utorok

Filmár Baláž: Pred tritisíc rokmi levy lovili vodné byvoly v Dunaji, chcel by som to opäť ukázať

Jeho filmy sa už dostali do National Geographic a odtiaľ do sveta. Aké ťažké je nafilmovať plachého rysa a vlka či na končiaroch Tatier striehnuť na dobrý záber a ako sa nebáť v divočine, rozpráva ekológ a filmár Erik Baláž.

Rysy na končiaroch Tatier. Foto - Karol Kaliský/Arolla Film

Tri roky chodili s ťažkou technikou do Tatier. Nakrútili tisíce hodín záberov divokej prírody. Z nich teraz skladajú tri filmy. Premiéru už mal Život v oblakoch o prírode nad pásmom kosodreviny. Nasledovať budú filmy o živote okolo divokej riečky Belá a v limbovom lese so stromami starými aj tisíc rokov. Filmár a ekológ Erik Baláž rozpráva, prečo sú dôležité divoké rieky a divoké lesy.

Ako sa vám na končiaroch Tatier podarilo nakrútiť toľko plachých zvierat – rysy, vlky aj medvede –, keď na vlky vo filme Vlčie hory ste čakali mesiace?

Tatry poznáme lepšie ako Vlčie hory na východe, strávili sme v nich ešte viac času, teraz tri roky, predtým omnoho viac. Vysokohorské prostredie je otvorené, vidieť tam ďaleko a viac ako v uzavretom lese.

Čo je to za svet, ktorý tam zostal z ľadovej doby ako izolovaný arktický kus prírody?

Za posledné dva milióny rokov sa tu vystriedalo veľa ľadových dôb, dlhých aj stotisíc rokov, a krátkych medziľadových, ktoré majú tak 20-tisíc rokov. Počas ľadovej doby sa zvieratá z Álp, Tatier, Balkánu rozbehnú po celej krajine a žijú všade. Potom, keď sa oteplí, začne tam rásť les, ekosystém sa zmení a zvieratá ako kamzíky vybehnú opäť na kopce.

Nevydržia bez zimy?

Jasné. Konkurenčne ich vytlačia nové druhy po oteplení. Je fascinujúce, že kamzíky sú na 20-tisíc rokov izolované na niekoľkých pohoriach. Geneticky sa zmenia a v každých horách vznikne jedinečný poddruh. Potom príde ľadová doba a zasa sa to zmieša. Je to však pre druh obohacujúce, pretože v medziľadových dobách sa vytvoria nové gény. Viem si to predstaviť, zrýchliť dva milióny rokov v minútovom časozbere, ako sa krajina mení – najskôr sú tie zvieratá všade, potom vybehnú na kopčeky a zasa sa rozbehnú po krajine.

Jeden z filmárov Jozef Fiala pri nakrúcaní filmu Život v oblakoch. Foto - Arolla Film
Jeden z filmárov Jozef Fiala pri nakrúcaní filmu Život v oblakoch. Foto – Arolla Film
 Na filmovanie v divokej prírode sa treba zamaskovať, aj teplo obliecť. Foto - Arolla Film
Na filmovanie v divokej prírode sa treba zamaskovať aj teplo obliecť. Foto – Arolla Film

Po dokumentárnych filmoch teda budete robiť časozberné animácie?

Mohli by sme. Rozmýšľam nad animáciami. Fascinuje ma, ako mohla kedysi vyzerať európska divočina. Nikto to ani netuší. Veľa vecí som si naštudoval a mám bujnú fantáziu a jeden z mojich nápadov je film, možno seriál o minulosti divočiny. Ľudia by boli šokovaní, keby videli, ako Bratislava vyzerala pred štyritisíc rokmi.

Ako vyzerala?

V Dunaji žili najväčšie sladkovodné ryby na svete, vyzy, možno až s dĺžkou 10 metrov (dnes s dĺžkou až 8,5 metra a s hmotnosťou tony žijú najmä v povodí Čierneho, Azovského a Kaspického mora, pozn. red.). V Dunaji boli ešte pred sto rokmi, keď tam neboli hrádze. Tiahli vo veľkých počtoch z Čierneho mora a Bratislavčania na ne strieľali delami, aby ich nahnali do pascí. Obchodovali tak s čiernym kaviárom, ktorý bol už vtedy veľmi vzácny.

Aké exotické zvieratá ešte žili na dnešnom Slovensku?

Pred tritisíc rokmi sme mali v Panónskej nížine levy. Pri Dunaji lovili vodné byvoly, ktoré dnes poznáme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás