Denník N

Rozdáva štát mimovládkam peniaze bez rozmyslu?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Žiadna z vlád doteraz mimovládne organizácie nikdy dostatočne nepodporovala. Je chvályhodné, ak sa to má zmeniť.

Vo včerajšom vydaní Denníka N bol uverejnený článok Kaliňák chce rozdať milióny, Aliancia Fair-play ich odmieta, váhajú aj ďalší.

Článok obsahuje veľa nepresností, ale aj spochybniteľných tvrdení, preto nie je možné naň nereagovať.

Vyjadrujem sa predovšetkým ako zástupca mimovládnych ľudskoprávnych organizácií. Neprináleží mi vystupovať v mene ministra Roberta Kaliňáka či riadiacich pracovníkov a pracovníčok samotného Operačného programu Efektívna verejná správa, ale považujem za nutné dať na správnu mieru aj niektoré tvrdenia z prvej časti článku.

Čo zostane z 300 miliónov

To, že minister rozdá mimovládkam v najbližších mesiacoch 300 miliónov eur, nemôže byť ani sčasti pravda. Približne 300 miliónov eur je suma, ktorou disponuje celý operačný program. Je to najmenší zo všetkých ôsmich operačných programov na čerpanie eurofondov a jeho cieľom je zlepšenie fungovania celej verejnej správy.

Je chvályhodné, že ministerstvo vnútra plánuje vo zvýšenej miere zapojiť do realizácie programu aj mimovládky, ale im sa z 300 miliónov ujde len zlomok, v najlepšom prípade niekoľko málo percent.

Nemôže byť pravda, že minister tieto peniaze rozdá, pretože schvaľovanie projektov je výsledkom náročného hodnotiaceho procesu, do ktorého v konečnom dôsledku má čo povedať aj samotná Európska komisia.

Zlepšovanie kvality a transparentnosti procesu posudzovania, monitorovania a hodnotenia je, samozrejme, kapitola sama osebe, ale nič to nemení na fakte, že tu nejde o žiadne „rozdávanie“. A tiež nemôže byť pravda, že sa tieto peniaze „rozdajú“ v najbližších mesiacoch, pretože operačné programy sú stanovené na sedemročné obdobie (2014 – 2021, s možnosťou dočerpania do roku 2023).

Štát doteraz neplatil

Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj druhá časť článku, v ktorej sú tlmočené názory niektorých vybraných mimovládnych organizácií takzvaného watchdogovského typu, ktoré vraj o tieto peniaze nestoja.

Otázka nezávislosti mimovládneho sektora od štátu je, samozrejme, citlivá a kľúčová vec. Vo zvýšenej miere sa týka práve ľudskoprávnych organizácií. Lenže úloha štátu je v tomto smere jasne definovaná medzinárodnými záväzkami aj ústavou. Štát je hlavným garantom ľudských práv, jeho úlohou je ľudské práva svojich obyvateľov nielen rešpektovať a ochraňovať, ale aj podporovať.

Rešpektuje ich tým, že do ich slobodného výkonu nezasahuje – týka sa to najmä domény základných slobôd (napríklad slobody prejavu), politických a občianskych práv. Ale v niektorých oblastiach musí aktívne prispieť k ich podpore – najmä v oblasti práva na vzdelanie, vrátane ľudskoprávneho vzdelávania, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych práv. Je to jednoducho jeho povinnosť a zodpovednosť.

V týchto oblastiach (ale ani v tých prvých) sa štát nezaobíde bez súčinnosti a spolupráce s mimovládnym sektorom. Problémom skôr je, že štát doteraz nikdy v dostatočnej miere mimovládny sektor nepodporoval, čo platí pre všetky doterajšie vlády.

Nie všetky témy, ktorými sa zaoberajú mimovládky, a najmä nie všetky témy týkajúce sa kultivácie ľudských práv, sú príťažlivé pre veľkých korporátnych donorov. Takisto, nie všetky témy sú príťažlivé pre dostatok daňových poplatníkov, aby sa na ne poskladali dvoma percentami zo svojich daní.

To však neznamená, že by neboli dôležité. Hľadisko zisku je síce pre dynamiku spoločenských procesov podstatné, ale nemôže byť jediným kritériom usporiadania vzťahov v modernej demokratickej spoločnosti.

Napokon, peniaze z eurofondov síce putujú ku konečným prijímateľom sprostredkovane cez štát, ale nie sú to „štátne peniaze“. Sú to peniaze európskych daňových poplatníkov určené na zlepšenie života ľudí v spoločnom európskom priestore. Nie sú to o nič horšie peniaze ako napríklad peniaze z nórskych či švajčiarskych fondov, ktorých časť putuje k niektorým mimovládkam tiež sprostredkovane cez štát.

Je spoločnou zodpovednosťou štátu, ale aj orgánov kontroly – do ktorých v tomto zmysle patria aj médiá a mimovládky samotné – aby sa distribúcia týchto fondov diala transparentne, spravodlivo a v súlade so skutočnými potrebami ľudí a spoločnosti. Aj so zohľadnením potrieb mimovládnych organizácií, ktoré pre štát a spoločnosť robia veľa užitočnej práce, často úplne dobrovoľne a zadarmo.

Teraz najčítanejšie