Poľská kríza pokračuje, Varšava na Lukašenkovu žiadosť likviduje TV Bielsat

Už piaty deň v Poľsku trvajú protesty v súvislosti s parlamentnou krízou, spôsobenou snahou vládneho Práva a spravodlivosti (PiS) obmedziť prístup novinárov do Sejmu.

Opoziční poslanci pokračujú v blokovaní rokovacej sály a na námestiach sa stále zhromažďujú ľudia. Okrem opozičných demonštrácií pribúdajú aj kontraprotesty na podporu vlády, čo zväčšuje už aj tak veľké napätie v spoločnosti.

Mediátor Duda

Na rolu mediátora v konflikte sa na výzvu opozície podujal prezident Andrzej Duda, ktorý riešil krízu s momentálne najvplyvnejším poľským politikom – predsedom PiS Jarosławom Kaczynským, predsedami Sejmu a Senátu, ako aj lídrami opozičných strán.

„Zmeny pravidiel pohybu novinárov v Sejme boli iba predbežným návrhom, z ktorého PiS už takmer vycúvalo, takže zmizla príčina tohto konfliktu. Požiadal som predsedu senátu Stanisława Karczewského, aby sa stretol so zástupcami redakcií, a aby sa uskutočnili rokovania o nových pravidlách,“ povedal v pondelok optimisticky prezident Duda.

Ústretové signály vysielali tiež niektorí dôležití politici vládneho PiS. „Nebolo to potrebné, nemali sme robiť obmedzenia pre novinárov,“ povedal europoslanec PiS Kazimierz Michał Ujazdowski z liberálnejšieho krídla strany. V podobnom štýle sa vyjadril vplyvný vicepremiér, minister vedy a vysokého školstva Jaroslaw Gowin.

Všetky strany konfliktu by podľa neho mali urobiť krok dozadu a hľadať kompromis.

Podľa lídra opozičnej strany Nowoczesna Ryszarda Petru sú to dôležité vyhlásenia a dávajú nádej na vyriešenie konfliktu. Avšak dôležitejšie je stanovisko samotného Kaczyńského a jeho blízkych spolupracovníkov, ktorí majú na vec úplne odlišný názor. 

„Toto sú ľudia, ktorí sú preplnení fúriou, frustráciou, nenávisťou. Títo ľudia nemajú čo ponúknuť, preto spôsobili avantúru,“ povedal o opozícii a protestujúcich na námestiach minister vnútra Mariusz Błaszczak. „Niektorí ľudia sú cez pôsobenie v Bruseli odtrhnutí od reality,“ okomentoval slová europoslanca Ujazdowskeho líder strany Jarosław Kaczyński.

Predsedu Senátu Stanisław Karczewski si v pondelok sadol za stôl so zástupcami redakcií. Do ústrania sa tak dostala hlavná postava súčasnej krízy – maršálek Sejmu Mark Kuchciński, od ktorého žiada opozícia demisiu. Šéf senátu Karczewski je formálne treťou osobou v štáte (po prezidentovi a maršálkovi Sejmu) a ďalším z najvyšších činiteľov, ktorý sa môže ujať roly mediátora.

Paradoxne Karczewskému k tomu pomohla skutočnosť, že poľský senát je takmer neviditeľný a nie veľmi dôležitý: senátori sa len zriedkavo objavujú v médiách, a ich zasadanie sú z pohľadu novinárov zväčša nezaujímavé. Práve preto Karczewski súhlasil, aby sa už teraz odblokoval prístup novinárov k voľnému pohybu v Senáte.

To isté by malo platiť aj pre oveľa dôležitejší Sejm, avšak, ako poznamenal Karczewski, také rozhodnutie prináleží Kuchcińskému.

Režisér Kaczyński

Všetky dôležité osoby zapojené do tejto kauzy, čiže prezident Andrzej Duda, premiérka Beata Szydłova, minister vnútra Mariusz Błaszczak a maršálkovia Kuchciński a Karczewski, sú fakticky podriadenými Jarosława Kaczyńského a lojálne vykonávajú jeho pokyny.

Jedinou viac-menej samostatnou osobou je vicepremiér Jaroslaw Gowin a práve on by mohol v budúcnosti odohrať významnú rolu pri vyriešení konfliktu.

Politici PiS sa pritom zhodujú v tom, že z obmedzení pre novinárov treba nejako vycúvať. Na druhej strane, aj novinári pripúšťajú úpravy poriadku, aby politici nečelili bulvárnym praktikám a nemiestnemu obťažovaniu.

Situáciu pritom komplikuje trvajúca paralýza Ústavného súdu. V pondelok vo funkcii skončil jeho predseda Andrzej Rzepliński, ktorý bol v ostrom konflikte s vládou. Po jeho odchode Ústavný súd zrejme stratí zvyšok svojej nezávislosti.

„V budúcnosti to môže vyvolať vážne pochybnosti, či budú uznesenia Ústavného súdu v novej kontroverzne zvolenej zostave platné,“ povedal pre Denník N Marek Porzycki z Jagellonskej univerzity.

Útok na televíziu, ktorá sa nepáčila Lukašenkovi

Kríza v parlamente nie je jediná, čo sa týka médií. Na piatkovom kontroverznom hlasovaní poslanci PiS prijali rozpočet na 2017 rok, v ktorom sa na dve tretiny zmenšili prostriedky na prevádzkovanie bieloruskojazyčnej televízie Bielsat.

„Toto fakticky znamená likvidáciu Bielsatu, ktorý je dnes jedinou nezávislou bieloruskojazyčnou televíziou,“ uviedla riaditeľka Bielsatu Angieszka Romaszewska.

Bielsat vznikol pred desiatimi rokmi z iniciatívy prvej vlády Jarosława Kaczyńského, ktorý vtedy dokonca aktívnejšie než Občianska platforma podporoval demokratizáciu Bieloruska. Redakcia sídli vo Varšave a vysiela do Bieloruska cez satelit a prostredníctvom internetu.

Televízia sa osvedčila, nielen pre nezávislé spravodajstvo, ale aj preto, že vysiela v bieloruskom jazyku, ktorý Lukašenko utláčal v prospech ruštiny. Až v posledných rokoch začal zmierňovať svoj prístup k bieloruskému jazyku.

Aj tak však Bielsat ostáva prakticky jedinou úplne bielaruskojazyčnou televíziou. Programy a filmy v bieloruštine sa tešia obľube aj v prihraničnom ukrajinskom Černihove, aj pre Ukrajincov je televízia zaujímavá a zrozumiteľná vďaka blízkosti ukrajinského a bieloruského jazyka (niečo ako český a slovenský).

Faktická likvidácia Bielsatu je následkom neformálnej dohody medzi ľuďmi Jaroslawa Kaczyńského a Alexandra Lukašenka. Poľska vláda ohlásila oteplenie vzťahov s Bieloruskom, nedávno v Minsku bol na oficiálnej návšteve vicepremiér pre ekonomiku Mateusz Morawiecki a maršálek Senátu Stanisław Karczewski.

„Pán prezident Lukašenko je vrelý človek, ktorý chce iba dobre pre svoju krajinu. Bielorusko sa rozvíja, a som z toho príjemne prekvapený,“ povedal šéf senátu Karczewski.

Výmenou za likvidáciu Bielsatu majú poľské firmy získať nové kontrakty v Bielorusku. Lukašenko zase sľúbil, že povolí vysielanie poľskojazyčného kanála pre Poliakov za hranicami – TV Polonia, ktorý preňho nepredstavuje žiaden problém.

Bieloruská opozícia už spustila petíciu na obranu kanála. Jedným z riešení na záchranu Bielsatu by mohla byť finančná podpora zo strany ostatných krajín Vyšehradskej štvorky.