Neodsudzujme tých, ktorí si želajú diktatúru, radšej sa s nimi porozprávajme
Nemá význam zatvárať sa len medzi svojich kamarátov, s ktorými nadávame na tých zadubencov.
Prieskum INEKO priniesol okrem zopár dobrých informácií, ako je napríklad tá, že dve tretiny oslovených viac či menej súhlasili s tým, že by demokracii prospela väčšia angažovanosť slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí, najmä smutné zistenia. Ochotu značnej časti spoločnosti podriadiť sa pevnej ruke, nostalgiu za obdobím pred rokom 1989 či dokonca priamy súhlas s diktatúrou.
Tí, čo po ničom takom netúžia, sa môžu utešovať napríklad tým, že zatiaľ ide len o štvrtinu, maximálne dve pätiny ľudí; tým, že tvrdé postoje z dotazníkov sa nemusia automaticky preniesť do volebného výsledku; tým, že nostalgia za vládou komunistov tu bola vždy; prípadne tým, že môže ísť len o výraz naštvanosti na aktuálnu politickú situáciu, ktorý môže pominúť.
No skepsa je užitočnejšia. Jednak lepšie pripraví na horšiu situáciu, ale môže aj mobilizovať ľudí, ktorí sa jej budú snažiť zabrániť.
V normálnej situácii by to bola výzva pre politikov, aby prinavrátili dôveru v parlamentnú demokraciu, aby presvedčili voličov o schopnosti tohto systému poučiť sa zo svojich chýb a poukazovať na to, že silné ruky v dejinách situáciu vždy len zhoršili. No s veľkou časťou z nich asi nemožno rátať.
Možno je to naivné, ale skôr je to výzva pre všetkých voličov, ktorí si uvedomujú, že sloboda a demokracia aj s jej mnohými zlyhaniami je vždy lepšia než diktatúra, na ktorú nakoniec škaredo doplatia aj jej vítači. Znamená to nezatvárať sa len medzi svojimi kamarátmi, s ktorými nadávame na tých zadubencov.
Naopak, znamená to neostrakizovať voličov strán, ktoré si želajú koniec liberálnej demokracie, ale rozprávať sa s nimi a presviedčať ich o tom, že hoci dnešný politický systém reprezentujú aj nehodní ľudia, možno ich nahradiť pokojnou cestou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
