Denník N

Daniel Lipšic: Po nehode už viem, že som robil chyby

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V septembri zrazil v Bratislave v blízkosti priechodu pre chodcov muža, ktorý v nemocnici zomrel. Odvtedy nešoféruje, hoci má vodičský preukaz. Polícia zatiaľ nerozhodla, či Daniela Lipšica obviní z toho, že nehodu zavinil. Priznáva, že na niektoré svoje predchádzajúce rozhodnutia sa už dnes pozerá inak.

Bývalý predseda SNS Víťazoslav Moric povedal, že každý deň má pred očami tú hrôzu, keď zrazil v noci ženu a ona zomrela. Vy?

Myslím, že to má tak pred očami každý. Táto nešťastná tragédia ukazuje, že človeku sa môže zmeniť život za zlomok sekundy. Naozaj by som ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi neprial, aby sa mu to stalo. Keď vyhasne ľudský život, je to tragédia a tú traumu si každý z nás ponesie do konca života.

Pýtate sa, prečo sa to stalo?

Uvažujem o tom. Samozrejme, vždy vám napadne, čo by bolo, keby ste išli niekam o pár sekúnd skôr alebo neskôr. V ten deň som bol skoro celý deň na výsluchu v Trnave pre kauzu Čistý deň. Cez Facebook ma oslovila bývalá zamestnankyňa zariadenia. Nechcela nič zverejniť, ale chcela ísť o pomeroch vo vnútri vypovedať na políciu. Bála sa ísť sama a poprosila ma, či môžem ísť s ňou ako právny zástupca. Prišlo mi nekorektné odmietnuť a išiel som. Bol to niekoľkohodinový výsluch. Potom som sa vrátil do Bratislavy, mal som ešte nejakú prácu v parlamente a išiel som si zacvičiť. Večer som si išiel kúpiť šanóny, pretože prípadov, ktoré som pro bono zastupoval, bolo čoraz viac a spisy sa rozširovali. Nemal som žiaden personál, ktorý by mi zabezpečoval takéto veci, takmer všetko som si robil sám. Najskôr som išiel do Centrálu, ale tam nie je Ševt a ja som si kupoval šanóny práve odtiaľ, tak som išiel do Polusu, kde som ich aj kúpil. Pred ôsmou som odtiaľ vyrazil a po pár minútach za križovatkou došlo k tragédii. Nedá sa na to nijako dopredu pripraviť. Pri tej viditeľnosti tam som pána Emila vôbec nevidel, až keď došlo k nárazu. Nebudem rozoberať podrobnosti, je to vec vyšetrovania, no snažil som sa poskytnúť prvú pomoc, napriek situácii si zachovať aspoň trochu chladnú hlavu, pokiaľ prišli záchranári.

Prečo ste si tie šanóny išli kupovať takto večer?

Na ďalší týždeň sa začínalo v Nitre pojednávanie, ktoré sa týkalo Jozefa Kuráka, otca, ktorý zabudol svoje dievčatko v aute. Pondelok je jediný voľný deň v parlamente a chcel som si tie veci naštudovať a dať si spis do poriadku.

Mala výpoveď zamestnankyne v prípade Čistý deň zmysel?

Mala. Opísala svoju skúsenosť v Čistom dni, kde bola svedkom pomerne rozsiahleho a systematického ponižovania, šikanovania a jednej pomerne brutálnej bitky chovanca tohto zariadenia.

Rodičia sa však zariadenia zastávajú.

Moja skúsenosť s tým je, že pokiaľ sa deti nachádzajú v zariadení, podliehajú pomerne rozsiahlej manipulácii. Pokiaľ bola v zariadení Natália, tak za prítomnosti manželov Tománkovcov vypovedala proti svojej mame a ako sa jej tam veľmi páči. Potom zo zariadenia odišla do iného zariadenia. Na súde sa rozhodovalo o zrušení výchovného opatrenia a ona sama pred sudkyňou, ktorá nechcela, aby bol niekto prítomný, čo považujem za správne, vypovedala úplne inak. Aj čo sa týka Čistého dňa, aj vzťahu k mame. 

Cítite sa vinný?

Podiel viny určí vyšetrovanie. Hneď po nehode som povedal, že mám dve priority: pomôcť rodine – a som rád, že sme sa dohodli na odškodnení –, a druhou je akákoľvek súčinnosť s vyšetrovateľom, vrátane mojich výpisov z telefónu, aby neboli žiadne pochybnosti. Zodpovednosť, samozrejme, cítim. Keby som vtedy nešiel po Vajnorskej, nevracal sa domov, tak k takej nehode nepríde a nevyhasne ľudský život.

Urobili ste chybu?

Ukáže to vyšetrovanie, ešte nie je znalecký posudok. Nebudem sa vyviňovať. Vždy som bol zástancom toho, aby každý, nech je v akomkoľvek postavení, niesol úplne rovnakú zodpovednosť. Ani väčšiu, ani menšiu, tak to platí aj v tomto prípade. Pretože som cítil zodpovednosť, rozhodol som sa vzdať mandátu.

Ako minister spravodlivosti ste podávali pri nehodách s následkom smrti často mimoriadne dovolania a žiadali pre vodičov prísnejšie tresty, ako určili súdy. Aký trest by ste pre seba považovali za spravodlivý?

Nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci. Budem absolútne súčinný vo vyšetrovaní, a ak sa preukáže moje zavinenie, tak by som mal dostať trest, aký dostávajú všetci iní vodiči v rovnakej situácii.

Uvedomili ste si spätne, že vaše volanie po prísnejších trestoch pri takýchto nehodách nebolo správne?

Uvažoval som o tom. V tom čase bola na cestách veľmi vysoká úmrtnosť. Oveľa vyššia ako teraz a ministerstvo vnútra sa ju snažilo všetkými prostriedkami znižovať. Dostával som od nich veľa podnetov, aby som v týchto veciach podával sťažnosť pre porušenie zákona. Aj po tom, čo sa mi stalo, by som bol opatrnejší v posudzovaní nedbanlivostných prečinov, aj s následkom smrti. Je iné, keď je prítomný alkohol alebo keď sú extrémne porušené dopravné predpisy, ako keď je to situácia, ktorá sa môže stať každému z nás. Napadla mi aj paralela, ktorá sa týkala otca, čo zabudol dcérku v aute. O prípade som sa dozvedel prvýkrát zo správ a bol som nahnevaný hlavne na to, ako necitlivo to televízie zahrali, ale bol som nastavený tak, že otec je stopercentne vinný a že ako sa to mohlo stať, že zabudol dieťa v aute, veď má dve malé deti a to sa nemôže stať. Potom som čítal článok vo Washington Post, ktorý zverejnil aj Denník N, a uvedomil som si, že v živote prichádzame k pomerne rýchlym úsudkom o vine a nevine a v takýchto situáciách je to niekedy prejav pýchy.

Priznávate napríklad pri dovolaní vo veci Morica, čo bola nehoda taká istá ako vaša, akurát ešte nevieme, ako ste išli rýchlo – on rýchlo nešiel –, že to bol prejav pýchy?

Ja si na jeho prípad priamo nespomínam, dovolaní sme podávali pomerne veľa, ale bola to chyba. Aj keď podnety z ministerstva vnútra mali možno dobrý cieľ znížiť smrteľné nehody, tak zo skúseností, ktoré teraz mám, si myslím, že to boli chybné závery. Neskôr by som konal inak. 

Bojíte sa toho, že pôjdete do väzenia?

Nezvyknem sa vecí báť. Prijmem trest podľa toho, aká moja vina sa preukáže. Úplne rovnaký, aký je pre všetkých vodičov v podobnej situácii.

V takýchto situáciách sa často stáva, že vodiči prídu na súd a zrazu tvrdia, že mali rôzne zdravotné problémy, hoci o nich predtým nikto nevedel – s chrbticou, so sústredením, občas ich bolela hlava –, a snažia sa to prezentovať ako poľahčujúcu okolnosť. Vymýšľajú si rôzne pomocné dôkazy, potvrdenia od známych lekárov.

Preto som povedal, že sa nebudem vyviňovať. Určite si nebudem vymýšľať okolnosti, ktoré neexistovali. Prijmem adekvátny trest. Judikatúra je pomerne rozsiahla a dá sa pomerne jednoznačne povedať, aký je primeraný trest.

Podmienečný.

Áno.

Kde máte mobil, keď šoférujete?

Väčšinou ho mám v nabíjaní, položený v strednej konzole. Pri šoférovaní používam handsfree, správu si prečítam, až keď zastanem, aj na križovatke na červenú. Predložil som vyšetrovateľom celý svoj výpis z používania mobilu, kde je všetko, aj internetové aplikácie, a tam veľmi jasne vidno, že poslednýkrát som použil mobil v Poluse a potom až keď som telefonoval na 112. Vyšetrovatelia si z mobilu urobili aj znalecký posudok. Majú všetky údaje. Pri prečinoch by som ani nemal povinnosť sprístupniť telekomunikačnú prevádzku, ale povedal som, že sa nebudem vyviňovať a chcem poskytnúť maximálnu súčinnosť, aby sa čo najzodpovednejšie ukázalo, ako to celé bolo.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako ste prijali skutočnosť, že rodinu zastupuje advokát Ladislav Kuruc, ktorý bol napríklad v rovnakej firme ako Martin Glváč alebo Svetlana Ficová a zastupoval viacero ľudí, proti ktorým ste vy v politike, aj ako minister, vystupovali?

Poviem k tomu všeobecne to, že si veľmi cením, že mám s rodinou pozostalého korektný vzťah. Prišli o manžela, otca a starého otca. Na druhej strane si uvedomujem aj to, že počas svojho pôsobenia v politike som si urobil veľa nepriateľov, nielen politikov, ale aj oligarchov, kriminálne „závadové“ osoby, a pripúšťam, že takéto osoby sa budú snažiť takúto tragédiu zneužiť. To je dosť možné a až tak by ma to neprekvapilo. 

Na mieste nehody bol aj prvý policajný viceprezident a nominant SNS Jaroslav Málik. Počuli ste už o tom, že ste mali predtým popíjať spolu v Poluse a že namiesto vás fúkal nejaký policajt?

Počul. Pán viceprezident údajne blízko býva a prišiel, lebo počul, ako operačný hlásil nehodu. Som presvedčený o tom, že na základe týchto legiend si stiahli všetky kamerové záznamy z Polusu. Bol som tam asi 6 minút, a ak ich majú, vedia to preukázať, preto to asi nikde ani nepublikovali, iba jeden denník povedal, že zháňa svedkov. Ja mám doteraz blok zo Ševtu, kde som šanóny kupoval. Počul som aj verziu o alkohole. Nikdy som sa nehral na to, že som nespáchal žiadny dopravný priestupok. Ale nikdy v živote som nešoféroval, keď som si vypil, a to by som ani nikdy neurobil. Je to obrovský hazard s ľudskými životmi. Ja som sa ešte v ten večer dopočul, že sa začína šíriť takáto informácia, aj medzi policajnými funkcionármi, preto som požiadal, aby mi urobili vyšetrenie alkoholu z krvi, hoci som dvakrát fúkal. Hliadka mi hovorila, že ma nemá ako poslať na krv, keď mám v protokole dve negatívne dychové skúšky. Ja som hovoril, že na tom trvám, tak som si to sám zaplatil. Vedel som, že mám toľko nepriateľov, že zneužijú čokoľvek, aj takým hyenistickým spôsobom, ako je takáto tragédia.

Videli ste video z nehody, ktoré zverejnil týždenník Plus 7 dní?

Nie. Aj pre mňa je to, čo sa udialo, veľká trauma. Prežívam tú nehodu každý deň, nepotrebujem na to video.

Váš starší syn už chodí do školy. Rozprávali ste sa o tom doma s deťmi?

Áno. Nehoda bola v pondelok a v nedeľu som s nimi hovoril. Vysvetlil som im, prečo nešoférujem, aj keď mám vodičský preukaz. Od nehody som nešoféroval. Snažil som sa im vysvetliť, čo sa stalo, spôsobom, ktorému by rozumeli. Samozrejme, sú to deti, majú 7 a 5 rokov. Dovtedy sme v blízkej rodine ani nemali úmrtie. Asi mesiac po nehode zomrela manželkina stará mama, boli sme na pohrebe. 

Prečo nešoférujete?

Nie je uzavreté vyšetrovanie a tak to cítim, že by to nebolo správne.

Kedy ste sa rozhodli, že sa vzdáte mandátu?

Úplne definitívne som sa rozhodol asi na druhý deň po nehode. Pocitovo som bol rozhodnutý už v ten večer. Na miesto nehody prišla aj moja manželka, a keď nás známi viezli okolo polnoci domov, povedal som jej, ako to cítim. Aj moja manželka, ktorá si dlhé roky želala, aby som odišiel z politiky, aj moji blízki si mysleli, že by som sa nemal vzdať mandátu. Že na to nie je dôvod, bolo to nedbanlivostné a vec, ktorá sa môže stať každému. Hovorili tiež, že ak sa vzdám mandátu, využijú to a pôjdu po mne ešte tvrdšie, pretože nebudem mať žiadnu ochranu. Nevedel by som však vykonávať mandát plnohodnotne. Všetko, čo som doteraz robil, môžu ľudia hodnotiť dobre aj zle, ale snažil som sa to robiť naplno. Viem, že v advokácii to vzbudilo trochu pohoršenie, že dobre, že advokáciu naplno viem vykonávať? Je to menej náročné? Nie je, ale je úplne niečo iné zastupovať klientov a chodiť na súdy, kde ide o právo, ako byť v parlamente v dnešnej situácii a v dnešnej atmosfére. Súvisí to s prostredím. Myslím, že advokáti by mali byť skôr radi, že prostredie advokácie je iné, ako je prostredie parlamentu.

V čom? Nevedeli by ste počúvať výčitky politických súperov?

Nemyslím. Ja som sa už toho v parlamente napočúval veľmi veľa. Ak niečo povedia ľudia typu Blaha, Jarjabek, Číž, tak si myslím, že to nikoho rozumného nerozladí. Je to úroveň, ktorú majú, a na viac nemajú a asi to tak všetci vnímajú. No vnútorne by som to cítil ako brzdu. Vždy som sa snažil, keď sme boli v opozícii, venovať sa aj právu. Asi týždeň pred nehodou vznikla aj polemika na Facebooku, či je správne a dobré, aby poslanec vykonával pro bono advokáciu. Vždy som sa viac cítil právnikom, vždy ma právo bavilo a baví ma, a chcel som si právnické zručnosti uchovať. Zároveň môžem pomôcť ľuďom, ktorí by inak kvalifikovanú právnu pomoc nedostali, to je, žiaľ, pravda.

Bola to oprávnená polemika. Často ste zastupovali mediálne sledované kauzy. Na jednej strane ste museli hájiť práva svojich klientov, ale zároveň aj pozerať na to, aký to bude mať vplyv na vašu popularitu.

Mám aj prípady, ktoré nie sú médiami sledované a ani o nich neviete. Ale prvoradý záujem je klient. Viaceré prípady, ktoré zastupujem, sú sporné, nie sú to jednoznačné prípady. Týka sa to aj prípadu otca – veľa ľudí ho odsudzovalo, ako mohol zabudnúť dieťa v aute. Navyše – nebol som to ja, kto zverejnil, že to zastupujem. Urobil to prokurátor, a to až rok po skutku, keď podal obžalobu. Vtedy už prebehlo celé vyšetrovanie. Ak by sme boli v situácii, že takéto zreteľa hodné prípady, ktoré sú buď po právnej stránke precedenčné, alebo je tam nejaký verejný záujem, môžu získať špičkových advokátov pro bono, tak by sme možno boli v inej diskusii, ale taká situácia na Slovensku nie je. Treba sa opýtať mojich klientov, či sú spokojní s mojimi právnymi službami, alebo nie. Ja to nebudem hodnotiť. Nikdy by som nerobil prípad, ktorému by som sa nevenoval naplno, pretože je to voči klientom nepoctivé. Možno som tých prípadov mal až veľa. Každý deň sa na mňa obracajú ľudia, žiaľ, nemôžem robiť prípady ich všetkých, hoci sú niektoré až srdcervúce. Mám obmedzený čas a už to bolo na hrane aj v čase, keď som bol v parlamente.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vidíte súvis medzi nehodou a tým, že ste toho mali už veľa?

Neviem. Tú otázku si kladiem. K prípadom, ktoré zastupujem, poviem ešte jeden príklad – kauzu Ota Žarnaya. Pôvodne ho zastupovala Nadácia Zastavme korupciu. Potom, keď išiel kandidovať za OĽaNO, povedali, že už ho nemôžu zastupovať, lebo ide do politiky. Preto som prevzal jeho zastupovanie ja. Nechcem postoj nadácie hodnotiť, ale bol žalovaný za vec, za ktorú získal Bielu vranu – odhalil netransparentné šafárenie s financiami v škole. Nebol žalovaný za to, že išiel do politiky.

Chýba vám politika?

Chýbajú mi mnohí ľudia v parlamente. Aj v klube OĽaNO, aj v klube SaS sú veľmi zaujímaví a charakterní ľudia. Klobúk dole pred nimi. Kto do toho boja ide s čestnými úmyslami, mal by mať rešpekt. Ale parlament mi nechýba.

Ste stále predsedom Novy?

Ešte áno.

Čo bude so stranou ďalej?

V januári sa rozhodneme, ako ďalej. Svoje rozhodnutie by som chcel oznámiť najskôr kolegom v Nove.

Rozhodnutie, že už nebudete predseda Novy?

Nechcem to zverejniť cez médiá, budeme mať v januári predsedníctvo.

Má ešte existencia Novy zmysel?

Má zmysel, aby ľudia, ktorí sa v nej angažujú, zostali aktívni vo verejnom živote. Akým spôsobom a akou formou, to sa ukáže.

Neuvažujú konzervatívci o tom, že sa spoja do jednej väčšej strany?

Nemyslím si, že teraz je na Slovensku nevyhnutné robiť ideologicky čisté strany – konzervatívne alebo liberálne – a že to je najväčší problém Slovenska alebo Európy. Najväčší problém na Slovensku je, že tento štát reálne ovládajú finančné skupiny a oligarchovia a nevlastnia ho ľudia. Treba štát vrátiť ľuďom a vrátiť rovnosť pred zákonom.

Nový čas informoval, že o svojom odchode z parlamentu ste sa v noci radili so svojím bývalým poradcom a kamarátom Milanom Krajniakom, ktorý je dnes poslancom za stranu Borisa Kollára. Aký máte vzťah?

Boli sme večer predtým v jeho kaviarni, bolo tam viacero ľudí – moja manželka, môj švagor, Andrea Krajniaková a asi tam bol aj Milan, lebo je tam večer stále. Ale ja som sa o tom s Milanom vôbec neradil. Poznáme sa dlhé roky od študentských čias, naše cesty sa rozišli, ale stretneme sa, porozprávame sa.

Krajniak nedávno napísal text, v ktorom píše, že treba povaliť liberálnu demokraciu. Čo si o tom myslíte?

Myslím, že Milan si pomýlil pojem liberálnej demokracie, a aj som mu to povedal. Demokracia je založená na princípe, že väčšina rozhoduje – o veciach sa diskutuje a potom hlasuje. Liberálna demokracia znamená, že sú nejaké práva, na ktoré nemôže siahnuť ani väčšina – bývajú vyjadrené v ústave. Kto vytvoril tie ústavné práva? Tiež väčšina. Nevznikli zjavením. To znamená, že väčšina bola dosť múdra na to, aby obmedzila samu seba, vediac, že môže prísť pohnutá doba, keď bude väčšina v pokušení siahnuť na práva menšín. To je pre mňa liberálna demokracia. Myslím, že s touto definíciou by súhlasil aj Milan, a myslím, že si ten pojem zle interpretoval.

Potom ste mali za poradcu človeka, ktorý si mýli takéto pojmy?

Aj ja si niekedy mýlim pojmy. Druhá rovina toho je, že v posledných desaťročiach cítim, že ohrozením demokracie je súdny aktivizmus. Ten hovorí, že tu máme nejaký katalóg základných ústavných práv, ktoré limitujú väčšinu, ale súdny aktivizmus ho chce rozširovať aj o ďalšie práva. Ktoré to sú? To z roka na rok povieme v našich rozhodnutiach ústavných alebo najvyšších súdov.

Čo máte na mysli?

Na Slovensku bolo jedno z najaktivistickejších rozhodnutí zrušenie Špeciálneho súdu. Ústava nehovorí nič o tom, či môže, alebo nemôže byť Špeciálny súd, ale iba to, že sústavu súdov tvorí Najvyšší súd a ostatné súdy zriadené zákonom. Špeciálny súd zriadil zákon. Bolo to aktivistické rozhodnutie, lebo sa niekomu nepáčil Špeciálny súd z neviem akých dôvodov. Asi lebo išiel tvrdo proti mafii. Aktivizmus bolo aj rozhodnutie v kauze výkladu, či prezident musí, alebo nemusí menovať generálneho prokurátora, kde je úplne zjavné, čo hovorí ústava. A áno, v zahraničí sú ďalšie aktivistické rozhodnutia, ktoré sa týkajú etických otázok. Ak sa väčšina rozhodne vytvoriť nové ústavné právo, môže to urobiť, ale nemyslím si, že by mala dopĺňať ústavné právo sudcovská elita, to je nedemokratické.

V novembri ste boli na diskusii k extrémizmu. Video s vašimi výrokmi, že neonacistov za fašistické výroky netreba trestať, zdieľali aj konšpiračné weby. To vám vyhovuje?

Môj názor na slobodu prejavu je dlhodobo známy a je predmetom kritiky konzervatívcov, liberálov, v princípe väčšiny. Ja si myslím, že ústava chráni aj šokujúce, aj extrémistické, aj hlúpe názory, pokiaľ nepodnecujú násilné konanie. Argument, že moje názory zdieľajú extrémisti, nie je korektný, lebo potom by sa dalo povedať, že Hitler bol proti katolíckej cirkvi a ktokoľvek je dnes proti cirkvi, je ako Hitler. To je veľmi hlúpa skratka.

Dnes majú extrémisti u mladých ľudí 30-percentnú podporu. Stále je dobré proti fašistickým prejavom nezasiahnuť?

Ja nehovorím, že nemáme zasiahnuť, iba si myslím, že nie je dobré ich trestne stíhať. Riešením je práveže viac diskusie, aj v školách, aj na sociálnych sieťach, aj v médiách. Návštevy Osvienčimu sú dobrá vec, je dobré, aby to mladí videli, aby vedeli, čo bol internačný tábor v Seredi. Nehovorím, že nemáme robiť nič, len hovorím, že nie je správne tieto názory, pokiaľ nepodnecujú násilné konanie, trestne stíhať. Myslím si, že trestným stíhaním z nich vytvoríme martýrov, aj na tom vyrástol Kotleba.

Zdá sa, že vyrástol aj na tom, že ľudia si myslia, že sa nemajú dobre.

Vyrástol aj na tom, že ľudia majú oprávnený pocit, že na Slovensku nefunguje elementárna spravodlivosť, preto sú frustrovaní a zúfalí a povedia si, že už nám pomôžu len radikáli. Samozrejme, že nepomôžu. Ak táto vláda vyhlasovala, že vzniká ako hrádza proti extrémizmu, tak svojou činnosťou dokazuje pravý opak – nárast extrémizmu. Práve tým, ako funguje, aké má korupčné kauzy, a koaliční partneri strkajú hlavu do piesku a tvária sa, že nemôžu nič robiť, pritom držia túto vládu pri moci.

Čo si myslíte o vyjadreniach Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, že idú robiť poriadok v rómskych osadách? Milan Krajniak bol váš poradca pre rómske témy a spravili ste si tlačovú besedu aj v osade.

Milan nebol poradca pre rómske otázky. Venoval sa aj tejto téme, ale bol všeobecne poradca. Mňa vtedy médiá kritizovali, lebo tvrdili, že nie je možné riešiť rómsky problém represiou. Ja som však neriešil rómsky problém, riešil som problém kriminality. Je pravdou, že sú lokality, kde sú segregované komunity s vyššou mierou kriminality, preto sme v nich posilňovali pohotovostné motorizované jednotky. A myslím, že to bolo správne. Prvoradá úloha štátu je garantovať bezpečnosť ľudí. Pýtam sa, čo robili Fico a Kaliňák posledných deväť rokov. Neviem, kto im radí, ale ak si myslia, že toto bude teraz pri padajúcich preferenciách tá ich autentická politika, tak podľa mňa nebude.

Za nakoľko nebezpečný považujete nárast popularity extrémistov?

Je to vec, ktorá je nebezpečná, ale keď vyšiel spomínaný prieskum, všimol som si, že Kotleba mal 23,5 percenta a SaS 23,4, teda skoro narovnako. OĽaNO malo 11,7 percenta, Smer 11,5 percenta, SNS 10,4. Je zarážajúce, že Kotlebovci majú takmer štvrtinovú podporu, ale keď si pozriete, ako by vyzeral parlament, tak by pri mladých ľuďoch bola možná väčšinová vláda SaS, OĽaNO a ako najmenší koaličný partner by bola SNS. Áno, Kotleba by mal veľký poslanecký klub, ale ten pohár je niekedy poloplný a poloprázdny. Ten prieskum nehovoril, že keby volili len mladí, tak by vládol Kotleba. Keby volili mladí, tak vládne dnešná opozícia. Nechcem to zľahčovať, je to veľmi nebezpečný fenomén. Aj preto si myslím, že napríklad pán Benčík robí skvelú prácu, keď odhaľuje skutočnú tvár kotlebovcov. Oni sa teraz tvária, že už nenosia fakle a uniformy, keď pochodujú, lebo čisto fašistické prejavy ľudí nelákajú, pochodujú len blázni. Majú iné PR a snažia sa venovať tomu, aby sa nekradlo. A myslím, že aj preto sa k nim frustrovaní ľudia primkýnajú, lebo majú pocit, že ostatní spravodlivosť zabezpečiť nevedia. Nemyslím si, že máme v populácii obrovské percento fašistov. Dokonca si nemyslím, že ľudia, ktorí volili Kotlebu v druhom kole župných volieb, boli fašisti a nacisti, ale pokiaľ je politická scéna taká, aká je, a veľká časť z nej je vnímaná ako skorumpovaná, tak radikáli majú veľký priestor. Možno niektorí ľudia vedeli po voľbách pochopiť, že Most a Sieť išli v záujme krajiny so Smerom. No ak sú ľudia v Moste schopní akceptovať aj to, čo sa udialo od volieb, všetky škandály a zneužívanie orgánov činných v trestnom konaní – aj na kriminalizáciu opozície –, tak to je veľmi smutná vizitka.

Prečo si myslíte, že po kauze Bašternák nikto neodstúpil a policajný prezident sa po prípade Bašternák tvári, že všetko je v poriadku?

Myslím, že sa musia zúfalo držať funkcií, lebo vedia, že ak by došlo k zmene a začali by sa diať veci, aké sa diali pred dvoma-troma rokmi v Rumunsku, tak by to pre nich malo veľmi nepríjemnú koncovku. Toho sa podľa mňa boja, a preto budú držať spolu za každých okolností.  No myslím, že v nejakom okamihu k tej zmene bude musieť prísť.

Čo také by sa reálne zmenilo, keby Kaliňák odstúpil z funkcie, okrem toho, že by bola vyvodená zodpovednosť?

Nezmenilo by sa veľa, ale myslím, že to vyhodnotili tak, že potom by sa sústredila pozornosť na premiéra Fica pre Bašternákov byt. Premiérovi vyhovovalo, že Kaliňák zostal, aby nebol úplne prvý na rane.

Kedy ste naposledy hovorili s Kaliňákom?

Asi v máji, v parlamente.

On je politik, ktorý vám priniesol pre dieťa darček z Ameriky, keď sa vám narodilo. Ako by ste dnes charakterizovali váš vzťah?

Dnes žiaden neexistuje. Nestretávali sme sa, ale pri takých príležitostiach, ako bolo narodenie dieťaťa, sme si zablahoželali. Tým, že máme obaja dvoch malých synov, vždy, keď sme sa stretli, sme hovorili aj o deťoch. Posledná komunikácia, ktorú som s ním mal, sa týkala toho, keď bol premiér Robert Fico v zlom zdravotnom stave. Písal som mu, že môžeme mať akékoľvek rozdiely, ale ak by potrebovali pomôcť, nech mi dá vedieť, pretože môj brat pracuje na špičkovom kardiologickom pracovisku v Groningene.

Ozval sa?

Áno, ale nechcem riešiť túto formu komunikácie.

Pre Kaliňáka nebolo typické, že by o vážnych kauzách hovoril štýlom ako pri Bašternákovi – že všetko je vymyslené – a nepripúšťal žiadne vyvodenie zodpovednosti voči podriadeným. Prečo sa to stalo pri Bašternákovi?

Pretože vedel, že to je taká jasná kauza, že sa z toho nedá „vykecať“.

Keby odvolal policajného prezidenta, bolo by to nejaké gesto za to, že vyšetrovateľka zlyhala.

No dobre, ona to stopila, ale bol to on, kto obchodoval s Bašternákom, nie policajný prezident. Potopil by niekoho blízkeho, hoci namočený je v tom on priamo. Nebolo by to dôveryhodné. Asi pochopil, že z toho sa už nedá vyhovoriť nijakým spôsobom. Je dobré, že médiá odhaľujú kauzy, ale stále si myslím, že to je len vrchol ľadovca a nevieme všetko. Oni vedia, čo všetko majú za ušami, a nevedia, čo ďalšie vybuchne, preto sa potrebujú navzájom chrániť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Stretávate sa s Igorom Matovičom?

Je to môj klient.

Ako vnímate jeho posledné mesiace v parlamente, keď obhajoval, že si nezrušil živnosť, alebo porovnal poslancov opozície k utláčaným židom v koncentráku?

Podľa mňa sú to dve odlišné veci. Igor Matovič a jeho rodina sú pod veľkým tlakom. To, čo mu urobili od leta minulého roku a pred voľbami, nie je príjemné. Najskôr razie vo firme, potom trestné stíhania týkajúce sa účtovníctva, NAKA dva dni kempovala pred domom jeho starej mamy, vložil sa do toho premiér. To nie sú ľahké veci, trochu o tom viem. Ohrozuje to rodinu a je veľmi ťažké to psychicky ustáť. Ak si tým niekto neprešiel, ľahko sa mu hodnotí a odsudzuje. Vrátim sa na začiatok, keď som hovoril o pýche. Ja si už na to dávam trochu pozor. Samozrejme, že jeho komunikácia nebola vždy najšťastnejšia – napríklad vo vzťahu k živnosti. No Ústavný súd môže stále zmeniť svoju judikatúru a vyhlásiť, že ak je to prázdna živnosť a neexistuje z nej príjem, tak to nie je podnikanie, no doteraz bola judikatúra taká, aká bola. Ja som Igorovi povedal, že každý niekedy zabudne, je to v princípe blbosť, stane sa, nič zlé neurobil. Celé leto sme ťahali Bašternákove protesty, neboli sme na dovolenkách, stane sa. A je to aj uveriteľnejšie, keď človek hovorí pravdu. Druhá vec bola futbal v koncentráku. Pozrite, časť rodiny môjho otca zahynula v koncentračných táboroch. Viem, že židovská náboženská obec je ku mne kritická pre moje názory na slobodu prejavu, je to ich legitímne právo, ale Matovič podľa mňa ničiu pamiatku nehanobil. Povedal to ako metaforu.

Dosť hlúpu.

Poukazoval na to, že ak tu sú nejaké pravidlá a predseda parlamentu nie je nestranný arbiter, tak tie pravidlá bude aplikovať inak na koalíciu a inak na opozíciu, čo je prax dnešného parlamentu. Nechcel nikoho hanobiť. Porovnávať ho s kotlebovcami je nenáležité.

To je, ale prečo nemôže povedať, že ten výrok nebol správny, a ospravedlniť sa, ak sa to niekoho dotklo? Myslíte, že ľudí zaujíma takýto nezmyselný spor Matoviča s Dankom?

Nezaujíma. Myslím, že to povedal v dobrom úmysle, áno, bola to metafora, a ak sa niekoho dotkla, tak by som asi zišiel z kratšej cesty. Igor Matovič nie je antisemita ani rasista.

Vrátite sa ešte do politiky?

Vôbec o tom v tomto okamihu neuvažujem. Právo ma baví. Vo firme Dentons je skvelý tím ľudí a sú tu nové právne výzvy, teším sa na to. Viem, že mnohí smeráci si myslia, že som odišiel z parlamentu, aby som zvýšil svoju popularitu, a neviem ešte čo. Vôbec nie. Pre mňa je teraz kľúčové, aby prebehlo nestranné a nezávislé vyšetrovanie, a venovanie sa právu. Chcem byť prítomný vo verejnom živote, ale o návrate do politiky neuvažujem a neviem, čo bude v budúcnosti. Aj nehoda mi potvrdila, že robiť si do budúcnosti veľké kariérne plány je nenáležité. Život sa môže zmeniť v zlomku sekundy.

Váš klient, ktorý zabudol dcéru v aute, nedávno zomrel na infarkt. Akú veľkú vinu človek dokáže uniesť?

Je to individuálne a závisí to od svedomia človeka. Najväčšia tragédia je, keď vám zomrie vlastné dieťa, a morálnu vinu budete cítiť do konca života. Je to pre nás, ktorým sa to nestalo, nepredstaviteľná bolesť. Ale pocity iných závisia od toho, ako má kto formované svedomie. Ja si myslím, že skorumpovaní politici alebo sudcovia necítia žiaden pocit viny. Oni majú svedomie utlmené. Sú nahnevaní, keď sa to prevalí a zverejní, ale inak nie.

 

Daniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973. V rokoch 2002 až 2006 bol ministrom spravodlivosti, v rokoch 2010 až 2012 ministrom vnútra. Vo voľbách v roku 2016 kandidoval za hnutie OĽaNO-Nova a stal sa poslancom Národnej rady. V septembri sa po dopravnej nehode, pri ktorej zrazil chodca a ten zomrel, vzdal poslaneckého mandátu. Od decembra pracuje v právnickej kancelárii Dentons. Zastupoval klientov vo viacerých verejne sledovaných kauzách – Čistý deň, zabudnuté dieťa v aute. Zastupoval aj Ota Žarnaya, Igora Matoviča alebo Martina Daňa. Sám je obvinený z trestného činu poškodzovania cudzích práv a ohovárania finančnej skupiny Penta a Mariána Kočnera pre únik informácií o Kočnerových podozrivých transakciách v Privatbanke.

 

Robert Kaliňák

Teraz najčítanejšie