Denník N

Podceňujeme to, ako veľmi si obdarovaní cenia praktické dary

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Niektoré darčeky je skvelé dať, ale strašné dostať. Psychológovia dávajú rady, ako minimalizovať riziko nevhodného darčeka.

Ľudia si dávajú darčeky, aby posilnili vzájomné priateľstvá a urobili si radosť. Lenže nie vždy sa výber darčeka podarí. Ako je možné, že darček, o ktorom si myslíme, že nášho priateľa poteší, vylúdi na jeho tvári iba sklamanie?

O nástrahách spojených s výberom darčekov napísal v predvianočnom čase článok Jeff Galak z Carnegie Mellon University a jeho tím. Publikovali ho v časopise Current Directions in Psychological Science, je voľne dostupný.

Autori vyšli z jednoduchej myšlienky. Tvrdia, že darca a obdarovaný pristupujú k darčeku z celkom odlišnej perspektívy.

Pre darcu je darček spojený s dobrodružstvom hľadania a pátraním po takom predmete či aktivite, ktoré sú najoriginálnejšie.

Odlišné pohľady

Nezriedka sa stáva, že darca vidí obdarovaného iba pri rozbaľovaní darčeka, takže sa často rozhoduje pre takú vec, ktorá spraví čo najväčší prvý dojem.

Obdarovaný vidí veci celkom inak. To, ako veľmi ste si lámali hlavu nad výberom daru, netuší. Nevie ani to, aké martýrium bolo nájsť ho. Na rozdiel od vás nemá kontakt s darčekom hlavne pri rozbaľovaní a používať ho bude niekoľko ďalších rokov.

Vžiť sa do roly obdarovaného

Autori článku radia, že ak chcú ľudia minimalizovať riziko zo sklamania, mali by sa čo najviac vžiť do roly obdarovaného. „Najväčšia chyba, ktorú ľudia robia, je, že keď darujú dar, dívajú sa na veci iba ako darca a nie aj ako príjemca,“ vraví v správe univerzity Elanor Williamsová, spoluautorka štúdie. „Darcov úplne pohltí ich rola a majú problém uvažovať o veci tak ako obdarovaný,“ dodala Williamsová.

Autori ukazujú, že pre nesúlad medzi tým, ako sa na veci pozerajú darcovia a obdarovaní, zlyhávajú také darčeky, keď darca napríklad daruje na charitu v mene obdarovaného. Darca žije v predstave, že obdarovaný sa poteší, lebo „prispel“ na charitu, čo je ocenenia hodný čin. Lenže ak to za neho v skutočnosti spravil niekto iný, hrejivý pocit, že sme spravili dobrý skutok, chýba. Taký dar obdarovaného neteší.

Atribučná chyba

Rozdiel v tom, ako rovnakú situáciu vidia dvaja ľudia celkom odlišne, poznáme z mnohých klasických psychologických experimentov. Predstavte si, že vy a váš kolega prídete do práce neskoro. Na svoju nedochvíľnosť nájdeme vždy nejakú pohotovú výhovorku. Môže za ňu dopravná zápcha, neposlušné dieťa, ktoré sa nechcelo zbaliť do školy, či iné situačné faktory.

Ale keď príde reč na kolegu, oneskorený príchod do práce nebudeme ospravedlňovať podobne, pretože chybu budeme hľadať hlavne v jeho osobnosti: zbrklosť či neschopnosť dobre si zorganizovať čas (základná atribučná chyba).

Druhých dokonale nepoznáme

Žijeme v mylnej predstave, že druhých dokonale poznáme. Pamätáme si, ako sa nášmu kamarátovi pred rokmi páčila nejaká brúsená váza, a keď ju náhodou uvidíme v obchode, kúpime ju a myslíme si, že z nej bude nadšený.

Lenže odvtedy sa jeho preferencie mohli značne zmeniť. Podobnú vázu už môže mať, nemusí sa mu hodiť na nový nábytok, čo si kúpil, alebo jeho partner či partnerka môžu byť proti. Zlá skúsenosť so sklom, o ktoré sa porezal, môže spôsobiť, že má z takých predmetov strach, lebo sa bojí úrazu.

Dar, o ktorom si myslíme, že spôsobí nával radosti, tak môže byť na ťarchu. Autori upozorňujú, aby sme nepodliehali mylnému dojmu, že druhých výborne poznáme, a nekupovali sme úplne špecifické veci šité, takpovediac na mieru nášmu kamarátovi, lebo riskujeme sklamanie.

Praktické dary a zážitky

Galak a jeho tím hovoria, že pri výbere darov podceňujeme to, ako veľmi si obdarovaní cenia tie, čo sú praktické. Dvadsiata vázička, ktorú sme po dlhom hľadaní našli na vzácnom blšom trhu až v Londýne, nášho kamaráta z dlhodobého hľadiska poteší možno oveľa menej ako vysávač, ktorým by povysával prach, čo mu na ostatné vázy už celé roky sadá.

Z mnohých experimentov vieme, že viac ako veci náš šťastnými robia zážitky. Nové dlaždice do kuchyne sú možno užitočné a praktické, ale veľmi skoro si na ne zvykneme, takže nás po chvíli budú tešiť iba veľmi málo.

Zato na koncert, lyžovačku alebo výlet do kúpeľov budeme môcť spomínať celý život. „Ak niekomu dáte zážitok, bude k vám cítiť silnejšie citové puto,“ hovorí o význame zážitkov pri formovaní vzťahov Williamsová.

Aká je rada pre ľudí, ktorí kupujú darčeky a chcú sa vyhnúť sklamaniu zo zlého výberu? Zabudnite na seba (dobrodružstvo hľadania darčekov), na krátkodobé ciele (haló efekt pri vybalení daru) a myslite predovšetkým na obdarovaného a dlhodobý úžitok z veci.

Ak sa rozhodnete skôr pre zážitok, určite nič nepokazíte. Ľudia milujú príbehy a na koncerte či lyžovačke ich môžu zažiť toľko, že na ne budú spomínať po celý život.

Dostupné z: DOI: 10.1177/0963721416656937

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie