Gymnazisti nechcú Kotlebu, vyhráva Nikto, niekto nový a odchod za hranice
Stredoškoláci majú úzkosť z toho, že sa nedokážu v živote uplatniť. Najmä preto túžia odísť do cudziny, ukázali cesty Denníka N a bratislavskej katedry politológie po Slovensku. Boja sa aj vojny a toho, že sa nedožijú dôchodku.
Sú len stredoškoláci a už sú naštvaní na štát. A riadne. Vedeniu krajiny neveria, je to tu skorumpované, nevidia šancu na dobrú prácu a na dobrú školu. Nechcú tu zostať. Ich plány do budúcnosti vzbudzujú beznádej, a nie je to tým, že sociologické prieskumy v posledných mesiacoch ukázali, že mladí volia Mariana Kotlebu. Naše priame stretnutia ukázali, že najmä na gymnáziách mladí nemajú za vzor extrémistov.
Denník N a katedra politológie Univerzity Komenského od jesene prešli viac škôl v rôznych častiach Slovenska. V projekte Spoločná krajina hovoria so študentmi o ich obavách a o tom, ako oni sami môžu zmeniť Slovensko. Projekt je reakciou na výsledok volieb a na to, že sa do parlamentu dostali extrémisti. Na týchto cestách stredoškoláci odpovedali aj na otázky o tom, čo ich hnevá a čoho sa boja.
„Všetci vedia, že sa kradne, ale nikto sa tomu nepostaví.“ Tento citát vystihuje frustráciu mladých. Hovoria, že všade naokolo sú samé kauzy a korupcia, politikom sa nedá veriť . Čakajú na nové tváre, ktoré by do politiky nešli len pre svoj zisk. „Nikto normálny tu nie je,“ píše študent a pokračuje vetou, ktorá sa takmer doslova opakuje často: „Každý hrabe do svojho vrecka.“
K číslam sa ešte dostaneme. Dôležité zistenie je, že napriek tejto skepse oslovení gymnazisti nechcú voliť extrémistov.
Toto nie sú Kotlebovi voliči. Alebo sa skrývajú
„Tie decká nezodpovedali obrazu, ktorý sa o ich generácii šíri – že sú to budúci Kotlebovi voliči,“ hovorí Martin M. Šimečka, komentátor a editor Denníka N, ktorý bol na diskusii v jednej zo škôl. „Možno som mal len šťastie na dobré gymnázium, ale mal som zo študentov dojem, že ich obraz o svete zhruba zodpovedá pravde, hoci ich znalosti neboli príliš detailné. Ale ak vydržali hodinu a pol sedieť, sústredene počúvať a debatovať, naozaj to s nimi nemôže byť také zlé.“
Skúsenosť z debát taktiež ukazuje, že mnohí študenti o svojich preferenciách vôbec nehovoria, mnohí nevedia odpovedať alebo len nechcú.
Nájdu sa aj takí, čo hromžia na imigrantov či Rómov. Niektorí z nich by volili Smer, iní SNS, Kollára, Matoviča, Kotlebu, ale aj SaS a komunistov. Najväčšiu skupinu tvorí trojica „nikto“, „neviem“, „neodpovedá“.
„Nečakal som, že budem v triede vďačný aj za študentov, ktorí s úplnou vážnosťou hovoria tie najväčšie konšpiračné nezmysly. Aspoň som sa mohol snažiť s nimi diskutovať a azda aj spochybniť ich istotu – napríklad, že druhú svetovú vojnu začali Poliaci. Mlčiaci študenti ma desia,“ hovorí šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, ktorý debatoval na dvoch stredných odborných školách na juhu stredného Slovenska a na Hornej Nitre.
Kto chodí do škôl
- so šéfredaktorom Denníka N Matúšom Kostolným bola na jednej z debát aj speváčka Katarína Koščová;
- z Denníka N do škôl chodia aj komentátor Martin M. Šimečka, editor Juraj Koník a reportérka Monika Tódová, pridala sa aj reportérka RTVS Zuzana Hanzelová a v budúcom roku sa pripojí reportér Karol Sudor.
- v školách bol aj jeden z najmladších slovenských profesorov Jozef Bátora, Soňa Szomolányi, Aneta Világi, Erik Láštic či Zsolt Gál.
Ak chcete, aby Spoločná krajina prišla aj do vašej školy, píšte na [email protected]
Príde vojna, dôchodku sa nedožijem
Nie je veľa vecí, na ktorých sa stredoškoláci zhodujú, určite ich však spája neistota z toho, čo ich v živote čaká. Takmer každý druhý povie, že sa bojí o svoju budúcnosť – nedokážem si nájsť slušnú prácu, nedokážem zabezpečiť seba a ani svoju rodinu, v tejto krajine to nejde. Dve tretiny študentov sa v dotazníku zhodli, že odídu za hranice.
„Štve ma strach z toho, či sa na Slovensku bude dať v budúcnosti žiť tak, aby som si mohol dovoliť vlastné bývanie, zabezpečiť rodinu a nepracovať stále a stále len na to, aby som mal na chlieb,“ píše gymnazista z Nitry.
Mnohí vidia budúcnosť čierne, obávajú sa vypuknutia vojny a toho, že sa nedožijú dôchodku.
Nikto, lebo všetci sú úplatní
Koho by teda skupina týchto stredoškolákov volila? Najčastejšie nepovedia meno Kotleba, Fico ani Kiska. Používajú slovo „nikto“, mnohí aj s veľkým N.
V miniprieskume medzi stredoškolákmi toto slovo napísalo až 14 percent študentov. To je najviac hlasov, ďaleko zaostali na druhom a treťom mieste Smer a SaS, na štvrtom „niekto nový“ a na piatom mieste Kotleba.
Veľká skupina gymnazistov si nevie vybrať z dnešných politikov a chceli by niekoho nového. Musí to byť „niekto múdry“, kto „má nové nápady“ aj „niekto, kto nediskriminuje, je vzdelaný a uvedomuje si hrozby, ktoré na nás číhajú“.
Koho by volili stredoškoláci v miniprieskume
Miniprieskum nie je reprezentatívny, vznikol na malej vzorke (178 študentov, ktorí vyplnili anonymný dotazník) a jeho slabinou je aj to, že sme zatiaľ neboli v školách na východe Slovenska (kam sa v roku 2017 chystáme). Boli sme však aj v regiónoch so silnou podporou pre Mariana Kotlebu a tam, kde je vysoká miera chudoby.
Odpovede sú z Oravy aj Banskej Bystrice, z Nitry, Hornej Nitry i z Bratislavy. Presné názvy škôl a ani konkrétne menšie mestá neuvedieme, aby sme zachovali anonymitu študentov. Ide zväčša o gymnáziá, boli sme však aj na obchodnej akadémii a na stredných odborných školách.
Miniprieskum tak nemá takú výpovednú hodnotu ako napríklad prieskum IVO, podľa ktorého by medzi mladými ľuďmi od 18 do 39 rokov voľby vyhral práve Kotleba s 23,5 percenta hlasov.
Medzi mladými by vyhrala Kotlebova ĽSNS
Podobne by Kotleba, no ešte s Kollárom, dominovali aj v simulovaných študentských voľbách z marca tohto roka, na ktorých sa zúčastnilo vyše 11-tisíc študentov, no nielen gymnázií, ale aj stredných odborných škôl.
Desia nás migranti a Rómovia: to je Kotleba, Smer aj Kollár
A čo teda hovorí tých pár sympatizantov Kotlebu, na ktorých sme natrafili? „Štát okráda a vykorisťuje obyčajných ľudí. Ľudia musia robiť za minimálnu mzdu a politici a sudcovia majú plat niekoľko tisíc eur. Slovensko bude o pár rokov úplne rozkradnuté, preto odídem,“ hovorí sympatizant Kotlebu z Oravy. Ani slovo o Rómoch, aj on sa obáva, že sa nedožije dôchodku.
Jeho spolužiak, ktorý by tiež volil Kotlebu, sa bojí teroristov a migrantov, to je však výrazne menšinový názor. Tí, ktorým prekážajú Rómovia a migranti, sa rozdelili medzi Smer, Mariana Kotlebu a Borisa Kollára.
Neodídem zo Slovenska, som hrdý Slovák, nehovorí volič Kotlebu, ale Fica. Obáva sa islamizácie a hovorí, že tu je „príliš veľa Rómov, ktorí nepracujú a ‚zarábajú‘ viac ako moja babka, ktorá pracuje celý život“.
Protirómske hlasy sa aj v Banskej Bystrici delia medzi Kotlebu a Smer. Ten, komu prekážajú „Cigáni“ a obáva sa migrantov, označí za osobnosť Kaliňáka, Fica a aj Kotlebu.
Hodnotové nastavenie mladých občas prináša prekvapivé kombinácie – Kotlebu by volil napríklad študent, ktorý za najväčší problém považuje tvrdé tresty pre užívateľov marihuany a chcel by ísť žiť do Holandska, kde je legálna.
Viacerí sympatizanti Kotlebu hovoria aj to, že sa rozhodujú medzi jeho ĽSNS a komunistami z KSS.
Jeden z najmladších slovenských profesorov Jozef Bátora po skúsenosti z gymnázia v Banskej Bystrici a zo Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu hovorí, že v ani jednej škole nezaznamenal nálady proti Európskej únii, čo je silná agenda Kotlebovej ĽSNS. „Zaskočila ma však informácia, že o EÚ majú napríklad gymnazisti v Banskej Bystrici za štyri roky len dve hodiny.“
Tu nemôžem byť lekárka ani vedec
Vráťme sa ešte k tomu, prečo chcú mladí odísť do sveta.
Chcem pracovať ako lekárka a v tomto zdravotníctve to nejde. Zaujímajú ma prírodné vedy, ale vedecký výskum na Slovensku zaostáva, píšu študenti. Tí ambicióznejší si nevedia predstaviť, že budú robiť kariéru doma. O odchode uvažujú z našej vzorky viac ako dve tretiny.
Baliť kufre chcú aj tí, ktorí radikálne sympatizujú s Borisom Kollárom či Kotlebom. „Po maturite odchádzam,“ píše študent, ktorý by volil Kollára. „Nedá sa to tu vydržať,“ dodáva ďalší. „Idem tento rok,“ hovorí zasa volič Kotlebu.
Najčastejší dôvod, prečo zostať? „Niekto sa musí postarať o to, aby sa to na Slovensku zlepšilo.“
Trochu nádeje
Z debát s gymnazistami ide aj nádej. Často sa nájdu takí, ktorí hovoria, že na Slovensku je priveľa zloby, predsudkov a odsudzovania, a tvrdia, že by s tým chceli niečo urobiť. Takíto študenti hovoria, že by nevolili Kollára ani Kotlebu.
Sú hluční a veľa sa smejú, uťahujú si takmer zo všetkého. Zrazu zmĺknu. Keď sa gymnazistov opýtate, čo by oni mohli zmeniť na svete okolo seba, sú ticho. Ale potom začnú od svojho vlastného mesta.
Na Orave maturanti rozprávajú o tom, že v meste nemajú čo robiť a nič sa tam nedeje, nikto tam nie je aktívny. Napokon sa jeden prizná, že s kamarátmi chodia zbierať odpadky a vyčistili potok, ďalší chvália miestny evanjelický klub, kde sa aspoň občas predsa niečo deje. Napokon uznávajú, že keď chcú niečo zmeniť, nemajú sa spoliehať na miestnych ani na slovenských politikov, ale majú niečo urobiť sami.
„Nemyslím, že všetci mladí sú pasívni a nezaujímajú sa o dianie okolo seba. Dokonca nás nedávno priamo oslovil študent, ktorý chcel vo svojej triede zorganizovať diskusiu o extrémizme a skončilo sa to výborným zážitkom pre študentov aj hosťa. Možno študentom len treba dať šancu diskutovať a získať nový pohľad na témy, ktoré bývajú v školách tabu,“ vraví Marta Králiková z katedry politológie, ktorá cesty po slovenských školách organizuje.
Projekty Spoločná krajina a Zabudnuté Slovensko sa spojili, chodia po slovenských školách, námestiach, kultúrnych domoch, aby sa rozprávali s ľuďmi a pochopili, prečo niektorí volia Kotlebu.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
