Budú tam ľadové sopky alebo oceán vody? Planétka Ceres nás určite prekvapí

Zo Zeme vyštartovala v roku 2007 a odvtedy precestovala milióny kilometrov. Sonda Dawn sa už tento piatok stane prvým strojom, ktorý krúžil okolo dvoch rôznych vesmírnych objektov – a nebola to Zem ani Mesiac.

Pred štyrmi rokmi sa sonda dostala na orbit asteroidu Vesta, okolo ktorého krúžila viac ako rok. Potom sa vydala na cestu k Ceresu, jedinej trpasličej planéte vo vnútornej časti slnečnej sústavy.

Trvalo jej to takmer tri roky, no v piatok sondu pritiahne gravitácia Ceresu a už onedlho bude Dawn planétku skúmať tesne nad jej povrchom.

A je na čo tešiť sa. Ceres totiž ani zďaleka nie je mŕtvym kusom skaly. Je takmer isté, že pod jej povrchom sa skrýva voda (aj keď nevieme, v akom stave), a že nám Ceres môže prezradiť aj niečo o nás samých.

Teda o tom, ako vznikala naša Zem. Nehovoriac o zvláštnych svetlých škvrnách na jej povrchu, ktoré v dosiaľ najlepšom rozlíšení zachytila sonda Dawn minulý týždeň.

Svetlé škvrny

Tie nejasné svetlé body zachytil už pred pár rokmi Hubblov teleskop. A vedcom to nie je o nič jasnejšie ani dnes. Sonda Dawn však minulý týždeň poslala zatiaľ najlepšie fotografie, na akých kedy Ceres ,,pózovala”.

Astronómovia v NASA tak zistili, že najjasnejší z týchto svetlých bodov v skutočnosti nie je jeden, ale hneď dva.

,,Najjasnejší bod je ešte stále príliš malý na to, aby sme si ho na Zemi vedeli priblížiť. Aj napriek svojej veľkosti je však jasnejší ako čokoľvek iné na povrchu Ceres. Niečo také sme nečakali a zostáva to pre nás záhadou,” povedal v tlačovom vyhlásení NASA Andreas Nathues, ktorý je zodpovedný za analýzu snímok z Dawn.

Aj keď v tomto momente o pôvode svetlých bodov vedci nevedia povedať nič určité, okamžite začali špekulovať o tom, čo to môže znamenať.

Existujú minimálne tri teórie. A dve z nich tvrdia, že môže ísť o ďalší z dôkazov, že pod povrchom planétky sa nachádza voda – veľmi pravdepodobne v podobe ľadu.

,,Vedľa svetlej škvrny na Cerese je aj ďalšia, ktorá síce nie je až taká jasná, ale obe sa nachádzajú v jednom údolí. To môže znamenať, že tieto škvrny majú ‚kvázi‘ vulkanický pôvod,” povedal vo vyhlásení NASA Chris Russell, šéf výskumu misie Dawn.

Kvázi-vulkanický preto, lebo na rozdiel od pozemských sopiek by na Ceres nevyvierala horúca magma, ale studený ľad. Vedci to nazývajú kryovulkanizmus a princíp je podobný gejzírom.

,,Ak by sme kryovulkanizmus dokázali potvrdiť, bolo by to neuveriteľné. Znamenalo by to, že pod povrchom sa môžu skrývať zásoby vody,” povedal pre Scientific American Mark Sykes, jeden z vedcov, ktorý sa podieľa aj na misii Dawn.

Asi je to ľad

Táto teória má jeden háčik – vulkanická činnosť môže byť výsledkom tektonických pohybov pod povrchom planét (ako napríklad na Zemi) alebo prílivových javov – preto sme sopečnú činnosť zistili aj na mesiacoch okolo Jupitera a Saturna.

Nič z toho však Ceres nemá. ,,Ceres je príliš malá na to, aby mala tektoniku, a nemá žiadny mesiac, ktorý by mohol zohriať jej vnútro,” napísal Phil Plait z portálu Slate.

Oveľa pravdepodobnejšou je v tejto chvíli teória, že jasné body vznikli dopadom asteroidov. Napokon, povrch Ceres je doslova posiaty krátermi a pri zrážke s asteroidom by sa mohol ,,odhaliť” ľadový plášť, ktorý sa zrejme skrýva pod povrchom planétky.

To by mohlo vysvetliť aj vodné výpary, ktoré pred rokom zaznamenali európski astronómovia z Herschelovho vesmírneho observatória. Teplo, ktoré vytvorí dopad asteroidu na povrch, by mohlo rozpustiť ľad z plášťa, a vodná para by sa následne dostala do atmosféry. Portál Space.com píše, že výpary vody zaznamenali vtedy vedci aj v oblasti, v ktorej sa nachádzajú svetlé body.

Poslednou teóriou je, že jasné škvrny na povrchu netvorí ľad, ale minerály a soli. ,,To, čo vidíme, sú možno pozostatky z dopadu meteroitu, ktoré sú bohaté na rôzne soli,” povedal pre Space.com Carol Raymond, zástupca šéfa výskumu misie NASA.

Ako sme vznikli?

Keď sa v piatok sonda Dawn dostane na orbit Ceresu, začne sa posledná fáza jej misie. Na jej konci bude tesne nad planétkou – vo výške 380 kilometrov nad jej povrchom, podrobne skúmať, z čoho sa vlastne skladá a čo ukrýva vo svojom jadre.

Astronómovia dúfajú, že sa sonde podarí zistiť, či sa voda v plášti Ceres nachádza v podobe ľadu, alebo či tam je, prípadne v minulosti bol, oceán kvapalnej vody.

A je tu ešte jedna vec. Misia Dawn – v preklade Úsvit, má dať vedcom nové dáta o tom, ako vznikala slnečná sústava ako taká. Preto sonda viac ako rok krúžila okolo asteroidu Vesta a neskôr zamierila k trpaslíkovi Ceres.

Vestu aj Ceres považujú astronómovia za akési fosílie, ktoré im môžu prezradiť viac o procesoch, pri ktorých sa pred miliardami rokov tvorili planéty.

,,Názov sondy odkazuje na to, o čo v celej misii ide – ísť späť v čase a navštíviť pozostatky objektov, z ktorých sa v minulosti vytvorili planéty,” povedal pre Space.com Jim Green, riaditeľ platenárneho výskumu v NASA.