Denník N

Na Slovensku je okolo 400 vlkov, patria ku karpatskej populácii

Vlk obyčajný. Ilustračné foto – TASR
Vlk obyčajný. Ilustračné foto – TASR

Ako súčasť karpatskej populácie predstavujú slovenské vlky potenciálne dôležité spojivo medzi severom a juhom Európy.

Autorka je evolučná biologička, pôsobí na Štokholmskej univerzite

Málo zvieracích obyvateľov Európy tak polarizuje spoločnosť ako vlk. Pre neblahú povesť sme vlky považovali nielen za hrozbu pre hospodárske zvieratá a lovnú zver, ale aj pre ľudí samotných.

Iba za dve storočia priviedlo prenasledovanie početné európske vlky na pokraj vyhynutia.

Vďaka zákonnej ochrane sa vlky síce opäť vracajú do európskych hôr, ale stále to nemajú ľahké. Ozývajú sa proti nim poľnohospodári, čo hrá do kariet poľovníkom. Okrem toho im v husto obývanej Európe nezostáva veľa životného priestoru.

Aj jeden vlčí imigrant robí zázraky

Vlky v Európe tvoria desať rôznych populácií a prežitie mnohých z nich závisí od kontaktu s inými populáciami. Napríklad v Škandinávii posledný vlk uhynul v 60. rokoch 20. storočia, ale o 20 rokov neskôr do Švédska prešli dva fínske vlky, ktoré sa stali zakladateľmi novej populácie.

V dôsledku nízkeho počtu zakladateľov a následného príbuzenského kríženia trpela škandinávska populácia veľmi nízkou genetickou diverzitou. Ďalšie desaťročia ju držali pri živote občasní zatúlanci z Fínska.

Ako dobre zdokumentované príklady zo Švédska dokazujú, už aj príchod jedného či dvoch vlkov, ktoré prinesú nový genetický materiál, dokáže urobiť s populáciou hotové zázraky.

Posledné dva vlky na Isle Royale: otec a dcéra, brat a sestra

Príkladom toho, čo sa s populáciou stane, ak k takejto genetickej záchrane nedôjde, sú vlky z ostrova Isle Royale na Hornom jazere Veľkých kanadských jazier.

Vlky sa na izolovaný ostrov dostali počas krutej zimy v roku 1949, keď sa na Hornom jazere vytvoril ľadový most. Odvtedy žili v izolácii a od roku 1958 aj pod drobnohľadom vedcov, ktorí dodnes skúmajú vzťah vlkov a losov na ostrove. Ide o najdlhší bežiaci projekt na výskum vzťahu predátora a koristi.

Veľmi blízko prirodzeným podmienkam žijú vlky v Nemecku v Bavorskom lese. Majú tam veľký výbeh obohnaný plotmi, prístupný pre návštevníkov. Foto N – Matej Dugovič
Veľmi blízko prirodzeným podmienkam žijú vlky v Nemecku v Bavorskom lese. Majú tam veľký výbeh obohnaný plotmi, prístupný pre návštevníkov. Foto N – Matej Dugovič

Za 55 rokov monitoringu žilo na ostrove priemerne 25 vlkov v troch či štyroch svorkách. A aj v tomto prípade dostala vlčia populácia genetickú injekciu, keď v roku 1997 jazero opäť zamrzlo a jeden vlk prebehol 24 kilometrov po ľade až na Isle Royale. Ako starol, jeho srsť naberala zvláštny plavý odtieň, a tak dostal pomenovanie Starý šedivý chlapík.

V porovnaní s miestnymi vlkmi, poznačenými desaťročiami príbuzenského kríženia, bol Starý šedivý chlapík pravdepodobne v lepšej telesnej kondícii a dvanásť rokov po svojom príchode bol otcom viac ako polovice všetkého potomstva na ostrove.

Starý šedivý chlapík možno vlky na Isle Royale zachránil, ale na dlhodobé prežitie populácie to zrejme nestačí. Tento rok vedci zverejnili údaje, že na ostrove už zostávajú iba dva vlky. Ich príbuzenský vzťah znie ako zápletka v zlej telenovele. Posledné dva vlky sú zároveň otec a dcéra, ako aj nevlastní súrodenci, ktorí sa narodili jednej matke s odstupom dvoch rokov. Že tento príbeh nebude mať dobrý koniec, je zrejmé aj bez titulu z biológie.

Vplyv medzi vlčími populáciami siaha stovky kilometrov ďaleko

Vyššie spomínané príklady dokazujú, že migrácia a tok génov môžu byť pre prežitie populácie zásadné. V novej štúdii, ktorá zhŕňa doterajšie genetické poznatky o európskych vlkoch, vedci vypočítali, že genetická diverzita vlčej populácie je ovplyvnená diverzitou inej populácie vzdialenej až 850 kilometrov.

Slovenskú populáciu vlkov by sme preto nemali vidieť iba cez nálepku kvót, ale aj v širšom, európskom zmysle. Naše vlky patri ku karpatskej populácii, ktorá podľa medzinárodného tímu vedcov zo 14 krajín vrátane Slovenska zahŕňa 2300 až 2700 vlkov v Rumunsku, 250 až 300 v Poľsku a pár jedincov v Česku a Maďarsku. Ich článok zo septembra tohto roka uvádza pre Slovensko 340 až 450 vlkov.

„Karpaty predstavujú jedno z najväčších vlčích útočísk v Európe a majú osobitý význam pre dlhodobé prežitie druhu v Európe pre svoju veľkosť a potenciál slúžiť ako spojivo medzi severnými a južnými populáciami,“ uvádzajú autori v štúdii.

Práve stratu spojenia medzi populáciami považujú vedci za najväčšiu hrozbu pre európske vlky. V súčasnosti majú najväčšiu genetickú diverzitu vlky v pobaltských krajinách, a to vďaka prepojeniu na západoruskú populáciu, ktorá je dlhodobo zdrojom vlčích imigrantov.

Vlky stále patria medzi najexkluzívnejšie trofeje. Zdroj: TASR
Vlky stále patria medzi najexkluzívnejšie trofeje. Foto – TASR

Nadmerný lov, úhyn dobytka a negatívny postoj verejnosti

Extistencia takýchto „zdrojových“ populácií je nevyhnutná pre zachovanie vlkov v Európe. Problémom je, že aj napriek medzinárodným legislatívnym ustanoveniam, ako Bernský dohovor a Smernica o biotopoch, oba systémy dovoľujú krajinám robiť národné alebo lokálne zmeny vo vzťahu k stavu vlkov.

V tomto husto obývanom kúte sveta ešte aj jeden z najtypickejších symbolov divočiny musí podliehať ľudským kvótam. Z vášnivých debát medzi ochranármi a poľovníkmi to pôsobí, akoby vlky boli vlastníctvom krajiny. Slovenským vlkom sa možno darí tak dobre aj vďaka tomu, že majú možnosť kontaktu s obrovskou rumunskou populáciou.

V európskom meradle ohrozuje spojenie medzi populáciami najmä nadmerný lov (či už legálny, alebo ilegálny), úhyn dobytka a chýbajúce prijatie zo strany verejnosti. Na Slovensku nie je negatívny postoj verejnosti až takým významným faktorom, možno aj preto, že verejnosť nemá s nenápadnými vlkmi toľko skúseností ako s medveďmi.

 

Stádo oviec na Orave, kde vlky roztrhali sedem oviec. Zdroj: TASR
Stádo oviec na Orave, kde vlky roztrhali sedem oviec. Foto – TASR

Zato farmári majú na vlky ťažké srdce. Pretože v krajine, kde 90 percent vlčieho areálu korešponduje s územím chovu oviec, je uchytenie dobytka pomerne časté. V správe Európskej komisie sa hovorí, že napríklad v roku 2010 zaznamenali 500 prípadov v celkovej hodnote 16-tisíc eur, keď bol za úhyn dobytka zodpovedný vlk.

Nájsť riešenie tohto problému nie je jednoduché. V dnešnej globálnej spoločnosti sa však aj na problémy ochrany živočíšnych druhov treba pozerať zo širšej perspektívy. Jedným z hlavných záverov celoeurópskej štúdie je, že k manažmentu vlkov by sa malo pristupovať na základe prirodzených populácií a nie podľa hraníc krajín.

Dostupné z DOI: 10.1007/s10592-014-0604-1, DOI: 10.1098/rspb.2002.2184, DOI: 10.1111/brv.12298

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Životné prostredie

Veda

Teraz najčítanejšie