Na Slovensku je okolo 400 vlkov, patria ku karpatskej populácii

Vlk obyčajný. Ilustračné foto – TASR

Ako súčasť karpatskej populácie predstavujú slovenské vlky potenciálne dôležité spojivo medzi severom a juhom Európy.

Autorka je evolučná biologička, pôsobí na Štokholmskej univerzite

Málo zvieracích obyvateľov Európy tak polarizuje spoločnosť ako vlk. Pre neblahú povesť sme vlky považovali nielen za hrozbu pre hospodárske zvieratá a lovnú zver, ale aj pre ľudí samotných.

Iba za dve storočia priviedlo prenasledovanie početné európske vlky na pokraj vyhynutia.

Vďaka zákonnej ochrane sa vlky síce opäť vracajú do európskych hôr, ale stále to nemajú ľahké. Ozývajú sa proti nim poľnohospodári, čo hrá do kariet poľovníkom. Okrem toho im v husto obývanej Európe nezostáva veľa životného priestoru.

Aj jeden vlčí imigrant robí zázraky

Vlky v Európe tvoria desať rôznych populácií a prežitie mnohých z nich závisí od kontaktu s inými populáciami. Napríklad v Škandinávii posledný vlk uhynul v 60. rokoch 20. storočia, ale o 20 rokov neskôr do Švédska prešli dva fínske vlky, ktoré sa stali zakladateľmi novej populácie.

V dôsledku nízkeho počtu zakladateľov a následného príbuzenského kríženia trpela škandinávska populácia veľmi nízkou genetickou diverzitou. Ďalšie desaťročia ju držali pri živote občasní zatúlanci z Fínska.

Ako dobre zdokumentované príklady zo Švédska dokazujú, už aj príchod jedného či dvoch vlkov, ktoré prinesú nový genetický materiál, dokáže urobiť s populáciou hotové zázraky.

Posledné dva vlky na Isle Royale: otec a dcéra, brat a sestra

Príkladom toho, čo sa s populáciou stane, ak k takejto genetickej záchrane nedôjde, sú vlky z ostrova Isle Royale na Hornom jazere Veľkých kanadských jazier.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Životné prostredie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |