Denník N

Prečo sa hanbíme spievať a tancovať pred inými ľuďmi?

Škôlkar pred cudzími ľuďmi zaspieva a zatancuje rád. Prečo nie sú tínedžeri a dospelí ľudia ako oni?

Moja neter má iba niekoľko rokov, chodí do škôlky a prehovoriť ju alebo jej rovesníkov, aby nám zaspievali či zatancovali, nie je ešte problém.

To už neplatí pre jej starších kamarátov, ktorí majú 11 rokov a viac. Prečo tá zmena?

Teória mysle

Podľa Lan Chaplinovej a Michaela Nortona z University of Illinois a Harvardovej univerzity je za ňu zodpovedný rozvoj takzvanej teórie mysle.

Ide o schopnosť vnímať druhých ľudí nie ako obyčajné „bezduché roboty“, ale ako samostatné činitele, ktoré majú vlastnú myseľ a myšlienky odlišné od tých našich.

V experimente, ktorý vedci vymysleli, si deti vo veku od 3 do 12 rokov mohli vybrať predviesť dve z nasledujúcich činností: spev, tanec, maľovanie alebo vyfarbovanie.

Ostatné dve činnosti boli zámerne navrhnuté tak, aby boli maximálne nudné. Vedci tak chceli deti odradiť od toho, aby si ich zvolili, a pozorovali, či staršie z nich budú preferovať príšernú nudu alebo svoj strach z vystúpenia dokážu predsa len prekonať.

Z výsledkov vyplynulo, že až 31 % 3-ročných detí si vybralo kombináciu spievania a tancovania, zatiaľ čo spomedzi 11- a 12-ročných detí tak neurobilo žiadne. Inými slovami, staršie deti sa radšej „unudili k smrti“, ako by sa mali na chvíľu strápniť tým, že nám predvedú apartné vystúpenie à la Taylor Swift.

„Sally-Anne Test“

Súčasťou experimentu bolo meranie teórie mysle pomocou štandardného Sally-Anne testu.

Má tento priebeh: Sally je bábika, ktorá položí hračkárske auto do košíka a odíde z izby. Iná bábika, Anne, auto vezme a položí ho do škatule, o čom však Sally nevie. Otázka na deti znie, kde si myslia, že bude Sally hľadať hračku, keď sa do miestnosti vráti.

Staršie deti s teóriou mysle vedia, že Sally sa pozrie do košíka, pretože si uvedomujú, že majú znalosť, ktorú Sally nemá. Naopak malé deti bez teórie mysle sa domnievajú, že sa Sally pozrie do krabice, pretože si neuvedomujú, že Sally nemá rovnaké znalosti o svete ako oni.

Takmer všetky 11- a 12-ročné deti testom prešli, na rozdiel od detí 3-ročných. Dôležité je, že sa ukázalo, že čím vyššie skóre školák v tomto teste dosiahol, tým vyššia bola aj jeho neochota tancovať a spievať. Oba javy teda spolu, zdá sa, súvisia.

Neochota tínedžerov verejne vystupovať, napríklad so spevom či tancom, sa tak zrejme nespája len s komplikovaným prechodom do puberty, ale aj s rozvojom teórie mysle – našej absolútne rozhodujúcej schopnosti, ktorá nám umožňuje vyznať sa v zložitej spoločenskej realite.

Inými slovami, za hanblivosťou adolescentov a „dospelákov“ sa ukrýva rozvoj schopnosti vnímať iných ľudí ako jedincov s vlastnými názormi, ktoré sa môžu od tých našich značne líšiť. Alebo ešte inak: vďaka teórii mysle sme schopní si uvedomiť, že naša „performancia“ bude podliehať úsudku a nie každý ju musí oceniť.

Dostupné z: DOI: 10.1111/cdev.12314

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veda

Teraz najčítanejšie