Denník N

Po médiách a ústavnom súde prišla parlamentná kríza. Chystá sa majdan vo Varšave?

Opoziční poslanci spievajú poľskú hymnu pri rečníckom pulte v parlamente. Foto – TASR/AP
Opoziční poslanci spievajú poľskú hymnu pri rečníckom pulte v parlamente. Foto – TASR/AP

Kontroverzné hlasovanie bez médií a časti opozície v poľskom parlamente vyvolalo novú vlnu protestov a obavy z autoritárstva.

Poľská vláda prekročila hrubú čiaru, za ktorou je už priama cesta k autoritárstvu. Obávajú sa toho ľudia, ktorí v sobotu protestovali proti posledným udalostiam v Sejme, teda v poľskom parlamente.

Nové obavy o poľskú demokraciu vyprovokovalo škandalózne hlasovanie v piatok 16. decembra, keď predseda parlamentu za vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS) Marek Kuchcinski preniesol zasadanie do inej miestnosti a obmedzil tak prítomnosť opozičným poslancom aj novinárom, ktorí sa nemohli zúčastniť na hlasovaní. 

To mohlo byť sfalšované, nedá sa totiž potvrdiť, či hlasovali iba poslanci a koľko ich práve na rokovaní bolo, tvrdia oslovení experti. 

Udalosti posledných dní, ktoré vyvolali tisícové protesty vo viacerých mestách, sú iba špičkou ľadovca. Problém s obmedzovaním demokratických štandardov sa začal hneď po nástupe strany Právo a spravodlivosť, ktorá sa ujala vlády v októbri 2015.

Pochybný ústavný súd a vládne médiá

„Vládna väčšina spôsobila praktickú paralýzu ústavného súdu, do ktorého si zvolila troch vlastných sudcov už na obsadené miesta. Z právneho hľadiska sa dá vážne pochybovať, či v takom prípade ústavný súd vôbec bude vydávať platné uznesenia,“ povedal pre Denník N Marek Porzycki z Právnickej fakulty Jagellonskej univerzity v Krakove.

Po ústavných sudcoch sa vláda Beaty Szydlovej zamerala na prevzatie kontroly nad verejným rozhlasom a televíziou.

Každá predchádzajúca vláda nejakým spôsobom na verejnoprávne médiá vplývala, nikdy však neprišlo k takej totálnej kontrole, masovému prepúšťaniu novinárov a otvorenej propagande ako teraz.

Posledná parlamentná kríza vyvrcholila minulý týždeň, keď predseda parlamentu Marek Kuchcinski (PiS) vydal uznesenie o obmedzení prístupu novinárov od 1. januára. Prakticky to znamená, že nebudú mať prístup k rokovacej sále. S politikmi by sa mali stretávať iba v dvoch vyznačených miestnostiach.

To sa nepáčilo nielen samotným novinárom, ale ani poslancom opozície. Jeden z nich, poslanec Občianskej platformy Michal Szczerba, rečnil v piatok s ceduľou „Slobodné médiá“. To nahnevalo šéfa parlamentu Kuchcinského, ktorý vylúčil poslanca zo zasadnutia a prikázal mu opustiť rokovaciu sálu.

„Za mojich čias sa nič podobne nestávalo. Žiaden predseda parlamentu netrestal opozičných poslancov za takúto maličkosť, dokonca teraz ani nebolo za čo. Nikdy predtým po roku 1989 sa práva opozície neobmedzovali tak ako teraz,“ povedala pre Denník N Grazyna Staniszewska, bývalá poľská disidentka a účastníčka rokovaní Okrúhleho stola v roku 1989 za Solidárnosť. Bola aj dlhoročnou poslankyňou za Úniu slobody (strana Tadeusza Mazowieckého a Leszka Balcerowicza), neskôr europoslankyňou.

Za poslanca Michala Szczerbu sa solidárne postavili poslanci opozičnej Občianskej platformy aj novej strany Nowoczesno, ktorí začali blokovať rečnícky pult. Tým znemožnili ďalšie rokovania o rozpočte a zákonoch, ktoré zrušia dôchodkové privilégiá bývalým príslušníkom poľskej ŠtB.

Šéf parlamentu hrozil silou

Predseda Kuchcinski dokonca pohrozil, že keď sa poslanci okamžite nerozídu, príde k silovému riešeniu. K tomu sa neodhodlal ani zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a pripomína to skôr bieloruský režim Alexandra Lukašenka.

Kuchcinski nakoniec zvolil iné riešenie: rokovanie a hlasovanie preniesol do inej miestnosti. Na začiatku na nové miesto nechceli pustiť poslancov opozície. Väčšina spomedzi nich blokovala rečnícky pult, niektorí boli na hlasovaní, aby mali prehľad o situácii, pretože novinárov tam nevpustili vôbec. Neskôr otvorili novú miestnosť pre všetkých opozičných poslancov, ale nedovolili im rečniť.

Nasledovali rýchle hlasovania a ich ručné sčítavanie, ktoré bolo podľa opozície veľmi nepresné. „Je to škandalózne. Samotný význam slova parlament pochádza od francúzskeho slova parlé, čiže rozprávať. To bolo jedno z najdôležitejších hlasovaní, lebo sa prijímal rozpočet. Vládna väčšina by aj tak všetko prijala, stačilo to preniesť na budúci týždeň, akurát pripustiť otázky od poslancov. Mám veľké pochybnosti, či tam vôbec bolo kvórum, nedalo sa ani zistiť, či všetci zúčastnení v tejto miestnosti sú poslanci, a nie napríklad asistenti,“ hovorí opozičná politička Grazyna Staniszewska.

Pochybnosti má aj právnik Porzycki z Jagellonskej univerzity. „Samotná zmena rokovacej miestnosti ešte nie je mimo zákona, ale sú vážne pochybnosti, či hlasovanie bolo platné. Myslím najmä na nevpustenie poslancov opozície a problémy so zistením kvóra. Za normálnej situácie by mal platnosť hlasovania zistiť ústavný súd, ale ten už vládna väčšina paralyzovala,“ dodal poľský právny expert. 

Čo ďalej? Podľa expertov a opozície by mal šéf parlamentu Kuchcinski pre pochybnosti dať zopakovať hlasovanie, najlepšie v tradičnej rokovacej sále.

„PiS tým nič neriskuje, lebo aj tak má väčšinu a vládny návrh rozpočtu prejde. Pritom by bolo možné v rámci kompromisu rokovať o nových pravidlách pohybu novinárov v Sejme. V niečom niektorí novinári skutočne preháňajú, keď napríklad naháňajú poslancov do ich súkromia alebo ich čakajú vedľa toaliet. Možno by sa niečo malo upraviť, ale určite nie takým spôsobom, ako to navrhuje PiS,“ dodala Grazyna Staniszewska.

Obavy z majdanu

V reakcii na túto situáciu sa už v piatok večer, čiže ešte počas kontroverzného hlasovania, na námestiach začali zhromažďovať ľudia. Najmä vo Varšave, ale aj v iných veľkých mestách vrátane Krakova.

Niektorí to prirovnávajú k ukrajinskému majdanu. Je to síce prehnané, ale Poliaci sa reálne obávajú, či sa to neskončí tak ako na Ukrajine. Síce nie toho, že Kaczynski použije silu, ale skôr toho, že by sa poľskú politiku snažili ovplyvniť provokatéri inšpirovaní Kremľom alebo radikálmi.

Protesty neprebehli iba vo Varšave, tento sa odohral v Krakove. Foto - Kuba Loginow.
Protesty neprebehli iba vo Varšave, tento sa odohral v Krakove. Foto – Kuba Loginow.

V sobotu večer už podobný pokus v Krakove prebehol, hŕstka mládencov chcela vyprovokovať dav k bitke, čo sa im takmer podarilo. Zakročila však polícia a predišlo sa konfliktu.

Počas sobotňajšej krakovskej demonštrácie zazneli heslá, aby sa v súvislosti s krízou uskutočnili predčasné voľby. V tých by však zase len uspelo Právo a spravodlivosť.

Môže za to situácia vo verejných médiách, ktoré sú úslužné voči vláde, ako aj štedrá sociálna politika štátu, ktorá sa podobá taktike slovenského premiéra Roberta Fica.

Ľudia pozitívne pocítili najmä podporu 500 zlotých mesačne (110 eur) na každé druhé a ďalšie dieťa a v prípade najchudobnejších aj na to prvé. Podporu medzi chudobnejšími voličmi má aj zníženie dôchodkového veku.

Ľudia cítia aj nedostatky opozičnej Občianskej platformy, ktorej vláda posledných osem rokov skôr administrovala, akoby urobila nejaké potrebné zmeny. S platformou sa spájali rôzne škandály a medzi mnohými voličmi pretrval pocit, že jej politici sú odtrhnutí od reality, nerozumejú regiónom a chudobnejším.

Alternatívou voči tradičným rivalom Právo a spravodlivosť – Občianska platforma sa stáva liberálna Nowoczesna Ryszarda Petru, ktorá vo voľbách získala 7,6 percenta a teraz v prieskumoch dokonca predbehla platformu s podporou 15 až 20 percent.

Popularitu získava aj moderná ľavicová (nie postkomunistická) strana Razem (Spolu). Sú v nej spojení mestskí a ekologickí aktivisti, ktorí navrhujú deglomeráciu, teda prenesenie centrálnych úradov do iných miest, než je Varšava. Chcú tak podporovať regionálny rozvoj. Na predčasné voľby však nie sú nové hnutia pripravené, preto by vyhovovali skôr vládnej strane. 

Autor je poľský novinár, žije v Krakove. 

Kaczyńského Poľsko

Svet

Teraz najčítanejšie