Denník N

Bratislava ide kupovať 90 autobusov, klasická Karosa má po štvrťstoročí skončiť

Bratislavské autobusy. Foto – DPB
Bratislavské autobusy. Foto – DPB

Vozidlá na zemný plyn sa v Bratislave stali slepou vývojovou vetvou, dopravný podnik plánuje kupovať výlučne autobusy na diesel.

Kĺbové autobusy Karosa pôsobili vo svojej dobe ako zjavenie. Krátko po revolúcii sa objavili v bratislavskej MHD ako náhrada za ťažkopádne maďarské Ikarusy.

Desiatky z nich jazdia v Bratislave doteraz, po roku 2000 boli dokonca vybavené pohonom na zemný plyn. Napriek svojmu veku pri výpadkoch zaskakujú aj za podstatne mladšie vozidlá a v porovnaní s nimi majú dokonca jednu výhodu – dá sa v nich otvárať okienko. To viacerí cestujúci oceňujú zvlášť v lete, keď klimatizácia v modernejších autobusoch často nestíha.

Štvrťstoročie trvajúca éra kĺbových karos sa pomaly končí. Dopravný podnik po niekoľkoročnej pauze pripravuje ďalší veľký nákup vozidiel pre bratislavskú MHD.

Podľa návrhu, ktorý minulý týždeň schválili zastupitelia, má pribudnúť 90 nových strojov. „Všetky vozidlá budú nízkopodlažné, klimatizované, s moderným informačným systémom,“ píše sa v materiáli.

Klasické vozidlá Karosa B741 zo začiatku deväťdesiatych rokov dnes občas zaskakujú za svojich nástupcov z 21. storočia. Foto - DPB
Vozidlá Karosa B741, ktoré vyrábala fabrika vo Vysokom Mýte, nakupovala Bratislava v rokoch 1991 až 1995. Vo svojom vrchole ich mala viac než sto, dnes ich jazdí 37. Foto – DPB

Podľa dopravného podniku budú úspornejšie na prevádzku, pohodlnejšie pre cestujúcich a zároveň aj bezpečnejšie.

„Na bezpečnosť cestujúcich budú dohliadať dve až štyri kamery so záznamom. Vodič bude mať prehľad, čo sa v autobuse deje, a cestujúci dostanú vyšší pocit bezpečia,“ dodáva materiál.

Končí aj neúspešné vozidlo

Vozidlá chcú obstarávať v štyroch rôznych veľkostiach: od malých v dĺžke do deväť metrov až po kĺbové osemnásťmetrové.

V súvislosti s tým firma počíta s vyraďovaním všetkých 37 dosluhujúcich autobusov Karosa, ale aj niektorých ďalších typov, napríklad s ukončením prenájmu tridsiatich menších českých vozidiel Tedom.

„Plánuje sa vyradiť 103 vozidiel, ktoré je nevyhnutné nahradiť, aby sa mohla zabezpečiť plynulá premávka mestskej hromadnej dopravy,“ píše dopravný podnik.

Z bratislavských ulíc majú vymiznúť aj české autobusy Tedom C12 G. Bratislava má prenajatých tridsať kusov. Dnes už sa nevyrábajú, dopravný podnik si sťažuje na problém na poskytovaný záručný servis. Foto - DPB
Z ulíc majú vymiznúť aj české autobusy Tedom C12 G. Bratislava má prenajatých tridsať kusov. Dnes už sa nevyrábajú, dopravný podnik sa sťažuje na problémy s poskytovaním záručného servisu. Foto – DPB

Celý nákup má stáť 29 miliónov eur vrátane DPH. Keďže pôjde o bežné autobusy na diesel a nie na niektorý zo „zelených pohonov“, Bratislava nebude môcť počítať s eurofondmi.

Zákazku plánuje financovať z bankovej pôžičky, ktorú chce splácať do roku 2024. „V súčasnosti máme na stole ponuky od štyroch rôznych bánk,“ píše dopravný podnik.

Jeho manažéri sľubujú vypísať tvorený tender. Malo by ísť o štyri súťaže pre každý typ autobusu zvlášť.

Vďaka tomu bude mať podnik viac príležitostí tlačiť na nižšiu cenu, než keby robil jednu súťaž pre celý balík vozidiel.

Na druhej strane: pokiaľ dostane autobusy od štyroch výrobcov, bude preň náročnejšie zabezpečovať si ich servis, keďže náhradné diely či školenie mechanikov bude musieť riešiť so štyrmi rôznymi firmami.

Termín ukončenia súťaže si firma odhadnúť netrúfa. „Proces verejného obstarávania spustíme bez zbytočných prieťahov. Kedy prevezmeme prvé vozidlá, je v súčasnej dobe predčasné hovoriť,“ odpovedá hovorkyňa Adriana Volfová.

Dvorný dodávateľ: firma J&T

Bratislavský dopravný podnik má v súčasnosti okolo 450 vozidiel. V posledných rokoch ich nakupoval napríklad od nemeckého Mercedesu, talianskeho Iveca (s fabrikou vo Vysokom Mýte) alebo poľského Solarisu.

Vôbec najväčší počet autobusov (224) však Bratislava získala od českého výrobcu SOR Libchavy, v ktorom má majetkový podiel skupina J&T.

Tabuľka jednotlivých typov autobusu bratislavského dopravného podniku k 30. 9. 2016. Zdroj - DPB
Tabuľka jednotlivých typov autobusov bratislavského dopravného podniku k 30. 9. 2016. Zdroj – DPB

Spoločnosť SOR dodáva karosérie aj na bratislavské trolejbusy od plzenskej spoločnosti Škoda Transporation.

Práve túto spoločnosť sa podnik pod vedením bývalého riaditeľa Ľubomíra Belfiho snažil zvýhodniť v tendri na osemdesiat trojlebusov, čo v roku 2013 konštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie. Tender sa tak musel opakovať.

Dva sporné momenty však má aj pripravovaný nákup autobusov. Prvým problémom je štruktúra chystanej objednávky – len tretinu vozidiel majú tvoriť veľkokapacitné kĺbové autobusy, čo je podľa kritikov málo.

Druhým momentom je, že bratislavský dopravný podnik sa rozhodol nepokračovať v rozvoji autobusov na zemný plyn, ktoré ešte pre pár rokmi považoval za svoju budúcnosť.

Autobus SOR NB 18 sa stali po dlhej dobe modernými vozidlami v bratislavských uliciach. Prvé z nich však už nejazdia. Foto N - Tomáš Benedikovič
Autobusy SOR NB 18 sa v roku 2010 stali po dlhom čase prvými modernými vozidlami v bratislavských uliciach. Už po piatich rokoch však na prvých autobusoch odišli motory. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mesto závislé od autobusov

Bratislavská MHD ročne odvezie okolo 250 miliónov ľudí. Zhruba 65 percent dopravy zabezpečujú autobusy, 23 percent električky a zvyšok trolejbusy.

Dopyt po jej hromadnej doprave, zvlášť autobusoch, bude zrejme ešte viac rásť. Dôvodom môže byť nielen zavedenie parkovného, ale aj pripravovaná modernizácia viacerých električkových trás – náhradnú dopravu pri výluke električiek budú musieť zabezpečiť práve autobusy.

Chystaný nákup 90 autobusov však celkovú kapacitu autobusov nijako neposilní. Bude riešiť primárne náhradu za technicky zastarané vozidlá. „Schválený nákup je len obnovou vozidlového parku,“ potvrdzuje hovorkyňa Volfová.

Nepomer vznikne práve pri kĺbových autobusoch. Dopravný podnik plánuje na jednej strane vyradiť 37 starých karos, na druhej strane ich však nahradí len 32 dlhými strojmi.

„Domnievame sa, že je potrebné nakúpiť podstatne vyšší počet vozidiel tohto typu,“ hovorí Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava.

Takmer 60 vozidiel bude v kratšom vyhotovení. Objednávka má zahrňovať napríklad 24 autobusov dĺžky do 10,5 metra. To je kategória vozidla, s ktorou sa pri poslednom veľkom nákupe v roku 2013 nepočítalo.

Príkladom kategórie 10,5 metra sú české autobusy SOR BN 10.5. Bratislava ich má v počte 38 kusov. Foto - Wikipedia
Príkladom kategórie do 10,5 metra sú české autobusy SOR BN 10,5. Bratislava ich má v počte 38 kusov. Foto – Wikipedia

Dopravný podnik pritom v ďalších rokoch môže čeliť nielen vyššiemu náporu cestujúcich, ale aj nedostatku vodičov. Z vodiča autobusu sa totiž stáva na trhu práce nedostatkový tovar, jednotlivé autobusové firmy, ale aj špeditérske firmy sa predháňajú v tom, kto im ponúkne lepšie podmienky.

Silná generácia vodičov, ktorých produkoval minulý režim, totiž odchádza pomaly do dôchodku a často ich nemá kto nahradiť.

To sa už začína prejavovať aj reálnej prevádzke bratislavskej MHD. Napríklad v marci nebolo vypravených 138 jázd pre chýbajúcich vodičov, v apríli ďalších 133.

„Situácia je pomerne kritická, lebo priemerný vek vodičov je 58 rokov a neustále dochádza k poklesu stavu. Rizikom je aj konkurencia, ktorá neustále láka nových vodičov a dokáže im poskytnúť lepšie platové podmienky,“ pripúšťa dopravný podnik.

Firma preto navrhuje rôzne druhy bonusov: napríklad odmeny za nadčasy, vernostné príspevky, ubytovanie pre mimobratislavských, alebo zjemnenie trestov za pochybenia. Či tieto novinky zafungujú, je zatiaľ otázne.

Podľa niektorých kritikov by mal preto podnik radšej kúpiť čo najviac kĺbových autobusov, ktorými môže jeden vodič odviezť o polovicu viac ľudí než pri menšom vozidle.

„Nákup kratších autobusov by bol rozumnou voľbou v prípade, ak by dopravný podnik chcel skracovať intervaly a tým spríjemniť čakanie na spoje, to sa však podľa dostupných informácií nechystá,“ poznamenáva Matej Michlík, spolupracovník servera imhd.

Napríklad dopravný podnik v Prahe v súčasnosti experimentuje dokonca s trojčlánkovým autobusom od belgického výrobcu Van Hool. Je o šesť metrov dlhší než klasické osemnásťmetrové autobusy a odvezie o minimálne tridsať ľudí viac.

Video: Ako Praha testuje belgický kolos

Bratislavský dopravný podnik si však za svojimi návrhmi stojí. Množstvo kratších autobusov na úkor dlhších  vraj potrebuje z dôvodu, že musí obsluhovať i okrajové časti, kde sú kĺbové autobusy zbytočné.

„Krátke vozidlá majú využitie pre nasadenie na okrajové linky, kde kapacita týchto vozidiel postačuje,“ tvrdí hovorkyňa Volfová.

Svoju úlohu môžu hrať aj peniaze. Napríklad bežný dvanásťmetrový autobus Iveco Urbanway stojí okolo 200-tisíc eur, naproti tomu kĺbový SOR okolo tristotisíc a kĺbový Mercedes CapaCity dokonca pol milióna.

Štyridsať nízkopodlažných autobusov Mercedes-Benz CapaCity nakúpil Dopravný podnik v rovnakom čase ako české vozidlá SOR. Boli takmer o polovicu drahšie, zatiaľ ale jazdia spoľahlivo. Foto - DPB
Mercedes-Benz CapaCity je najväčším vozidlom bratislavského dopravného podniku, teoreticky odvezie až 170 ľudí. Bratislava ich má 41 kusov. Foto – DPB

Bratislava bez plynu

Inou kapitolou je rozvoj alternatívnych pohonov. Ešte na prelome tisícročí rozbehla Bratislava v spolupráci s SPP projekt, podľa ktorého mali veľkú časť vozového parku tvoriť vozidlá na zemný plyn (CNG).

Tento typ pohonu vypúšťa nielen nižší objem škodlivín, ale dlhý čas bolo jeho palivo výrazne lacnejšie než nafta. To sa pred pár rokmi zmenilo, hlavne po zavedení vysokej spotrebnej dane. Ceny plynu a nafty sa tak začali približovať.

Pre ilustráciu: kilogram CNG (zodpovedajúci zhruba 1,3 litru nafty) dnes stojí zhruba jedno euro, pričom spotrebná daň tvorí skoro 15 percent. Liter nafty dnes stojí priemerne 1,072 eura.

„Prevádzkové náklady CNG autobusov sú v súčasnosti v porovnaní s dieselovými vyššie,“ vysvetľuje dopravný podnik.

December 2001: Bratislava za značnej publicity prevzala prvé prerobené karosy na zemný plyn. Dieselový motor bol v nich nahradený pohonom Liaz na CNG. Foto - TASR
December 2001: Bratislava prevzala prvé prerobené karosy na zemný plyn. Dieselový motor bol v nich nahradený pohonom na CNG. Foto – TASR

Argument, že vozidlá na plyn sú zároveň ekologickejšie, odbíja firma tvrdením, že nové autobusy budú mať motory, ktoré budú plniť prísnejšie emisné normy.

„Z hľadiska vplyvu na životné prostredie budeme požadovať autobusy v štandarde Euro 6,“ dodáva Volfová.

Iné mestá, vrátane niektorých slovenských, sú však ambicióznejšie. Stredoslovenský Zvolen je dnes jediným mestom, ktoré má všetky autobusy na stlačený zemný plyn.

V novembri zvolenská radnica dokonca ohlásila plán postupne vymeniť všetkých svojich 15 autobusov za vozidlá na iný typ plynového pohonu, skvapalnený zemný plyn LNG.

„Pre dopravcu má tento pohon viaceré výhody. Oproti klasickému CNG majú autobusy dvojnásobný dojazd aj rýchlejšie tankovanie,“ vraví Róbert Kadnár zo spoločnosti Danube LNG, ktorá zvolenský projekt koordinuje.

Miesto plynu možno elektrina

Tento typ pohonu produkuje výrazne menej CO2 – ide o čistý metán bez škodlivých prímesí a pevných častíc. Podľa Kandára má však LNG zatiaľ len obmedzené využitie.

Pre tento typ pohonu sa napríklad štandardne nevyrábajú kĺbové autobusy, v ponuke sú len menšie verzie vozidiel. „Výhodou však je, že sa rozvoj tohto typu dopravy dá financovať z eurofondov,“ dodáva Kandár.

Autobusy vo Zvolene dnes jazdia na CNG, postupne ich chce mesto nahradiť pohonom na skvapalnený zemný plyn. Foto - ZV-podujatia.com
Autobusy vo Zvolene dnes jazdia na CNG, postupne ich chce mesto nahradiť pohonom na skvapalnený zemný plyn. Foto – ZV-podujatia.com

Bratislavský dopravný podnik o takejto ceste neuvažuje. „Zavedenie LNG technológie by vyžadovalo aj dobudovanie infraštruktúry, ktorou nedisponujeme,“ hovorí Volfová.

Firma opatrne pripúšťa len rozvoj iného alternatívneho pohonu, a to autobusov na elektrický pohon. V októbri začala testovať jeden exemplár elektrobusu od výrobcu SOR.

Dopravný podnik následne uviedol, že by si elektrobusy teoreticky vedel v uliciach predstaviť. „Nákup takýchto vozidiel zvažujeme,“ tvrdí Volfová.

Čo to presne znamená a za koľko rokov by mohlo dôjsť aj na obstaranie elektrobusov, však hovorkyňa nespresnila.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie