Vladimír Šnídl
Vianočný trh, kde sa okolo stánkov s vareným vínom prechádzajú davy ľudí, je zdanlivo ľahký cieľ pre útočníka, ktorý chce zabiť čo najviac ľudí.
Už pred udalosťami v Berlíne mali podľa policajného prezídia slovenskí policajti inštrukcie, aby počítali aj so scenárom, keď by útočník použil nákladné auto. Rovnako totiž útočili už v júli tohto roka vo francúzskom Nice, vtedy zahynulo 84 ľudí.
„Prijali sme opatrenia, ktoré by minimalizovali aj takýto typ útoku,“ hovorí policajný viceprezident Ľubomír Ábel.
Podľa Ábela sa pri ochrane podujatia, akým sú vianočné trhy, berie do úvahy v prvom rade to, na akom mieste sa konajú. Napríklad trhy v Bratislave sú pred nákladnými vozidlami relatívne v bezpečí.
Najväčší počet stánkov je na Hlavnom a Hviezdoslavovom námestí, kam je prístup možný len úzkymi uličkami, ktorými by sa ťažké nákladné vozidlo zložito preplietalo.
Jediný otvorenejší prístup na Hviezdoslavovo námestie od Slovenského národného divadla a od Reduty patrí už dlhé mesiace medzi najstráženejšie miesta na Slovensku, keďže v Redute prebiehajú najdôležitejšie akcie slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Vhodne zaparkované auto
Polícia podľa Ábela aj napriek obmedzenému prístupu aktívne monitoruje aj bratislavské trhy. „Jedným z príkladov opatrenia je rozmiestnenie policajtov v civile,“ hovorí.
V iných mestách, kde sa trhy konajú na menej uzavretom priestranstve, prichádzajú do úvahy ďalšie kroky. Polícia môže napríklad vhodne rozmiestniť zaparkované autá, aby sťažili vjazd. „Nemusí ísť len o klasickú zátarasu, ktorá je príliš na očiach,“ poznamenáva Ábel.
Ulicou by tak mohli prejsť len osobné autá, či menšie dodávky, ale už nie ťažké nákladiaky, ktoré zabíjali v Berlíne či v Nice.
„Samozrejme, že hrozbou môžu byť aj menšie autá, ukázalo sa však, že ťažkotonážne vozidlá predstavujú najväčšie nebezpečenstvo,“ vraví Ábel.
Harman a tí druhí
Útok, ku ktorému došlo v Berlíne, sa v policajnej terminológii označuje termínom AMOK. Ide o prípad, keď útočník koná s jediným cieľom: usmrtiť čo najviac ľudí.
„Páchateľ nemusí mať ani komplicov, neberie rukojemníkov, nekladie si podmienky. Ide mu len o zabíjanie,“ vysvetľuje Ábel.
V takomto prípade musí proti útočníkovi zakročiť prvý policajt, ktorý je nablízku, bez ohľadu na to, či má dostatočnú výzbroj. Nemôže si dovoliť čakať na príchod zásahových jednotiek, ktoré majú špeciálny výcvik.
Slovenská polícia mala takúto skúsenosť už v lete 2010, keď Ľubomír Harman v Devínskej Novej Vsi zastrelil päťčlennú rodinu, dvoch náhodne vybraných ľudí a následne skúšal zabiť každého, kto bol nablízku.
Ďalšiemu vyčíňaniu vtedy zabránila privolaná hliadka, ktorá na Harmana spustila krížovú paľbu a dokázala ho zastaviť, kým prišla zásahová jednotka. Harman sa v tejto situácii rozhodol pre samovraždu.
Zatiaľ len proti strelcom
Po tom, ako sa o rok neskôr odohral prípad Andersa Breivika, ktorý na ostrove blízko Osla zabil desiatky detí, sa polícia začala pripravovať aj systémovo.
Stovky policajtov z obvodných oddelení a príslušníkov motorizovaných jednotiek absolvovali niekoľkodenné kurzy, pri ktorých cvičili napríklad scenáre zásahu na strednej škole.
Takéto cvičenia však vždy počítali s tým, že útočník bude vraždiť pomocou strelných zbraní – napokon aj spomínaný termín AMOK v origináli označuje „útok aktívneho strelca“. Scenáre, ako zastaviť smrtiace auto, doteraz bežní policajti v praxi nenacvičovali.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
