

„V skupine mladých voličov AfD za posledné dva roky uspela,“ povedal Martin Krus, jeden z autorov štúdie. Aj AfD je veľmi silná na Facebooku.

„Jeden z dôvodov je, že mladí voliči sú všeobecne ochotní experimentovať pri voľbách. Necítia ani pevné väzby so žiadnou konkrétnou stranou, podobne ako staršie generácie,“ vysvetľuje to Matthias Quent z Inštitútu pre demokraciu a občiansku spoločnosť v Jene pre Goetheho inštitút.

Radikálna zmena u Le Penovej

Mladí sa stávajú čoraz väčšou oporou aj pre Marine Le Penovú a jej Národný front. Podľa prieskumu by ju volili mierne nadpriemerne v prvom aj druhom kole budúcoročných prezidentských volieb. Medzi mladými do 24 rokov má podporu 28 percent, medzi staršími nad 65 rokov iba polovicu.

Bolo to vidieť už počas minuloročných regionálnych volieb, keď jej strana získala medzi mladými do 30 rokov tretinu hlasov v prvom kole.

„Národný front bol v minulosti hlavne stranou starších voličov z vidieka, no to sa radikálne zmenilo,“ povedal analytik Matthias Quent.

„Mladí nevidia alternatívu, tak sú ochotní to s ňou skúsiť,“ povedal pre Christian Science Monitor politológ Philippe Moreau Chevrolet.

Taliani veria komikovi

Najobľúbenejšou stranou pre mladých Talianov je Hnutie piatich hviezd, ktoré vedie bývalý komik Beppe Grillo a mimo iného chce referendum o eure. Podľa prieskumu z mája by ho volilo 26 percent Talianov, druhú vládnu Demokratickú stranu 17 percent.

Medzi všetkými voličmi sa práve tieto dve strany bijú o post lídra. Až 28 percent v prieskume však neodpovedalo, podpora tak môže byť vyššia.

Mladí si na hnutí najviac cenia schopnosť kráčať s novými technológiami, čestnosť, postoj proti korupcii, etiku a záujem o mladých ľudí. Uznávajú, že im chýba politická skúsenosť. Až 47 percent si myslí, že Hnutie 5 hviezd mladým rozumie. U iných strán to bolo najviac 23 percent.

Hnutie je tiež veľmi úspešné na Facebooku, kde má až 950-tisíc lajkov. Druhá v poradí je protieurópska Liga severu, ktorá má len tretinu.

Podľa exit pollov až 80 percent Talianov do 24 rokov volilo v decembrovom referende proti zmenám ústavy, ako ich presadil premiér Matteo Renzi. Hnutie piatich hviezd vyzývalo hlasovať proti.

„Aby sme to pochopili, treba si uvedomiť, že 37,1 percenta mladých je bez práce,“ napísal pre Financial Times taliansky profesor ekonómie Francesco Giavazzi z Milána. Kritizoval uzatvorenie niektorých profesií pre mladých absolventov (právo).

Británia a USA

Paradoxom je, že dve krajiny, kde tento rok izolacionisti (proti imigrantom, proti globalizácii) získali najväčšie víťazstvá, sa nemohli oprieť o mladých voličov a vyhrali najmä vďaka staršej generácii.

V Británii to bolo jednoznačné. Podľa poreferendového prieskumu Opinium (pýtali sa ľudí, ako volili) vyše 70 percent mladých ľudí hlasovalo za zotrvanie v Európskej únii. Hovorí sa im aj Easyjet generácia, často cestujú nízkonákladovkami do iných krajín Únie (aj na Slovensko), čo môže byť dôvodom, prečo chceli zostať v Únii.

Prieskum tiež zistil, že nie úplne platí, že mladí sa na referendum vykašľali a nešli voliť. Podľa nich 64 percent (o osem bodov menej ako priemer) z nich hlasovalo, no nestačilo to.

Všeobecne mladí v Británii protieurópsku stranu UKIP Nigela Faragea veľmi nepodporujú, najčastejšie by hlasovali za labouristov, polovica z nich by nehlasovala vôbec alebo nevie, koho by volila.

V Spojených štátoch je to zložitejšie. Podľa exit pollov vo voľbách hlasovalo 55 percent za Clintonovú a 37 percent za Trumpa. Treba si však uvedomiť, že to už bola iba voľba z dvoch možností a mnohí volili Clintonovú ako menšie zlo a preto, že zastáva skôr liberálne pozície, s ktorými väčšina mladých súhlasí.

V demokratických primárkach mladí vo veľkom volili Bernieho Sandersa. Ten tiež nebol mainstreamový kandidát Demokratickej strany, mnohí ho obviňovali z ľavicového populizmu, keď chcel napríklad zvýšiť minimálnu mzdu dvojnásobne. Na rozdiel od Trumpa nie je proti imigrantom, no napríklad v otázkach obchodných dohôd a všeobecne globalizácie je podobne kritický.

Mladí ľudia podľa analýzy Washington Post v primárkach hlasovali za Sandersa výrazne viac ako za Clintonovú a Trumpa dohromady. Pravda, treba si uvedomiť, že primárky majú všeobecne menej voličov ako hlavné voľby.

Len mladí nestačia

Dá sa z tohto niečo zovšeobecniť? Mladí volia strany nazývané ako populistické či extrémistické vo viacerých krajinách častejšie (aj keď niekde len mierne) ako zvyšok. Sčasti je to preto, že mladí radi rebelujú. Niekde to môže súvisieť aj vysokou nezamestnanosťou mladých (Taliansko, Francúzsko, Slovensko).

„Najmä vo východnej Európe je nová generácia, ktorá svoju identitu definuje nacionalisticky. Táto generácia už nemá väzby na Rusko či EÚ, ale radšej dáva do popredia svoju národnú identitu, podobne ako na ňu predchádzajúca generácia zabudla,“ povedal nemecký analytik Matthias Quent.

Všetky populistické strany v skúmaných krajinách sú veľmi šikovné na sociálnych sieťach. Všade mali najväčší dosah na Facebooku, niekedy dvakrát toľko lajkov ako iné strany.

Každopádne, len mladí často nestačia. A vzhľadom na to, že Európa starne, a oni často nevolia, ich vplyv bude ešte klesať.

„Pozrite sa na voľby v Rakúsku a vo väčšine západnej Európy. Je takmer nemožné vyhrať akékoľvek voľby len vďaka mladým voličom. Je ich iba pár, najviac voličov je nad 60 rokov. V Rakúsku je do 30 rokov iba 18 percent voličov, nad 60 je ich 30 percent,“ dodal rakúsky profesor Peter Filzmaier.

Teraz najčítanejšie